雜阿含1039經[正聞本13378經/佛光本1027經](業報相應/道品誦/如來記說)(莊春江標點)
如是我聞:
一時,
佛住王舍城金師精舍。
時,有淳陀
長者來詣佛所,
稽首佛足,退坐一面。
爾時,世尊問淳陀長者:
「汝今愛樂何等
沙門、
婆羅門淨行?」
淳陀白佛:
「有沙門、婆羅門奉事於水,事毗濕波天,執杖澡罐,常淨其手,如是正士能善說法,言:『
善男子!月十五日,以胡麻屑、菴摩羅屑以澡其髮,修行齋法,被著新淨長{髮}[鬘]白氈,牛糞塗地而臥其上,善男子!晨朝早起,以手觸地,作如是言:「此地清淨,我如是淨。」手執牛糞團,並把生草,口說是言:「此是清淨,我如是淨。」若如是者,見為清淨,不如是者,永不清淨。』世尊!如是像類沙門、婆羅門,若為清淨,我所宗仰。」
佛告淳陀:
「有黑法、黑報,不淨、不淨果,負重向下,成就如此諸
惡法者,雖復晨朝早起,以手觸地,唱言:『清淨。』猶是不淨;正復不觸,亦不清淨;執牛糞團并及生草,唱言:『清淨。』亦復不淨;正復不觸,亦不清淨。
淳陀!何等為黑、黑報,不淨、不淨果,負重向下……乃至觸以不觸悉皆不淨?
淳陀!謂:殺生惡業,手常血腥,心常思惟撾、捶、殺、害,無
慚、無
愧,慳貪、吝惜,於一切眾生乃至昆蟲,不離於殺。
於他財物,聚落、空地,皆不離盜。
行諸
邪婬:若父母、兄弟、姊妹、夫主、親族……乃至授花鬘者,如是等護,以力強干,不離邪婬。
不實
妄語:或於王家、真實言家,多眾聚集,求當言處,作不實說:不見言見,見言不見;不聞言聞,聞言不聞;知言不知,不知言知,因自、因他,或因財利,知而妄語而不捨離,是名妄語。
兩舌乖離:傳此向彼,傳彼向此,{遍}[遞]相破壞,令和合者離,離者歡喜,是名兩舌。
不離
惡口罵:若人軟語說,悅耳心喜,方正易知,樂聞無依說,多人愛念、適意、隨順
三昧,捨如是等而作剛強,多人所惡、不愛、不適意、不順三昧,說如是等言,不離麁澀,是名惡{心}[口]。
綺飾壞語:不時言、不實言、無義言、非法言、不思言,如是等名壞語。
不捨離貪:於他財物而起貪欲,言:『此物我有者好。』
不捨瞋恚弊惡:心思惟言:『彼眾生應縛、應鞭、應{伏}[杖]、應殺,欲為生難。』
不捨邪見顛倒,如是見、如是說:『無施、無報、無福,無善行、惡行,無善、惡業果報,無此世、無他世,無父母,無眾生生世間,無世
阿羅漢,等趣、等向,此世他世,自知作證:「
我生已盡,
梵行已立,
所作已作,
自知不受後有。」』
淳陀!是名黑、黑報,不淨、不淨果……乃至觸以不觸,皆悉不淨。
淳陀!有白、白報,淨、有淨果,輕仙上昇,成就已,晨朝觸地,此淨、我淨者亦得清淨;若不觸者,亦得清淨;把牛糞團,手執生草,淨因、淨果者,執與不執亦得清淨。
淳陀!何等為白、白報……乃至執以不執,亦得清淨?
