北傳:雜阿含963經, 別譯雜阿含197經 南傳:相應部33相應1-55經 關涉主題:觀念/十四無記 (更新)
雜阿含963經[正聞本13304經/佛光本955經](婆蹉種出家相應/道品誦/如來記說)(莊春江標點)
  如是我聞
  一時住王舍城迦蘭陀竹園。
  時,有婆蹉種出家來詣佛所,與世尊{而}[面]相問訊慰勞已,退坐一面,白佛言:
  「瞿曇!彼云何無知故,作如是見、如是說:『世間常,此是真實,餘則虛妄世間無常、世間常無常、世間非常非無常;世有邊、世無邊、世有邊無邊、世非有邊非無邊;命即是身、命異身異如來有後死、無後死、有無後死、非有非無後死?』」
  佛告婆蹉:
  「於色無知故,作如是見、如是說:『世間常,此是真實,餘則虛妄……乃至非有非無後死。』於受……想……行……識無知故,作如是見、如是說:『世間常,此是真實,餘則虛妄……乃至非有非無後死。』」
  婆蹉白佛:
  「瞿曇!知何法故,不如是見、如是說:『世間常,此是真實,餘則虛妄……乃至非有非無後死?』」
  佛告婆蹉:
  「知色故,不如是見、如是說:『世間常,此是真實,餘則虛妄……乃至非有非無後死。』知受……想……行……識故,不作如是見、如是說:『世間常,此是真實,餘則虛妄……乃至非有非無後死。』
  如{是}不知、知,如是,不見、見;不識、識;不斷、斷;不觀、觀;不察、察;不覺、覺。」
  佛說此經已,婆蹉種出家聞佛所說,歡喜、隨喜,從坐起而去。

別譯雜阿含197經(莊春江標點)
  如是我聞
  一時在王舍城迦蘭陀竹林。
  爾時,犢子梵志來詣佛所,問言:
  「瞿曇,若有愚癡,起如是見,作斯論言:『世間是常,唯此事實,餘則無實……乃至我不生彼非非生彼?』」
  佛告犢子:
  「不知色者,作是見、作是論,說言:『世間色悉皆是常,自執此見,以為真實,謂諸餘者以為虛妄;常無常、亦常亦無常、非常非非常;世間有邊、無邊、非有邊非無邊、非非有邊非非無邊;身一神一、身異神異;我死此生彼、死此不生彼、我死此亦生彼亦不生彼、我死此非生彼非非生彼。』受、想、行、識亦復如是。」
  犢子言:
  「瞿曇!若有智者不取是見、不取是論,亦復不應起如此見,作如斯論言:『世界是常,此見為是,餘見為非。』」
  佛告犢子:
  「若能知色,解其性相,如斯等人不起是見、不作是論言:『世界常、無常、亦常亦無常、非常非非常見亦復如是;世界有邊、無邊、亦有邊亦無邊、非有邊非非有邊亦復如是;身一命一、身異命異;我死此生彼、死此不生彼、亦生彼亦不生彼、非生彼非非生彼亦復如是。』受、想、行、識亦如上說,若了知識,解其性相,如斯等人不起是見、不作是論言:『識是常,此見為是,餘見為非。』識為無常、亦常亦無常、非常非非常見亦復如是;識有邊、無邊、亦有邊亦無邊、非有邊非非有邊亦復如是;身一命一、身異命異;我死此生彼、死此不生彼、亦生彼亦不生彼、非生彼非不生彼亦復如是。
  不知者,如知者說;見者、不見者,如知者說;解、不解亦如上說;通徹、不通徹亦如上說;有相、無相亦如上說;其義深、淺亦如上說;寤寤、不寤寤亦如上說。」
  犢子梵志聞佛所說,歡喜而去。

相應部33相應1經/色-無知經(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  有一次,世尊住在舍衛城祇樹林給孤獨園。
  那時,遊行者婆蹉氏去見世尊。抵達後,與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,在一旁坐下。在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼是因,什麼是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的、世界是非常恆的;世界是有邊的、世界是無邊的;命即是身體、命是一身體是另一;死後如來存在、死後如來不存在、死後如來存在且不存在、死後如來既非存在也非不存在?』」
  「婆蹉!以在色上的無知,以在色上的無知,以在色上的無知,以在導向色滅道跡上的無知,這樣,在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』婆蹉!這是因,這是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』」

