雜阿含1173經[正聞本391經/佛光本267經](入處相應/六入處誦/修多羅)(莊春江標點)
如是我聞:
一時,
佛住
憍賞彌國瞿師羅園。
爾時,
世尊告諸
比丘:
「
多聞聖弟子於一切苦法,集、滅、味、
患、離如實知見,見五欲猶如火坑;如是觀察五欲已,於五欲,貪、欲愛、欲念、欲著不永覆心,知其欲心行處、
住處而自防閉;行處、住處逆防閉已,隨其行處、住處,世間
貪婪、憂之惡不善法
不漏其心。
云何名為多聞聖弟子於一切苦法,集、滅、味、患、離如實知見?多聞聖弟子於此苦聖諦如實知,此苦集,此苦滅,此苦
滅道跡聖諦如實知,是名多聞聖弟子於一切苦法,集、滅、味、患、離如實知見。
云何多聞聖弟子見五欲如火坑……乃至世間貪婪、憂之惡不善法不永覆心?譬如:近一聚落邊有深坑滿中盛火,無有煙焰,時,有
士夫不愚、不癡,聰明、黠慧,樂樂、厭苦,樂生、惡死,彼作是念:『此有火坑,滿中盛火,我若墮中,必死無疑。』於彼生遠、思遠、欲遠,如是,多聞聖弟子見五欲如火坑……乃至世間貪婪、憂之惡不善法不永覆心,若行處、住處,逆防、逆知……乃至世間貪婪、憂之惡不善法不漏其心。
譬如:聚落邊,有奈林,多諸棘刺,時,有士夫入於林中,有所營作,入林中已,前後、左右、上下,盡有棘刺,爾時,士夫正念而行,正念來去,正念明目,正念端視,正念屈身,所以者何?莫令利刺傷壞身故。多聞聖弟子亦復如是,若依聚落、城邑而住,晨朝著衣持鉢,入村
乞食,善護其身,善執其心,正念安住,正念而行,正念明目,正念觀察,所以者何?莫令利刺傷聖法律。
云何利刺傷聖法律?謂:可意、愛念之色,是名利刺傷聖法律。
云何是可意、愛念之色傷聖法律?謂:
五欲功德:眼識色生愛念,長養欲樂;耳識聲……鼻識香……舌識味……身識觸生愛念,長養欲樂,是名可愛念色傷聖法律。
是名多聞聖弟子所行處、所住處,逆防、逆知……乃至不令世間貪憂、[惡]不善法以漏其心。
或時,多聞聖弟子{生}[失]於正念,生惡不善覺,長養欲、長養恚、長養癡,是鈍根多聞聖弟子雖起集滅以欲覆心,譬如:鐵丸燒令極熱,以少水灑,尋即乾消,如是,多聞聖弟子鈍根,生念尋滅。
如是,多聞聖弟子如是行,如是住,若王、大臣,若親[族]往詣其所,請以俸祿,語言:『男子!何用剃髮,執持瓦器,身著
袈裟,家家乞食為?不如安慰,服五欲樂,行施作福。』
云何,比丘!多聞聖弟子,國王、大臣、諸親、
檀越請以俸祿,彼當還戒、退減以不?」
答曰:「不也,所以者何?多聞聖弟子,於一切苦法,集、滅、味、患、離如實知見故,見火坑譬五欲……乃至世間貪婪、憂之惡不善法,不永覆心,行處、住處,逆防、逆知……乃至世間貪婪、憂之惡不善法,不漏其心,若復為國王、大臣、親族請以俸祿,還戒、退減,
無有是處。」
佛告諸比丘:
「
善哉!善哉!彼多聞聖弟子其心
長夜臨趣、流注、浚輸,向於遠離,向於離欲,{而}[向]於涅槃、寂靜、捨離,樂於涅槃,於
有漏處寂滅、清涼,若為國王、
長者、親族所請,還戒、退減者,無有是處,餘得大苦。
譬如:恒河長夜臨趣、流注、浚輸東方,多眾斷截,欲令臨趣、流注、浚輸西方,寧能得不?」
答言:「不能,世尊!所以者何?恆水長夜流注東方,欲令西流,未而可得,彼諸大眾徒辛苦耳。」
「如是,多聞聖弟子長夜臨趣、流注、浚輸,向於遠離……乃至欲令退減無有是處,徒辛苦耳。」
佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。
相應部35相應244經/苦法經(處相應/處篇/修多羅)(莊春江譯)
「
比丘們!當比丘都如實知道一切苦法的
集起與滅沒,那麼,像這樣他的諸欲被看見,當如是看見他的諸欲時,凡在諸欲上之
欲的意欲、欲愛、欲迷、欲的熱惱,那個不
潛伏。又,像這樣他的行與
住被隨覺,當如是行、住時,諸
貪婪、憂之惡不善法不潛伏(不流入?)。
比丘們!而怎樣是比丘如實知道一切苦法的集起與滅沒?『像這樣是色,像這樣是色的集起,像這樣是色的滅沒;像這樣是受……像這樣是想……像這樣是行……像這樣是識,像這樣是識的集起,像這樣是識的滅沒。』比丘們!這樣是比丘如實知道一切苦法的集起與滅沒。
