雜阿含990經[正聞本13331經/佛光本982經](雜相應/道品誦/如來記說)(莊春江標點)
如是我聞:
一時,
佛住舍衛國祇樹給孤獨園。
爾時,
尊者阿難晨朝著衣持鉢,詣舍衛城,次第
乞食,至鹿住
優婆夷舍。
鹿住優婆夷遙見尊者阿難,疾敷床座,白言:
「尊者阿難令坐!」
時,鹿住優婆夷稽首禮阿難足,退住一面,白尊者阿難:
「云何言世尊知法?我父富蘭那先修梵行,離欲清淨,不著香華,遠諸凡鄙;
叔父梨師達多不修梵行,然其知足,二俱命終,而今世尊俱記二人同生一趣,同一受生,同於後世得
斯陀含,生兜率天,一來世間,
究竟苦邊,云何,阿難!修梵行、不修梵行同生一趣、同一受生、同其後世?」
阿難答言:
「姊妹!汝今且停,汝不能知眾生世間根之差別,
如來悉知眾生世間根之優劣。」
如是說已,從坐起去。
時,尊者阿難還精舍,舉衣鉢,洗足已,往詣佛所,
稽首佛足,退坐一面,以鹿住優婆夷所說廣白世尊。
佛告阿難:
「彼鹿住優婆夷云何能知眾生世間根之優劣?阿難!如來悉知眾生世間根之優劣。
阿難!或有一犯戒,彼於
心解脫、
慧解脫不如實知,彼所起犯戒無餘滅、無餘沒、無餘欲盡;或有一犯戒,於心解脫、慧解脫如實知,彼所起犯戒無餘滅、無餘沒、無餘欲盡,於彼籌量者言:『此亦有如是法,彼亦有是法,此則應俱同生一趣,同一受生,同一後世。』彼如是籌量者,得
長夜非
義饒益苦。
阿難!彼犯戒者於心解脫、慧解脫不如實知,彼所起犯戒無餘滅、無餘沒、無餘欲盡,當知此人是退,非勝進,我說彼人為退分。
阿難!有犯戒,彼於心解脫、慧解脫如實知,彼於所起犯戒無餘滅、無餘沒、無餘欲盡,當知是人勝進,不退,我說彼人為勝進分。
自非如來,此二有間,誰能悉知?是故,阿難!莫籌量人人而取人,善籌量人人而病,人籌量人人
自招其患,唯有如來能知人耳。
如二犯戒,二持戒亦如是:彼於心解脫、慧解脫不如實知,彼所起持戒無餘滅……。
若掉動者,彼於心解脫、慧解脫不如實知,彼所起掉無餘滅……。
彼若瞋恨者,彼於心解脫、慧解脫不如實知,彼所起瞋恨無餘滅……。
若
苦貪者,彼於心解脫、慧解脫如實知,彼所起苦貪無餘滅……。
穢污、清淨,如上說……乃至如來能知人人。
阿難!鹿住優婆夷愚癡、少智,而於如來
一向說法心生狐疑,云何,阿難!如來所說豈有二耶?」
阿難白佛:「不也,世尊。」
佛告阿難:
「
善哉!善哉!如來說法若有二者,
無有是處。
阿難!若富蘭那持戒,梨師達多亦同持戒者,
所生之趣,富蘭那所不能知:梨師達多為生何趣,云何受生?云何後世?
若梨師達多所成就智,富蘭那亦成就此智者,梨師達多亦不能知:彼富蘭那當生何趣?云何受生?後世云何?
阿難!彼富蘭那持戒勝,梨師達多智慧勝,彼俱命終,我說二人同生一趣,同一受生,後世亦同,是斯陀含,生兜率天,一來生此,究竟苦邊,彼二有間,自非如來誰能得知!
