北傳:雜阿含892經 南傳:相應部25相應1-10經 關涉主題:其它/隨法行的特質、隨信行的特質、解脫者的特質 (更新)
雜阿含892經[正聞本12992-13001經/佛光本606經](入界陰相應/雜因誦/如來記說)(莊春江標點)
  如是我聞
  一時住舍衛國祇樹給孤獨園。
  爾時,世尊告諸比丘
  「有內六入處,云何為六?謂:眼內入處,耳、鼻、舌、身、意內入處。
  於此六法觀察忍,名為信行超昇離生離凡夫地,未得須陀洹果,乃至未命終,要得須陀洹果。
  若此諸法增上隨觀忍,名為法行,超昇離生,離凡夫地,未得須陀洹果,乃至未[命]終,要得須陀洹果。
  若此諸法如實正智觀察,三結已盡、已知,謂:身見戒取、疑,是名須陀洹,決定,不墮惡趣,定趣三菩提,七有天人往生究竟苦邊
  此等諸法正智觀察,不起諸漏,離欲解脫,名阿羅漢:諸漏已盡,所作已作,離諸重擔,逮得己利盡諸有結正智善解脫。」
  佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。
  如內六入處,如是,外六入處、六識身、六觸身、六受身、六想身、六思身、六愛身、六界身、五陰亦如上說。

相應部25相應1經/眼經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!眼是無常的、變易的、變異的;耳是無常的、變易的、變異的;鼻是無常的、變易的、變異的;舌是無常的、變易的、變異的;身是無常的、變易的、變異的;意是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這樣信、勝解這些法,這位被稱為已進入正性決定、已進入善士地、超越凡夫地隨信行者,他不可能作那個業:作該業後會往生地獄,或畜生界,或餓鬼界,且不可能到死時還不證入流果
  比丘們!凡這些法以慧這樣足夠沉思地接受,這位被稱為已進入正性決定、已進入善士地、超越凡夫地的隨法行者,他不可能作那個業:作該業後會往生地獄,或畜生界,或餓鬼界,且不可能到死時還不證入流果。比丘們!凡這麼知、這麼見這些法,這位被稱為入流者、不墮惡趣法者、決定者正覺為彼岸者。」

相應部25相應2經/色經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!色是無常的、變易的、變異的;聲是無常的、變易的、變異的;氣味是無常的、變易的、變異的;諸味道是無常的、變易的、變異的;所觸是無常的、變易的、變異的;諸法是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這麼信、勝解這些法,這位被稱為已進入正性決定、已進入善士地、超越凡夫地的隨信行者,他不可能作那個業:作該業後會往生地獄,或畜生界,或餓鬼界,且不可能到死時還不證入流果
  比丘們!凡這些法以慧這樣足夠沉思地接受,這位被稱為已進入正性決定、已進入善士地、超越凡夫地的隨法行者,他不可能作那個業:作該業後會往生地獄,或畜生界,或餓鬼界,且不可能到死時還不證入流果。比丘們!凡這麼知、這麼見這些法,這位被稱為不墮惡趣法、決定、以正覺為彼岸的入流者。」

相應部25相應3經/識經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!眼識是無常的、變易的、變異的;耳識……鼻識……舌識……身識……意識是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡……(中略)以正覺為彼岸的[入流者]。」

相應部25相應4經/觸經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!眼觸是無常的、變易的、變異的;耳觸……鼻觸……舌觸……身觸……意觸是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這麼信、勝解這些法,這位被稱為……隨信行者……(中略)以正覺為彼岸的[入流者]。」

相應部25相應5經/觸所生經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!眼觸所生受是無常的、變易的、變異的;耳觸所生受……(中略)鼻觸所生受……(中略)舌觸所生受……(中略)身觸所生受……(中略)意觸所生受是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這麼信、勝解這些法,這位被稱為……隨信行者……(中略)以正覺為彼岸的[入流者]。」

相應部25相應6經/色之想經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!色之想是無常的、變易的、變異的;聲之想……氣味之想……味道之想……所觸之想……法之想是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這麼信、勝解這些法,這位被稱為……隨信行者……(中略)以正覺為彼岸的[入流者]。」

相應部25相應7經/色之思經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!色之思是無常的、變易的、變異的;聲之思……氣味之思……味道之思……所觸之思……法之思是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這麼信、勝解這些法,這位被稱為……隨信行者……(中略)以正覺為彼岸的[入流者]。」

相應部25相應8經/色之渴愛經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!色之渴愛是無常的、變易的、變異的;聲之渴愛……氣味之渴愛……味道之渴愛……所觸之渴愛……法之渴愛是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這麼信、勝解這些法,這位被稱為……隨信行者……(中略)以正覺為彼岸的[入流者]。」

相應部25相應9經/地界經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!地界是無常的、變易的、變異的;水界……火界……風界……虛空界……識界是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這麼信、勝解這些法,這位被稱為……隨信行者……(中略)以正覺為彼岸的[入流者]。」