謂有人不殺生:離殺生,捨刀杖、慚、愧,悲念一切眾生。
不偷盜:遠離偷盜,與者取、不與不取,淨心不貪。
離於邪婬:若父母護……乃至授一花鬘者,悉不強干起於邪婬。
離於妄語:審諦實說。
遠離兩舌:不傳此向彼,傳彼向此,共相破壞;離者令和、和者
隨喜。
遠離惡口:不剛強,多人樂其所說。
離於壞語:諦說、時說、實說、義說、法說、見說。
離於貪欲:不於他財、他眾具,作己有想而生貪著。
離於瞋恚:不作是念:『撾、打、縛、殺、為作眾難。』
正見成就:不顛倒見:『有施、有說報、有福,有善、惡行果報,有此世,有父母,有眾生生,有世阿羅漢,於此世、他世,
現法自知作證:「我生已盡,梵行已立,所作已作,自知不受後有。」』
淳陀!是名白、白報……乃至觸與不觸,皆悉清淨。」
爾時,淳陀長者聞佛所說,歡喜、隨喜,作禮而去。
增支部10集176經/純陀經(莊春江譯)
被我這麼聽聞:
有一次,
世尊住在波婆城鐵匠之子純陀的芒果園中。
那時,鐵匠之子純陀去見世尊。抵達後,向世尊
問訊後,在一旁坐下。世尊對在一旁坐下的鐵匠之子純陀說這個:
「純陀!你喜歡誰的
清淨呢?」
「
大德!持長口水瓶的、戴水草花環的、拜火的、入水洗浴的西部地方婆羅門們
安立清淨,我喜歡他們的清淨。」
「純陀!那麼,如怎樣持長口水瓶的、戴水草花環的、拜火的、入水洗浴的西部地方婆羅門們安立清淨呢?」
「大德!這裡,有持長口水瓶的、戴水草花環的、拜火的、入水洗浴的西部地方婆羅門們,他們這麼勸導弟子:『喂!男子!來!當你在清晨從床上起來時,應該觸摸大地;如果沒觸摸大地,應該觸摸新鮮的牛糞;如果沒觸摸新鮮的牛糞,應該觸摸青草;如果沒觸摸青草,應該拜火;如果沒拜火,應該
合掌禮敬太陽;如果沒合掌禮敬太陽,應該在傍晚前入水洗浴三次。』
大德!持長口水瓶的、戴水草花環的、拜火的、入水洗浴的西部地方婆羅門們這樣安立清淨,我喜歡他們的清淨。」
「純陀!持長口水瓶的、戴水草花環的、拜火的、入水洗浴的西部地方婆羅門們安立清淨是一種,聖者之律中的清淨是另一種。」
「大德!那麼,如怎樣是聖者之律中的清淨呢?請世尊為我教導聖者之律中的清淨這樣的法,那就好了!」
「純陀!那樣的話,你要聽!你要
好好作意!我將說了。」
「是的,大德!」鐵匠之子純陀回答世尊。
世尊說這個:
「純陀!有三種身體的不清淨,有四種語言的不清淨,有三種意念的不清淨。
純陀!如何有三種身體的不清淨呢?
純陀!這裡,某人是殺生者、兇暴者、血手者、執著殺戮者、在一切
活的生命類上不來到同情者。
他是
未給予而取者:凡那個來到村落或來到林野他人的他人財產資具,他是未給予而取者被稱為偷盜。
他是邪淫者:凡她是被母親守護者、被父親守護者、被兄弟守護者、被姊妹守護者、被親族守護者、被氏族守護者、被法守護者、有夫者、有懲罰保護者、乃至甚至
被套過花環(已訂婚)者,他是在像那樣者處性交者。
純陀!這樣,有三種身體的不清淨。
純陀!如何有四種語言的不清淨呢?
純陀!這裡,某人是
妄語者:他到會堂,或到集會處,或到親族中,或到團體中,或到王宮中,被帶來作為被詢問的證人:『喂!來!男子!凡你知道,請你說那個。』不知道的他說:『我知道。』或,知道的他說:『我不知道。』沒看見的他說:『我看見。』或,看見的他說:『我沒看見。』像這樣,為了自己,或為了他人,或為了些微物質成為故意說虛妄者。
他是
離間語者:從這裡聽聞後,是為了這些的分裂在那裡說者,或從那裡聽聞後,是為了那些的分裂在這裡說者,像這樣,是和合的破壞者、或分裂的隨給與者、樂於不和合者、愛好不和合者、喜歡不和合者、作不和合言語的言說者。
他是
粗惡語者,凡那個粗暴的、苛刻的、刺痛他人的、咒罵他人的、憤怒附近的、不轉起入定的言語,是像這樣言語的說者。
他是
雜穢語者:不適當時機之說者、非事實之說者、無益之說者、不如法之說者、不如律之說者、無價值(無貯藏)的言語之說者:在不適當時機的、無理由的、無節制的、伴隨無利益的。
純陀!這樣,有四種語言的不清淨。
純陀!如何有三種意念的不清淨呢?