是故,阿難!莫量人人!量人人者,自生損減,唯有如來能知人耳。」
佛說此經已,尊者阿難聞佛所說,歡喜奉行。
增支部10集75經/鹿屋經(莊春江譯)
有一次,
世尊住在舍衛城祇樹林給孤獨園。
那時,
尊者阿難午前時穿衣、拿起衣鉢後,去鹿屋
優婆夷的住處。抵達後,在設置的座位坐下。
那時,鹿屋優婆夷去見尊者阿難。抵達後,向尊者阿難
問訊後,在一旁坐下。在一旁坐下的鹿屋優婆夷對尊者阿難說這個:
「阿難
大德!這被世尊教導的法如何能了知呢?所謂:梵行者與非梵行者兩者死後都有相同的
趣處。
大德!我父親富蘭那是梵行者、行遠離者、戒絕婬欲俗法者,他死後,世尊記說:『他為
一來者,已往生為兜率天之眾生。』大德!我
祖父梨師達多是知足於自己妻子的非梵行者,他死後,世尊也記說:『他為一來者,已往生為兜率天之眾生。』
阿難大德!這被世尊教導的法如何能了知呢?所謂:梵行者與非梵行者兩者死後都有相同的趣處。」
「但,姊妹!世尊就是這麼記說的。」
那時,尊者阿難在鹿屋優婆夷住處取了
施食後,從座位起來後離開。
那時,尊者阿難餐後已從施食返回,去見世尊。抵達後,向世尊問訊後,在一旁坐下。在一旁坐下的尊者阿難對世尊說這個:
「大德!這裡,我午前時穿衣、拿起衣鉢後,去鹿屋優婆夷的住處。抵達後,在設置的座位坐下。大德!那時,鹿屋優婆夷去見我。抵達後,向我問訊後,在一旁坐下。大德!在一旁坐下的鹿屋優婆夷對我說這個:『阿難大德!這被世尊教導的法如何能了知呢?所謂:梵行者與非梵行者兩者死後都有相同的趣處。大德!我父親富蘭那是梵行者、行遠離者、戒絕婬欲俗法者,他死後,世尊記說:「他為一來者,已往生為兜率天之眾生。」大德!我祖父梨師達多是知足於自己妻子的非梵行者,他死後,世尊也記說:「他為一來者,已往生為兜率天之眾生。」阿難大德!這被世尊教導的法如何能了知呢?所謂:梵行者與非梵行者兩者死後都有相同的趣處。』大德!在這麼說時,我對鹿屋優婆夷說這個:『但,姊妹!世尊就是這麼記說的。』」
「阿難!誰是無知、不聰明的女人、女人之慧的鹿屋優婆夷啊?而誰有分辨人上下之智啊?
阿難!現在的世間中存在著這十種人,哪十種?
阿難!這裡,某人是破戒者,當那破戒處無餘滅時,他不如實知道心解脫、慧解脫,他不聽聞、不
博識、見解不通達、不得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到退失而非勝進;是退失者而非勝進者。
阿難!又,這裡,某人是破戒者,當那破戒處無餘滅時,他如實知道心解脫、慧解脫,他聽聞、博識、見解通達、得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到勝進而非退失;是勝進者而非退失者。
阿難!在那裡,衡量者衡量:『此法如此,他法也如此,為何一下劣一勝妙?』阿難!這確實有他長久的不利、苦。
阿難!在那裡,凡這個人是破戒者,當那破戒處無餘滅時,他如實知道心解脫、慧解脫,他聽聞、博識、見解通達、得暫時的解脫者,阿難!這個人比先前那個人更卓越、更勝妙,那是什麼原因?阿難!因為法流拔出此人,這中間除了如來以外,誰能了知呢?