比丘們!而怎樣是比丘的諸欲被看見,當如是看見他的諸欲時,凡在諸欲上之欲的意欲、欲愛、欲迷、欲的熱惱,那個不潛伏?比丘們!猶如有超過一人深的炭火坑被無焰的、無煙的炭火充滿。那時,想要活命、不想要死,想要樂、厭逆苦的男子到來,兩位有力氣的男子隨即在不同手臂處捉住後,拉他向那個炭火坑。他像這樣與像那樣地扭曲身體,那什麼原因呢?比丘們!因為被那位男子知道:『而我將跌落這個炭火坑,從那個因由我將遭受死亡,或死亡程度的苦。』同樣的,比丘們!比丘的諸欲如炭火坑被看見,當如是看見他的諸欲時,凡在諸欲上之欲的意欲、欲愛、欲迷、欲的熱惱,那個不潛伏。
比丘們!而怎樣是比丘的行與住被隨覺,當如是行、住時,諸貪婪、憂之惡不善法
不流入?比丘們!猶如男子進入許多荊棘的森林,他的前面是荊棘,後面也是荊棘;左邊是荊棘,右邊也是荊棘;上面是荊棘,下面也是荊棘,他就具念地前進,就具念地後退:『不要荊棘對我。』同樣的,比丘們!凡世間中的可愛形色、
合意形色,這被稱為:『在聖者之律中的荊棘』。像這樣知道後,
自制與不自制應該被知道(感知)。
比丘們!而怎樣是不自制?比丘們!這裡,比丘以眼見色後,
志向可愛形色的諸色,排拒不可愛形色的諸色,住於身念未現起的與少心的,以及不如實知道
心解脫、
慧解脫,於該處他的那些生起的惡不善法無殘餘地被滅……(中略)以舌嚐味道後……(中略)以意識知法後,志向可愛形色的諸法,排拒不可愛形色的諸法,住於身念未現起的與少心的,以及不如實知道那個心解脫、慧解脫,於該處他的那些生起的惡不善法無殘餘地被滅,比丘們!這樣是不自制。
比丘們!而怎樣是自制?比丘們!這裡,比丘以眼見色後,不志向諸可愛形色的色,不排拒諸不可愛形色的色,住於身念已現起的,無量心的,以及如實知道那個心解脫、慧解脫,於該處他的那些生起的惡不善法無殘餘地被滅……(中略)以舌嚐味道後……(中略)以意識知法後,不志向諸可愛形色的法,不排拒諸不可愛形色的法,住於身念已現起的,無量心的,如實知道心解脫、慧解脫,於該處他的那些生起的惡不善法無殘餘地被滅,比丘們!這樣是自制。
比丘們!這麼行、這麼住的那位比丘即使偶爾由於念的混亂,隨順結的諸惡不善念的意向生起,比丘們!念的生起[或]是徐緩的,[一生起,]那時,就急速地捨斷、驅離、作終結、使之走到不存在。
比丘們!猶如男子使二、三滴水滴落在中午被曬熱的鐵盤上,比丘們!水滴的落下[或]是緩慢的,[一落下,]那時,它就急速地走到遍盡、耗盡(遍取)。同樣的,比丘們!這麼行、這麼住的那位比丘即使偶爾由於念的混亂,隨順結的諸惡不善念的意向生起,比丘們!念的生起[或]是徐緩的,[一生起,]那時,就急速地捨斷、驅離、作終結、使之走到不存在。比丘們!這樣是比丘的行與住被隨覺,當如是行、住時,諸貪婪、憂之惡不善法不流入。
比丘們!如果國王,或國王的大臣,或朋友,或同事,或親族,或血親以財富帶來後邀請這麼行、這麼住的那位比丘:『來!男子
先生!為何讓這些袈裟耗盡你?為何你實行光頭、鉢?來!還俗後請你在財富上受用與作福德。』比丘們!確實,『這麼行、這麼住的那位比丘放棄學後將還俗。』
這不存在可能性。
比丘們!猶如恒河是傾向東的、斜向東的、坡斜向東的,那時,大群人拿鋤頭、籃子後:『我們將轉(作)這恒河成傾向西的、斜向西的、坡斜向西的。』比丘們!你們怎麼想它:是否那個大群人會轉這恒河成傾向西的、斜向西的、坡斜向西的呢?」
「
大德!這確實不是,那是什麼原因?大德!恒河是傾向東的、斜向東的、坡斜向東的,不容易轉成傾向西的、斜向西的、坡斜向西的,還有,大群人最終只有疲勞、苦惱的
分。」
「同樣的,比丘們!如果國王,或國王的大臣,或朋友,或同事,或親族,或血親以財富帶來後邀請這麼行、這麼住的那位比丘:『來!男子先生!為何讓這些袈裟耗盡你?為何你實行光頭、鉢?來!還俗後請你在財富上受用與作福德。』比丘們!確實,『這麼行、這麼住的那位比丘放棄學後將還俗。』這不存在可能性,那是什麼原因?比丘們!因為那顆心長久是傾向遠離的、斜向遠離的、坡斜向遠離的,『像那樣他將還俗。』這不存在可能性。」
巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