純陀!這裡,某人是
貪婪者:凡那個他人的他人財產資具,他是貪求者:『啊!願凡他人的都是我的。』
他是有瞋害心者,
有憎惡之意向者:『願這些眾生被殺害、或被打、或被消滅、或被滅亡、或不要存在。』
他是邪見者,有顛倒見:『沒有被施與的,沒有被祭祀的,沒有被供養的,沒有善作惡作業的果、果報,沒有這個世間,沒有其他世間,沒有母親,沒有父親,沒有
化生眾生,在世間中沒有
正行的、正行道的沙門、婆羅門以證智自作證後告知這個世間與其他世間。』
純陀!這樣,有三種意念的不清淨。
純陀!這些是十不善業之路,純陀!具備這十不善業之路者,清晨從床上起來後,不論他觸摸大地或沒觸摸大地,都是不清淨的;不論他觸摸新鮮的牛糞或沒觸摸新鮮的牛糞,都是不清淨的;不論他觸摸青草或沒觸摸青草,都是不清淨的;不論他拜火或沒拜火,都是不清淨的;不論他合掌禮敬太陽或沒合掌禮敬太陽,都是不清淨的;不論他在傍晚前入水洗浴三次或沒在傍晚前入水洗浴三次,都是不清淨的,那是什麼原因?純陀!這十不善業之路是不清淨與不清淨造作之事物。
而且,純陀!因具備著這十不善業之路,地獄被了知、畜生界被了知、
餓鬼界被了知、或者其它任何
惡趣。
純陀!有三種身體的清淨,有四種語言的清淨,有三種意念的清淨。
純陀!如何有三種身體的清淨呢?
純陀!這裡,某人捨斷殺生後,是離殺生者,住於放下棍棒的、放下刀的、有羞恥的、來到同情的、
對一切活的生命類有憐愍的。
他捨斷未給予而取後,是離未給予而取者:凡那個來到村落或來到林野他人的他人財產資具,他不是未給予而取者被稱為偷盜。
他捨斷邪淫後,是離邪淫者:凡她是被母親守護者、被父親守護者、被兄弟守護者、被姊妹守護者、被親族守護者、被氏族守護者、被法守護者、有夫者、有懲罰保護者、乃至甚至被套過花環者,他不是在像那樣者處性交者。
純陀!這樣,有三種身體的清淨。
純陀!如何有四種語言的清淨呢?
純陀!這裡,某人捨斷妄語後,是離妄語者:他到會堂,或到集會處,或到親族中,或到團體中,或到王宮中,被帶來作為被詢問的證人:『喂!來!男子!凡你知道,請你說那個。』不知道的他說:『我不知道。』或,知道的他說:『我知道。』沒看見的他說:『我沒看見。』或,看見的他說:『我看見。』像這樣,為了自己,或為了他人,或為了些微物質不成為故意說虛妄者。
他捨斷離間語後,是離離間語者:從這裡聽聞後,不是為了這些的分裂在那裡說者,或從那裡聽聞後,不是為了那些的分裂在這裡說者,像這樣,是分裂的調解者,或和睦的隨給與者、樂於和合者、愛好和合者、喜歡和合者、作和合言語的說者。
他捨斷粗惡語後,是離粗惡語者:凡那個柔和的、悅耳的、可愛的、動心的、優雅的、眾人合意的、眾人可意的言語,是像這樣言語的說者。
他捨斷雜穢語後,是離雜穢語者:適當時機之說者、事實之說者、有益之說者,
如法之說者、如律之說者、有價值(有貯藏)的言語之說者:在適當時機的、有理由的、有節制的、伴隨利益的。
純陀!這樣,有四種語言的清淨。
純陀!如何有三種意念的清淨呢?