阿難!因此,在這裡,你不要成為對於人的衡量者,你不要作對於人的衡量,阿難!當作對於人的衡量時,
他被傷害,阿難!我或其他如我者能作對於人的衡量。
阿難!這裡,某人是持戒者,當那戒處無餘滅時,他不如實知道心解脫、慧解脫,他不聽聞、不博識、見解不通達、不得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到退失而非勝進;是退失者而非勝進者。
阿難!又,這裡,某人是持戒者,當那戒處無餘滅時,他如實知道心解脫、慧解脫,他聽聞、博識、見解通達、得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到勝進而非退失;是勝進者而非退失者。
阿難!在那裡,衡量者衡量:……(中略)阿難!我或其他如我者能作對於人的衡量。
阿難!又,這裡,某人是
重貪者,當那貪處無餘滅時,他不如實知道心解脫、慧解脫,他不聽聞、不博識、見解不通達、不得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到退失而非勝進;是退失者而非勝進者。
阿難!又,這裡,某人是重貪者,當那貪處無餘滅時,他如實知道心解脫、慧解脫,他聽聞、博識、見解通達、得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到勝進而非退失;是勝進者而非退失者。
阿難!在那裡,衡量者衡量:……(中略)阿難!我或其他如我者能作對於人的衡量。
阿難!又,這裡,某人是易怒者,當那憤怒處無餘滅時,他不如實知道心解脫、慧解脫,他不聽聞、不博識、見解不通達、不得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到退失而非勝進;是退失者而非勝進者。
阿難!又,這裡,某人是易怒者,當那憤怒處無餘滅時,他如實知道心解脫、慧解脫,他聽聞、博識、見解通達、得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到勝進而非退失;是勝進者而非退失者。
阿難!在那裡,衡量者衡量:……(中略)阿難!我或其他如我者能作對於人的衡量。
阿難!又,這裡,某人是掉舉者,當那掉舉處無餘滅時,他不如實知道心解脫、慧解脫,他不聽聞、不博識、見解不通達、不得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到退失而非勝進;是退失者而非勝進者。
阿難!又,這裡,某人是掉舉者,當那掉舉處無餘滅時,他如實知道心解脫、慧解脫,他聽聞、博識、見解通達、得暫時的解脫,他以身體的崩解,死後來到勝進而非退失;是勝進者而非退失者。
阿難!在那裡,衡量者衡量:『此法如此,他法也如此,為何一下劣一勝妙?』阿難!這確實有他長久的不利、苦。
阿難!在那裡,凡這個人是掉舉者,當那掉舉處無餘滅時,他如實知道心解脫、慧解脫,他聽聞、博識、見解通達、得暫時的解脫者,阿難!這個人比先前那個人更卓越、更勝妙,那是什麼原因?阿難!因為法流拔出此人,這中間除了如來以外,誰能了知呢?
阿難!因此,在這裡,你不要成為對於人的衡量者,你不要作對於人的衡量,阿難!當作對於人的衡量時,他被傷害,阿難!我或其他如我者能作對於人的衡量。
阿難!誰是無知、不聰明的女人、女人之慧的鹿屋優婆夷啊?而誰有分辨人上下之智啊?
阿難!這些是現在的世間中存在著的十種人。
阿難!如果梨師達多具備如富蘭那所具備那樣的戒,這裡,富蘭那不會有同梨師達多的趣處;如果富蘭那具備如梨師達多所具備那樣的慧,這裡,梨師達多不會有同富蘭那的趣處,阿難!像這樣,這兩人各有一部分欠缺。」
巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
AN.10.75/ 5. Migasālāsuttaṃ
75. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho āyasmā ānando pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena migasālāya upāsikāya nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho migasālā upāsikā yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnā kho migasālā upāsikā āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca–
“Kathaṃ kathaṃ nāmāyaṃ, bhante ānanda, bhagavatā dhammo desito aññeyyo, yatra hi nāma brahmacārī ca abrahmacārī ca ubho samasamagatikā bhavissanti abhisamparāyaṃ. Pitā me, bhante, purāṇo brahmacārī hoti ārācārī virato methunā gāmadhammā. So kālaṅkato bhagavatā byākato– ‘sakadāgāmī satto tusitaṃ kāyaṃ upapanno’ti. Pitāmaho me, bhante, isidatto abrahmacārī ahosi sadārasantuṭṭho. Sopi kālaṅkato bhagavatā byākato– ‘sakadāgāmī satto tusitaṃ kāyaṃ upapanno’ti.
“Kathaṃ kathaṃ nāmāyaṃ, bhante ānanda, bhagavatā dhammo desito aññeyyo, yatra hi nāma brahmacārī ca abrahmacārī ca ubho samasamagatikā bhavissanti abhisamparāyan”ti? “Evaṃ kho panetaṃ, bhagini, bhagavatā byākatan”ti.