相應部33相應2經/受-無知經(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼是因,什麼是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或世界是非常恆的死後如來既非存在也非不存在?』」
  「婆蹉!以在受上的無知,以在受上的無知,以在受上的無知,以在導向受滅道跡上的無知,這樣,在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』婆蹉!這是因,這是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』」

相應部33相應3經/想-無知經(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼是因,什麼是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在?』」
  「婆蹉!以在想上的無知,以在想上的無知,以在想上的無知,以在導向想滅道跡上的無知,這樣,在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』婆蹉!這是因,這是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』」

相應部33相應4經/行-無知經(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼是因,什麼是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的、世界是非常恆的……(中略)死後如來既非存在也非不存在?』」
  「婆蹉!以在諸行上的無知,以在行上的無知,以在行上的無知,以在導向行滅道跡上的無知,這樣,在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』婆蹉!這是因,這是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』」

相應部33相應5經/識-無知經(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼是因,什麼是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的、世界是非常恆的……(中略)死後如來既非存在也非不存在?』」
  「婆蹉!以在識上的無知,以在識上的無知,以在識上的無知,以在導向識滅道跡上的無知,這樣,在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』婆蹉!這是因,這是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』」

相應部33相應6-10經/色-不見等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼是因,什麼是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在?』」
  「婆蹉!以在色上的不見……(中略)以在導向色滅道跡上的不見;以在受上……以在想上……婆蹉!以在諸行上的不見……(中略)婆蹉!以在識上的不見……(中略)以在導向識滅道跡上的不見……(中略)。」

相應部33相應11-15經/色-不現觀等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在色上的不現觀……(中略)以在導向色滅道跡上的不現觀……(中略)。」
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在受上的不現觀……(中略)以在導向受滅道跡上的不現觀……(中略)。」
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在想上的不現觀……(中略)以在導向想滅道跡上的不現觀……(中略)。」
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在諸行上的不現觀……(中略)以在導向行滅道跡上的不現觀……(中略)。」
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在識上的不現觀……(中略)以在導向識滅道跡上的不現觀……(中略)。」

相應部33相應16-20經/色-不隨覺等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼因、什麼……(中略)。」
  「婆蹉!以在色上的不隨覺……(中略)以在導向色滅道跡上的不隨覺……(中略)。」
  起源於舍衛城。「婆蹉!以在受上的不隨覺……(中略)。」
  起源於舍衛城。「婆蹉!以在想上的不隨覺……(中略)。」
  起源於舍衛城。「婆蹉!以在行上的不隨覺……(中略)。」
  起源於舍衛城。「婆蹉!以在識上的不隨覺……(中略)以在導向識滅道跡上的不隨覺……(中略)。」

相應部33相應21-25經/色-不通達等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「喬達摩尊師!什麼因、什麼緣……(中略)。」
  「婆蹉!以在色上的不通達……(中略)婆蹉!以在識上的不通達……(中略)。」

相應部33相應26-30經/色-不識別等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在色上的不識別……(中略)婆蹉!以在識上的不識別……(中略)。」

相應部33相應31-35經/色-不辨別等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在色上的不辨別……(中略)婆蹉!以在識上的不辨別……(中略)。」

相應部33相應36-40經/色-不精察等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在色上的不精察……(中略)婆蹉!以在識上的不精察……(中略)。」

相應部33相應41-45經/色-不等察等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在色上的不等察……(中略)婆蹉!以在識上的不等察……(中略)。」

相應部33相應46-50經/色-不觀察等經五則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在色上的不觀察……(中略)婆蹉!以在識上的不觀察……(中略)。」