純陀!這裡,某人是不貪婪者:凡那個他人的他人財產資具,他不是貪求者:『啊!願凡他人的都是我的。』
他是無瞋害心者,無憎惡之意向:『願這些眾生對自己保持無怨的、無惱害的、無苦惱的、有安樂的。』
他是正見者,無顛倒見:『有被施與的,有被祭祀的,有被供養的,有善作惡作業的果、果報,有這個世間,有其他世間,有母親,有父親,有化生眾生,在世間中有正行的、正行道的沙門、婆羅門以證智自作證後告知這個世間與其他世間。』
純陀!這樣,有三種意念的清淨。
純陀!這些是十善業之路,純陀!具備這十善業之路者,清晨從床上起來後,不論他觸摸大地或沒觸摸大地,都是清淨的;不論他觸摸新鮮的牛糞或沒觸摸新鮮的牛糞,都是清淨的;不論他觸摸青草或沒觸摸青草,都是清淨的;不論他拜火或沒拜火,都是清淨的;不論他合掌禮敬太陽或沒合掌禮敬太陽,都是清淨的;不論他在傍晚前入水洗浴三次或沒在傍晚前入水洗浴三次,都是清淨的,那是什麼原因?純陀!這十善業之路是清淨與清淨造作之事物。
而且,純陀!因具備著這十善業之路,諸天被了知、人間被了知、或者其它任何
善趣。」
在這麼說時,鐵匠之子純陀對世尊說這個:
「太偉大了,大德!……(中略)大德!請世尊記得我為
優婆塞,從今天起
已終生歸依。」
巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
AN.10.176/ 10. Cundasuttaṃ
176. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā pāvāyaṃ viharati cundassa kammāraputtassa ambavane. Atha kho cundo kammāraputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho cundaṃ kammāraputtaṃ bhagavā etadavoca– “kassa no tvaṃ, cunda, soceyyāni rocesī”ti? “Brāhmaṇā, bhante, pacchābhūmakā kamaṇḍalukā sevālamālikā aggiparicārikā udakorohakā soceyyāni paññapenti; tesāhaṃ soceyyāni rocemī”ti.
“Yathā kathaṃ pana, cunda, brāhmaṇā pacchābhūmakā kamaṇḍalukā sevālamālikā aggiparicārikā udakorohakā soceyyāni paññapentī”ti? “Idha, bhante, brāhmaṇā pacchābhūmakā kamaṇḍalukā sevālamālikā aggiparicārikā udakorohakā. Te sāvakaṃ evaṃ samādapenti– ‘ehi tvaṃ, ambho purisa, kālasseva uṭṭhahantova sayanamhā pathaviṃ āmaseyyāsi; no ce pathaviṃ āmaseyyāsi, allāni gomayāni āmaseyyāsi; no ce allāni gomayāni āmaseyyāsi, haritāni tiṇāni āmaseyyāsi; no ce haritāni tiṇāni āmaseyyāsi, aggiṃ paricareyyāsi; no ce aggiṃ paricareyyāsi, pañjaliko ādiccaṃ namasseyyāsi; no ce pañjaliko ādiccaṃ namasseyyāsi, sāyatatiyakaṃ udakaṃ oroheyyāsī’ti. Evaṃ kho, bhante, brāhmaṇā pacchābhūmakā kamaṇḍalukā sevālamālikā aggiparicārikā udakorohakā soceyyāni paññapenti; tesāhaṃ soceyyāni rocemī”ti.
“Aññathā kho, cunda, brāhmaṇā pacchābhūmakā kamaṇḍalukā sevālamālikā aggiparicārikā udakorohakā soceyyāni paññapenti, aññathā ca pana ariyassa vinaye soceyyaṃ hotī”ti. “Yathā kathaṃ pana, bhante, ariyassa vinaye soceyyaṃ hoti? Sādhu me, bhante, bhagavā tathā dhammaṃ desetu yathā ariyassa vinaye soceyyaṃ hotī”ti.