相應部25相應10經/蘊經(入相應/蘊篇/如來記說)(莊春江譯)
  起源於舍衛城。
  「比丘們!色是無常的、變易的、變異的;受是無常的、變易的、變異的;想……諸行是無常的、變易的、變異的;識是無常的、變易的、變異的。比丘們!凡這樣信、勝解這些法者,這位被稱為已進入正性決定、已進入善士地、超越凡夫地的隨信行者,他不可能作那個業:作該業後會往生地獄,或畜生界,或餓鬼界,且不可能到死時還不證入流果
  比丘們!凡這些法以慧這樣足夠沉思地接受,這位被稱為已進入正性決定、已進入善士地、超越凡夫地的隨法行者,他不可能作那個業:作該業後會往生地獄,或畜生界,或餓鬼界,且不可能到死時還不證入流果。比丘們!凡這麼知、這麼見這些法,這位被稱為入流者、不墮惡趣法者、決定者正覺為彼岸者。」
  入相應完成,其攝頌
  「眼、色與識,觸與受,
   想與思、渴愛,界與蘊它們為十則。」

巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
SN.25.1/ 1. Cakkhusuttaṃ
   302. Sāvatthinidānaṃ “Cakkhuṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; sotaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; ghānaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; jivhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; kāyo anicco vipariṇāmī aññathābhāvī; mano anicco vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati– ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti”.
   “Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati– ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’”ti. Paṭhamaṃ.

SN.25.2/ 2. Rūpasuttaṃ
   303. Sāvatthinidānaṃ. “Rūpā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; saddā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; gandhā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino rasā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; phoṭṭhabbā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; dhammā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino. Yo bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti”.
   “Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati– ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’”ti. Dutiyaṃ.

SN.25.3/ 3. Viññāṇasuttaṃ
   304. Sāvatthinidānaṃ. “Cakkhuviññāṇaṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; sotaviññāṇaṃ… ghānaviññāṇaṃ… jivhāviññāṇaṃ… kāyaviññāṇaṃ… manoviññāṇaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi. Yo bhikkhave …pe… sambodhiparāyano”ti. Tatiyaṃ.

SN.25.4/ 4. Samphassasuttaṃ
   305. Sāvatthinidānaṃ. “Cakkhusamphasso, bhikkhave, anicco vipariṇāmī aññathābhāvī sotasamphasso… ghānasamphasso… jivhāsamphasso… kāyasamphasso… manosamphasso anicco vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī …pe… sambodhiparāyano’”ti. Catutthaṃ.

SN.25.5/ 5. Samphassajāsuttaṃ
   306. Sāvatthinidānaṃ “Cakkhusamphassajā, bhikkhave, vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; sotasamphassajā vedanā …pe… ghānasamphassajā vedanā …pe… jivhāsamphassajā vedanā …pe… kāyasamphassajā vedanā …pe… manosamphassajā vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī …pe… sambodhiparāyano’”ti. Pañcamaṃ.

SN.25.6/ 6. Rūpasaññāsuttaṃ
   307. Sāvatthinidānaṃ “Rūpasaññā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddasaññā… gandhasaññā… rasasaññā… phoṭṭhabbasaññā… dhammasaññā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī …pe… sambodhiparāyano’”ti. Chaṭṭhaṃ.

SN.25.7/ 7. Rūpasañcetanāsuttaṃ
   308. Sāvatthinidānaṃ. “Rūpasañcetanā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddasañcetanā… gandhasañcetanā… rasasañcetanā… phoṭṭhabbasañcetanā… dhammasañcetanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī …pe… sambodhiparāyano’”ti. Sattamaṃ.

SN.25.8/ 8. Rūpataṇhāsuttaṃ
   309. Sāvatthinidānaṃ “Rūpataṇhā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saddataṇhā… gandhataṇhā… rasataṇhā… phoṭṭhabbataṇhā… dhammataṇhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī …pe… sambodhiparāyano’”ti. Aṭṭhamaṃ.

SN.25.9/ 9. Pathavīdhātusuttaṃ
   310. Sāvatthinidānaṃ. “Pathavīdhātu, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; āpodhātu… tejodhātu… vāyodhātu… ākāsadhātu… viññāṇadhātu aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati ‘saddhānusārī …pe… sambodhiparāyano’”ti. Navamaṃ.

SN.25.10/ 10. Khandhasuttaṃ
   311. Sāvatthinidānaṃ. “Rūpaṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; vedanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; saññā… saṅkhārā aniccā vipariṇāmino aññathābhāvino; viññāṇaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati, ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti”.
   “Yassa kho, bhikkhave, ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, ayaṃ vuccati – ‘dhammānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; abhabbo ca tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’. Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati– ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’”ti. Dasamaṃ.
  Okkantasaṃyuttaṃ samattaṃ.
  Tassuddānaṃ–
  Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, phasso ca vedanāya ca;
  Saññā ca cetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.
南北傳經文比對(莊春江作):
  「觀察忍」,南傳作「這樣信、勝解這些法」(ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati),菩提比丘長老英譯為「安放信心在這些教義上而對其下決心者」(one who places faith in these teachings and resolves on them)。
  「離凡夫地」,南傳作「已進入善士地、超越凡夫地」(sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ),菩提比丘長老英譯為「已進上等人的程度,超越俗人的程度」(enter the plane of superior persons, transcended the plane of the worldlings)。按:《顯揚真義》以「已進入聖道」(paviṭṭho ariyamaggaṃ)解說「已進入善士地」。
  「增上觀察忍」,南傳作「這些法以慧這樣足夠沉思地接受」(ime dhammā evaṃ paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti),菩提比丘長老英譯為「對一位這些法被以慧這樣足夠程度的沉思後接受者」(one for whom these teachings are accepted thus after being pondered to a sufficient degree with wisdom)。按:「接受」(khamanti),古譯為「堪;忍」。「足夠地」(mattaso,另翻譯為「適量地」),《顯揚真義》以「量地;從量」(pamāṇato)解說。