相應部33相應51-54經/色-不領會等經四則(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  那時,遊行者婆蹉氏去見世尊。抵達後,與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,在一旁坐下。在一旁坐下的遊行者婆蹉氏對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!什麼是因,什麼是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在?』」
  「婆蹉!以在色上的不領會,以在色上的不領會,以在色上的不領會,以在導向色滅道跡上的不領會……(中略)。」
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在受上的不領會……(中略)以在導向受滅道跡上的不領會……(中略)。」
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在想上的不領會……(中略)以在導向想滅道跡上的不領會……(中略)。」
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在諸行上的不領會……(中略)以在導向行滅道跡上的不領會……(中略)。」

相應部33相應55經/識-不領會經(婆蹉氏相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「婆蹉!以在識上的不領會,以在識上的不領會,以在識上的不領會、以在導向識滅道跡上的不領會,這樣,在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的……(中略)或死後如來既非存在也非不存在。』婆蹉!這是因,這是緣:凡在世間中這些種種惡見生起:『世界是常恆的,或世界是非常恆的,或世界是有邊的,或世界是無邊的,或命即是身體,或命是一,身體是另一,或死後如來存在,或死後如來不存在,或死後如來存在且不存在,或死後如來既非存在也非不存在。』」
  婆蹉氏相應完成,其攝頌
  「以無知連同以不見,以不現觀、以不隨覺,
   以不通達、以不識別,以不辨別、以不精察,
   以不等察、以不觀察,不領會。」

巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
SN.33.1/ 1. Rūpa-aññāṇasuttaṃ
   607. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho vacchagotto paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā, antavā lokoti vā, anantavā lokoti vā, taṃ jīvaṃ taṃ sarīranti vā, aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīranti vā, hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? “Rūpe kho, vaccha, aññāṇā, rūpasamudaye aññāṇā, rūpanirodhe aññāṇā, rūpanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Paṭhamaṃ.

SN.33.2/ 2. Vedanā-aññāṇasuttaṃ
   608. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? “Vedanāya kho, vaccha, aññāṇā, vedanāsamudaye aññāṇā, vedanānirodhe aññāṇā, vedanānirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Dutiyaṃ.

SN.33.3/ 3. Saññā-aññāṇasuttaṃ
   609. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? “Saññāya kho, vaccha, aññāṇā, saññāsamudaye aññāṇā, saññānirodhe aññāṇā, saññānirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Tatiyaṃ.

SN.33.4/ 4. Saṅkhāra-aññāṇasuttaṃ
   610. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? “Saṅkhāresu kho, vaccha, aññāṇā, saṅkhārasamudaye aññāṇā, saṅkhāranirodhe aññāṇā, saṅkhāranirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Catutthaṃ.

SN.33.5/ 5. Viññāṇa-aññāṇasuttaṃ
   611. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? “Viññāṇe kho, vaccha, aññāṇā, viññāṇasamudaye aññāṇā, viññāṇanirodhe aññāṇā, viññāṇanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Pañcamaṃ.

SN.33.6-10/ 6- 10. Rūpa-adassanādisuttapañcakaṃ
   612-616. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? Rūpe kho, vaccha, adassanā …pe… rūpanirodhagāminiyā paṭipadāya adassanā …pe… vedanāya saññāya saṅkhāresu kho, vaccha, adassanā …pe… viññāṇe kho, vaccha, adassanā …pe… viññāṇanirodhagāminiyā paṭipadāya adassanā …pe… Dasamaṃ.

SN.33.11-15/ 11- 15. Rūpa-anabhisamayādisuttapañcakaṃ
   617-621. Sāvatthinidānaṃ Rūpe kho, vaccha, anabhisamayā …pe… rūpanirodhagāminiyā paṭipadāya anabhisamayā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Vedanāya kho, vaccha, anabhisamayā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ Saññāya kho, vaccha, anabhisamayā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Saṅkhāresu kho, vaccha, anabhisamayā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Viññāṇe kho, vaccha, anabhisamayā …pe… Pannarasamaṃ.

SN.33.16-20/ 16- 20. Rūpa-ananubodhādisuttapañcakaṃ
   622-626. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo …pe… rūpe kho, vaccha, ananubodhā …pe… rūpanirodhagāminiyā paṭipadāya ananubodhā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Vedanāya kho, vaccha …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Saññāya kho, vaccha …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Saṅkhāresu kho, vaccha …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Viññāṇe kho, vaccha ananubodhā …pe… viññāṇanirodhagāminiyā paṭipadāya ananubodhā. Vīsatimaṃ.