“Tena hi, cunda, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī”ti. “Evaṃ, bhante”ti kho cundo kammāraputto bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca–
“Tividhaṃ kho, cunda, kāyena asoceyyaṃ hoti; catubbidhaṃ vācāya asoceyyaṃ hoti; tividhaṃ manasā asoceyyaṃ hoti.
“Kathañca, cunda, tividhaṃ kāyena asoceyyaṃ hoti? “Idha, cunda, ekacco pāṇātipātī hoti luddo lohitapāṇi hatapahate niviṭṭho adayāpanno sabbapāṇabhūtesu.
“Adinnādāyī hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ gāmagataṃ vā araññagataṃ vā taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.
“Kāmesumicchācārī hoti. Yā tā māturakkhitā piturakkhitā mātāpiturakkhitā bhāturakkhitā bhaginirakkhitā ñātirakkhitā gottarakkhitā dhammarakkhitā sasāmikā saparidaṇḍā antamaso mālāguḷaparikkhittāpi, tathārūpāsu cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, cunda, tividhaṃ kāyena asoceyyaṃ hoti.
“Kathañca cunda, catubbidhaṃ vācāya asoceyyaṃ hoti? Idha, cunda, ekacco musāvādī hoti. Sabhaggato vā parisaggato vā ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā abhinīto sakkhipuṭṭho– ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha ‘jānāmī’ti, jānaṃ vā āha ‘na jānāmī’ti; apassaṃ vā āha ‘passāmī’ti, passaṃ vā āha ‘na passāmī’ti. Iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā sampajānamusā bhāsitā hoti.
“Pisuṇavāco hoti. Ito sutvā amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti samaggānaṃ vā bhettā, bhinnānaṃ vā anuppadātā, vaggārāmo vaggarato vagganandī vaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
“Pharusavāco hoti. Yā sā vācā aṇḍakā kakkasā parakaṭukā parābhisajjanī kodhasāmantā asamādhisaṃvattanikā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
“Samphappalāpī hoti akālavādī abhūtavādī anatthavādī adhammavādī avinayavādī; anidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti akālena anapadesaṃ apariyantavatiṃ anatthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, cunda, catubbidhaṃ vācāya asoceyyaṃ hoti.
“Kathañca, cunda, tividhaṃ manasā asoceyyaṃ hoti? Idha, cunda, ekacco abhijjhālu hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ abhijjhātā hoti– ‘aho vata yaṃ parassa taṃ mamassā’ti.
“Byāpannacitto hoti paduṭṭhamanasaṅkappo– ‘ime sattā haññantu vā bajjhantu vā ucchijjantu vā vinassantu vā mā vā ahesun’ti.
“Micchādiṭṭhiko hoti viparītadassano– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukaṭadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, cunda, manasā tividhaṃ asoceyyaṃ hoti.
“Ime kho, cunda, dasa akusalakammapathā. Imehi kho, cunda, dasahi akusalehi kammapathehi samannāgato kālasseva uṭṭhahantova sayanamhā pathaviṃ cepi āmasati, asuciyeva hoti; no cepi pathaviṃ āmasati, asuciyeva hoti.
“Allāni cepi gomayāni āmasati, asuciyeva hoti; no cepi allāni gomayāni āmasati, asuciyeva hoti.
“Haritāni cepi tiṇāni āmasati, asuciyeva hoti; no cepi haritāni tiṇāni āmasati, asuciyeva hoti.
“Aggiṃ cepi paricarati, asuciyeva hoti, no cepi aggiṃ paricarati, asuciyeva hoti.
“Pañjaliko cepi ādiccaṃ namassati, asuciyeva hoti; no cepi pañjaliko ādiccaṃ namassati, asuciyeva hoti.
“Sāyatatiyakaṃ cepi udakaṃ orohati, asuciyeva hoti; no cepi sāyatatiyakaṃ udakaṃ orohati, asuciyeva hoti. Taṃ kissa hetu? Ime, cunda, dasa akusalakammapathā asucīyeva honti asucikaraṇā ca.