Atha kho āyasmā ānando migasālāya upāsikāya nivesane piṇḍapātaṃ gahetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. Atha kho āyasmā ānando pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca–
“Idhāhaṃ bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena migasālāya upāsikāya nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdiṃ. Atha kho, bhante, migasālā upāsikā yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnā kho, bhante, migasālā upāsikā maṃ etadavoca –
‘Kathaṃ kathaṃ nāmāyaṃ, bhante ānanda, bhagavatā dhammo desito aññeyyo, yatra hi nāma brahmacārī ca abrahmacārī ca ubho samasamagatikā bhavissanti abhisamparāyaṃ. Pitā me, bhante, purāṇo brahmacārī ahosi ārācārī virato methunā gāmadhammā. So kālaṅkato bhagavatā byākato sakadāgāmī satto tusitaṃ kāyaṃ upapannoti. Pitāmaho me, bhante, isidatto abrahmacārī ahosi sadārasantuṭṭho. Sopi kālaṅkato bhagavatā byākato– sakadāgāmī satto tusitaṃ kāyaṃ upapannoti.
Kathaṃ kathaṃ nāmāyaṃ, bhante ānanda, bhagavatā dhammo desito aññeyyo, yatra hi nāma brahmacārī ca abrahmacārī ca ubho samasamagatikā bhavissanti abhisamparāyan’ti? Evaṃ vutte ahaṃ, bhante, migasālaṃ upāsikaṃ etadavocaṃ– ‘evaṃ kho panetaṃ, bhagini, bhagavatā byākatan’”ti.
“Kā cānanda, migasālā upāsikā bālā abyattā ammakā ammakapaññā, ke ca purisapuggalaparopariye ñāṇe?
“Dasayime, ānanda, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame dasa? Idhānanda, ekacco puggalo dussīlo hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti, yatthassa taṃ dussīlyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. Tassa savanenapi akataṃ hoti, bāhusaccenapi akataṃ hoti, diṭṭhiyāpi appaṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ na labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā hānāya pareti, no visesāya; hānagāmīyeva hoti, no visesagāmī.
“Idha panānanda, ekacco puggalo dussīlo hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa taṃ dussīlyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. Tassa savanenapi kataṃ hoti, bāhusaccenapi kataṃ hoti, diṭṭhiyāpi paṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā visesāya pareti, no hānāya; visesagāmīyeva hoti, no hānagāmī.
“Tatrānanda, pamāṇikā pamiṇanti– ‘imassapi teva dhammā, aparassapi teva dhammā. Kasmā nesaṃ eko hīno eko paṇīto’ti? Tañhi tesaṃ, ānanda, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya.
“Tatrānanda, yvāyaṃ puggalo dussīlo hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa taṃ dussīlyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. Tassa savanenapi kataṃ hoti, bāhusaccenapi kataṃ hoti, diṭṭhiyāpi paṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ labhati. Ayaṃ, ānanda, puggalo amunā purimena puggalena abhikkantataro ca paṇītataro ca. Taṃ kissa hetu? Imaṃ hānanda, puggalaṃ dhammasoto nibbahati. Tadantaraṃ ko jāneyya, aññatra tathāgatena! Tasmātihānanda, mā puggalesu pamāṇikā ahuvattha mā puggalesu pamāṇaṃ gaṇhittha. Khaññati hānanda, puggalesu pamāṇaṃ gaṇhanto. Ahaṃ vā, ānanda, puggalesu pamāṇaṃ gaṇheyyaṃ yo vā panassa mādiso.
“Idha panānanda, ekacco puggalo sīlavā hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa taṃ sīlaṃ aparisesaṃ nirujjhati. Tassa savanenapi akataṃ hoti, bāhusaccenapi akataṃ hoti, diṭṭhiyāpi appaṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ na labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā hānāya pareti, no visesāya; hānagāmīyeva hoti, no visesagāmī.
“Idha panānanda, ekacco puggalo sīlavā hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa taṃ sīlaṃ aparisesaṃ nirujjhati. Tassa savanenapi kataṃ hoti, bāhusaccenapi kataṃ hoti, diṭṭhiyāpi paṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā visesāya pareti, no hānāya; visesagāmīyeva hoti, no hānagāmī.
“Tatrānanda, pamāṇikā pamiṇanti …pe… ahaṃ vā, ānanda, puggalesu pamāṇaṃ gaṇheyyaṃ yo vā panassa mādiso.
“Idha panānanda, ekacco puggalo tibbarāgo hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa so rāgo apariseso nirujjhati. Tassa savanenapi akataṃ hoti, bāhusaccenapi akataṃ hoti, diṭṭhiyāpi appaṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ na labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā hānāya pareti, no visesāya; hānagāmīyeva hoti, no visesagāmī.