SN.33.21-25/ 21- 25. Rūpa-appaṭivedhādisuttapañcakaṃ
   627-631. Sāvatthinidānaṃ. Ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo …pe… Rūpe kho, vaccha, appaṭivedhā …pe… viññāṇe kho, vaccha, appaṭivedhā …pe… Pañcavīsatimaṃ.

SN.33.26-30/ 26- 30. Rūpa-asallakkhaṇādisuttapañcakaṃ
   632-636. Sāvatthinidānaṃ. Rūpe kho, vaccha, asallakkhaṇā …pe… viññāṇe kho, vaccha, asallakkhaṇā …pe… Tiṃsatimaṃ.

SN.33.31-35/ 31- 35. Rūpa-anupalakkhaṇādisuttapañcakaṃ
   637-641. Sāvatthinidānaṃ Rūpe kho, vaccha, anupalakkhaṇā …pe… viññāṇe kho, vaccha, anupalakkhaṇā …pe… Pañcatiṃsatimaṃ.

SN.33.36-40/ 36- 40. Rūpa-appaccupalakkhaṇādisuttapañcakaṃ
   642-646. Sāvatthinidānaṃ Rūpe kho, vaccha, appaccupalakkhaṇā …pe… viññāṇe kho, vaccha, appaccupalakkhaṇā …pe… Cattālīsamaṃ.

SN.33.41-45/ 41- 45. Rūpa-asamapekkhaṇādisuttapañcakaṃ
   647-651. Sāvatthinidānaṃ. Rūpe kho, vaccha, asamapekkhaṇā …pe… viññāṇe kho, vaccha, asamapekkhaṇā …pe… Pañcacattālīsamaṃ.

SN.33.46-50/ 46- 50. Rūpa-appaccupekkhaṇādisuttapañcakaṃ
   652-656. Sāvatthinidānaṃ Rūpe kho, vaccha, appaccupekkhaṇā …pe… viññāṇe kho, vaccha, appaccupekkhaṇā …pe… Paññāsamaṃ.

SN.33.51-54/ 51- 54. Rūpa-appaccakkhakammādisuttacatukkaṃ
   657-660. Sāvatthinidānaṃ. Atha kho vacchagotto paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? Rūpe kho, vaccha, appaccakkhakammā, rūpasamudaye appaccakkhakammā rūpanirodhe appaccakkhakammā, rūpanirodhagāminiyā paṭipadāya appaccakkhakammā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ Vedanāya kho, vaccha, appaccakkhakammā …pe… vedanānirodhagāminiyā paṭipadāya appaccakkhakammā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ. Saññāya kho, vaccha, appaccakkhakammā …pe… saññānirodhagāminiyā paṭipadāya appaccakkhakammā …pe…
   Sāvatthinidānaṃ Saṅkhāresu kho, vaccha, appaccakkhakammā …pe… saṅkhāranirodhagāminiyā paṭipadāya appaccakkhakammā …pe… Catupaññāsamaṃ.

SN.33.55/ 55. Viññāṇa-appaccakkhakammasuttaṃ
   661. Sāvatthinidānaṃ. “Viññāṇe kho, vaccha, appaccakkhakammā, viññāṇasamudaye appaccakkhakammā, viññāṇanirodhe appaccakkhakammā, viññāṇanirodhagāminiyā paṭipadāya appaccakkhakammā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti – sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā, antavā lokoti vā, anantavā lokoti vā, taṃ jīvaṃ taṃ sarīranti vā, aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīranti vā, hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Pañcapaññāsamaṃ.
   Vacchagottasaṃyuttaṃ samattaṃ.
   Tassuddānaṃ–
   Aññāṇā adassanā ceva, anabhisamayā ananubodhā;
   Appaṭivedhā asallakkhaṇā, anupalakkhaṇena appaccupalakkhaṇā.
   Asamapekkhaṇā appaccupekkhaṇā, appaccakkhakammanti.
南北傳經文比對(莊春江作):