“Imesaṃ pana, cunda, dasannaṃ akusalānaṃ kammapathānaṃ samannāgamanahetu nirayo paññāyati, tiracchānayoni paññāyati, pettivisayo paññāyati, yā vā panaññāpi kāci duggatiyo.
“Tividhaṃ kho, cunda, kāyena soceyyaṃ hoti; catubbidhaṃ vācāya soceyyaṃ hoti; tividhaṃ manasā soceyyaṃ hoti.
“Kathaṃ cunda, tividhaṃ kāyena soceyyaṃ hoti? Idha, cunda, ekacco pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho, lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.
“Adinnādānaṃ pahāya, adinnādānā paṭivirato hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ gāmagataṃ vā araññagataṃ vā, na taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.
“Kāmesumicchācāraṃ pahāya, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti yā tā māturakkhitā piturakkhitā mātāpiturakkhitā bhāturakkhitā bhaginirakkhitā ñātirakkhitā gottarakkhitā dhammarakkhitā sasāmikā saparidaṇḍā antamaso mālāguḷaparikkhittāpi, tathārūpāsu na cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, cunda, tividhaṃ kāyena soceyyaṃ hoti.
“Kathañca, cunda, catubbidhaṃ vācāya soceyyaṃ hoti? Idha, cunda, ekacco musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti. Sabhaggato vā parisaggato vā ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā abhinīto sakkhipuṭṭho– ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha ‘na jānāmī’ti, jānaṃ vā āha ‘jānāmī’ti, apassaṃ vā āha ‘na passāmī’ti, passaṃ vā āha ‘passāmī’ti. Iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā na sampajānamusā bhāsitā hoti.
“Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya, pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti– na ito sutvā amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, na amutra vā sutvā imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
“Pharusaṃ vācaṃ pahāya, pharusāya vācāya paṭivirato hoti. Yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
“Samphappalāpaṃ pahāya, samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī; nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, cunda catubbidhaṃ vācāya soceyyaṃ hoti.
“Kathañca cunda, tividhaṃ manasā soceyyaṃ hoti? Idha, cunda, ekacco anabhijjhālu hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ anabhijjhitā hoti– ‘aho vata yaṃ parassa taṃ mamassā’ti.
“Abyāpannacitto hoti appaduṭṭhamanasaṅkappo– ‘ime sattā averā hontu abyāpajjā, anīghā sukhī attānaṃ pariharantū’ti.
“Sammādiṭṭhiko hoti aviparītadassano – ‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukaṭadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, cunda, tividhaṃ manasā soceyyaṃ hoti.
“Ime kho, cunda, dasa kusalakammapathā. Imehi kho, cunda, dasahi kusalehi kammapathehi samannāgato kālasseva uṭṭhahantova sayanamhā pathaviṃ cepi āmasati, suciyeva hoti; no cepi pathaviṃ āmasati, suciyeva hoti.
“Allāni cepi gomayāni āmasati, suciyeva hoti; no cepi allāni gomayāni āmasati, suciyeva hoti.
“Haritāni cepi tiṇāni āmasati, suciyeva hoti; no cepi haritāni tiṇāni āmasati, suciyeva hoti.
“Aggiṃ cepi paricarati, suciyeva hoti; no cepi aggiṃ paricarati, suciyeva hoti.
“Pañjaliko cepi ādiccaṃ namassati, suciyeva hoti; no cepi pañjaliko ādiccaṃ namassati suciyeva hoti.
“Sāyatatiyakaṃ cepi udakaṃ orohati, suciyeva hoti; no cepi sāyatatiyakaṃ udakaṃ orohati, suciyeva hoti. Taṃ kissa hetu? Ime, cunda, dasa kusalakammapathā sucīyeva honti sucikaraṇā ca.
“Imesaṃ pana, cunda, dasannaṃ kusalānaṃ kammapathānaṃ samannāgamanahetu devā paññāyanti, manussā paññāyanti, yā vā panaññāpi kāci sugatiyo”ti.
Evaṃ vutte cundo kammāraputto bhagavantaṃ etadavoca– “abhikkantaṃ, bhante …pe… upāsakaṃ maṃ, bhante, bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Dasamaṃ.