“Idha panānanda, ekacco puggalo tibbarāgo hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa so rāgo apariseso nirujjhati. Tassa savanenapi kataṃ hoti, bāhusaccenapi kataṃ hoti, diṭṭhiyāpi paṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā visesāya pareti, no hānāya; visesagāmīyeva hoti, no hānagāmī.
“Tatrānanda pamāṇikā pamiṇanti …pe… ahaṃ vā, ānanda, puggalesu pamāṇaṃ gaṇheyyaṃ yo vā panassa mādiso.
“Idha panānanda, ekacco puggalo kodhano hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa so kodho apariseso nirujjhati. Tassa savanenapi akataṃ hoti, bāhusaccenapi akataṃ hoti, diṭṭhiyāpi appaṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ na labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā hānāya pareti, no visesāya; hānagāmīyeva hoti, no visesagāmī.
“Idha panānanda, ekacco puggalo kodhano hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa so kodho apariseso nirujjhati. Tassa savanenapi kataṃ hoti, bāhusaccenapi kataṃ hoti, diṭṭhiyāpi paṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā visesāya pareti, no hānāya; visesagāmīyeva hoti, no hānagāmī.
“Tatrānanda, pamāṇikā pamiṇanti …pe… ahaṃ vā, ānanda, puggalesu pamāṇaṃ gaṇheyyaṃ yo vā panassa mādiso.
“Idha panānanda, ekacco puggalo uddhato hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa taṃ uddhaccaṃ aparisesaṃ nirujjhati. Tassa savanenapi akataṃ hoti, bāhusaccenapi akataṃ hoti, diṭṭhiyāpi appaṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ na labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā hānāya pareti, no visesāya; hānagāmīyeva hoti, no visesagāmī.
“Idha panānanda, ekacco puggalo uddhato hoti. Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa taṃ uddhaccaṃ aparisesaṃ nirujjhati. Tassa savanenapi kataṃ hoti, bāhusaccenapi kataṃ hoti, diṭṭhiyāpi paṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ labhati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā visesāya pareti, no hānāya; visesagāmīyeva hoti, no hānagāmī.
“Tatrānanda pamāṇikā pamiṇanti– ‘imassapi teva dhammā, aparassapi teva dhammā. Kasmā nesaṃ eko hīno eko paṇīto’ti? Tañhi tesaṃ, ānanda, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya.
“Tatrānanda, yvāyaṃ puggalo uddhato hoti tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa taṃ uddhaccaṃ aparisesaṃ nirujjhati, tassa savanenapi kataṃ hoti, bāhusaccenapi kataṃ hoti, diṭṭhiyāpi paṭividdhaṃ hoti, sāmāyikampi vimuttiṃ labhati. Ayaṃ, ānanda, puggalo amunā purimena puggalena abhikkantataro ca paṇītataro ca. Taṃ kissa hetu Imaṃ hānanda, puggalaṃ dhammasoto nibbahati. Tadantaraṃ ko jāneyya aññatra tathāgatena! Tasmātihānanda, mā puggalesu pamāṇikā ahuvattha; mā puggalesu pamāṇaṃ gaṇhittha. Khaññati hānanda, puggalesu pamāṇaṃ gaṇhanto. Ahaṃ vā, ānanda, puggalesu pamāṇaṃ gaṇheyyaṃ yo vā panassa mādiso.
“Kā cānanda, migasālā upāsikā bālā abyattā ammakā ammakapaññā, ke ca purisapuggalaparopariye ñāṇe! Ime kho, ānanda, dasa puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.
“Yathārūpena, ānanda, sīlena purāṇo samannāgato ahosi tathārūpena sīlena isidatto samannāgato abhavissa, nayidha purāṇo isidattassa gatimpi aññassa. Yathārūpāya cānanda, paññāya isidatto samannāgato ahosi tathārūpāya paññāya purāṇo samannāgato abhavissa, nayidha isidatto purāṇassa gatimpi aññassa. Iti kho, ānanda, ime puggalā ubho ekaṅgahīnā”ti. Pañcamaṃ.