SN.35.244(另版SN.35.203)/(7). Dukkhadhammasuttaṃ
244. Yato kho, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti. Tathā kho panassa kāmā diṭṭhā honti, yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. Tathā kho panassa cāro ca vihāro ca anubuddho hoti, yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānusenti.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti? ‘Iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā… iti saññā… iti saṅkhārā… iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti– evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhuno kāmā diṭṭhā honti? Yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. Seyyathāpi, bhikkhave, aṅgārakāsu sādhikaporisā puṇṇā aṅgārānaṃ vītaccikānaṃ vītadhūmānaṃ. Atha puriso āgaccheyya jīvitukāmo amaritukāmo sukhakāmo dukkhapaṭikūlo. Tamenaṃ dve balavanto purisā nānābāhāsu gahetvā, taṃ aṅgārakāsuṃ upakaḍḍheyyuṃ. So iticīticeva kāyaṃ sannāmeyya. Taṃ kissa hetu? Ñātañhi, bhikkhave, tassa purisassa imaṃ cāhaṃ aṅgārakāsuṃ papatissāmi, tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigacchissāmi maraṇamattaṃ vā dukkhanti. Evameva kho bhikkhave bhikkhuno aṅgārakāsūpamā kāmā diṭṭhā honti, yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhuno cāro ca vihāro ca anubuddho hoti, yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānussavanti? Seyyathāpi, bhikkhave, puriso bahukaṇṭakaṃ dāyaṃ paviseyya. Tassa puratopi kaṇṭako, pacchatopi kaṇṭako, uttaratopi kaṇṭako, dakkhiṇatopi kaṇṭako, heṭṭhatopi kaṇṭako, uparitopi kaṇṭako. So satova abhikkameyya, satova paṭikkameyya– ‘mā maṃ kaṇṭako’ti. Evameva kho, bhikkhave, yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, ayaṃ vuccati ariyassa vinaye kaṇṭako”ti. Iti viditvā saṃvaro ca asaṃvaro ca veditabbo.
“Kathañca, bhikkhave, asaṃvaro hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe adhimuccati, appiyarūpe rūpe byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti …pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā …pe… manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme adhimuccati, appiyarūpe dhamme byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. Evaṃ kho, bhikkhave, asaṃvaro hoti.
“Kathañca, bhikkhave, saṃvaro hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe nādhimuccati, appiyarūpe rūpe na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti …pe… jivhā rasaṃ sāyitvā …pe… manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme nādhimuccati, appiyarūpe dhamme na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. Evaṃ kho, bhikkhave, saṃvaro hoti.
“Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃ carato evaṃ viharato kadāci karahaci satisammosā uppajjanti, pāpakā akusalā sarasaṅkappā saṃyojaniyā, dandho, bhikkhave, satuppādo. Atha kho naṃ khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti.
“Seyyathāpi, bhikkhave, puriso divasaṃsantatte ayokaṭāhe dve vā tīṇi vā udakaphusitāni nipāteyya. Dandho, bhikkhave, udakaphusitānaṃ nipāto, atha kho naṃ khippameva parikkhayaṃ pariyādānaṃ gaccheyya. Evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno evaṃ carato, evaṃ viharato kadāci karahaci satisammosā uppajjanti pāpakā akusalā sarasaṅkappā saṃyojaniyā, dandho, bhikkhave, satuppādo. Atha kho naṃ khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno cāro ca vihāro ca anubuddho hoti; yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānussavanti. Tañce, bhikkhave, bhikkhuṃ evaṃ carantaṃ evaṃ viharantaṃ rājāno vā rājamahāmattā vā mittā vā amaccā vā ñātī vā sālohitā vā, bhogehi abhihaṭṭhuṃ pavāreyyuṃ– ‘ehi, bho purisa, kiṃ te ime kāsāvā anudahanti, kiṃ muṇḍo kapālamanucarasi, ehi hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjassu, puññāni ca karohī’ti. So vata, bhikkhave, bhikkhu evaṃ caranto evaṃ viharanto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
“Seyyathāpi bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā. Atha mahājanakāyo āgaccheyya kuddāla-piṭakaṃ ādāya– ‘mayaṃ imaṃ gaṅgaṃ nadiṃ pacchāninnaṃ karissāma pacchāpoṇaṃ pacchāpabbhāran’ti. Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu kho so mahājanakāyo gaṅgaṃ nadiṃ pacchāninnaṃ kareyya pacchāpoṇaṃ pacchāpabbhāran”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Taṃ kissa hetu”? “Gaṅgā, bhante, nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā; sā na sukarā pacchāninnā kātuṃ pacchāpoṇā pacchāpabbhārā. Yāvadeva ca pana so mahājanakāyo kilamathassa vighātassa bhāgī assā”ti. “Evameva kho, bhikkhave, tañce bhikkhuṃ evaṃ carantaṃ evaṃ viharantaṃ rājāno vā rājamahāmattā vā mittā vā amaccā vā ñātī vā sālohitā vā bhogehi abhihaṭṭhuṃ pavāreyyuṃ– ‘ehi, bho purisa, kiṃ te ime kāsāvā anudahanti, kiṃ muṇḍo kapālamanucarasi, ehi hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjassu, puññāni ca karohī’ti. So vata, bhikkhave, bhikkhu evaṃ caranto evaṃ viharanto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Taṃ kissa hetu? Yañhi taṃ, bhikkhave, cittaṃ dīgharattaṃ vivekaninnaṃ vivekapoṇaṃ vivekapabbhāraṃ, tathā hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjatī”ti. Sattamaṃ.