北傳:雜阿含685經 南傳:增支部5集7經 關涉主題:譬喻/如照顧嬰兒 (更新)
雜阿含685經[正聞本882經/佛光本697經](力相應/道品誦/修多羅)(莊春江標點)
  如是我聞
  一時住舍衛國祇樹給孤獨園。
  爾時,世尊告諸比丘
  「譬如:嬰兒父母生已,付其乳母,隨時摩拭,隨時沐浴,隨時乳{晡}[哺?],隨時消息,若乳母不謹慎者,兒或以草、以土諸不淨物,著其口中,乳母當即教令除去,能時除卻者善,兒不能自卻者,乳母當以左手持其頭,右手探其哽,嬰兒當時雖苦,乳母要當苦探其哽,為欲令其子長夜安樂故。」
  佛告諸比丘:
  「若嬰兒長大有所識別,復持草土諸不淨物著口中不?」
  比丘白佛:「不也,世尊!嬰兒長大,有所別知,尚不以腳觸諸不淨物,況著口中!」
  佛告比丘:
  「嬰兒小時,乳母隨時料理消息,及其長大智慧成就,乳母放捨,不勤消息,以其長大不自放逸故。
  如是,比丘!若諸聲聞始學,智慧未足,如來以法隨時教授而消息之,若久學智慧深固,如來放捨,不復隨時慇懃教授,以其智慧成就不放逸故。
  是故,聲聞五種學力,如來成就十種智力……(如上廣說)。」
  佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。

增支部5集7經/欲經(莊春江譯)
  「比丘們!幾乎所有眾生都在欲上嬉戲。
  比丘們!如果善男子捨去鐮刀與扁擔後從在家出家成為無家者,『從信出家的善男子』是適當的言語,那是什麼原因?比丘們!年輕人容易獲得欲。比丘們!不論下劣的欲、中間的欲、勝妙的欲,一切欲都被稱名為『欲』。
  比丘們!猶如年幼愚鈍仰臥的男童,隨著奶媽的放逸,會抓木片或小石入口,奶媽會急速作意這事,急速作意後,會急速取出。如果不能急速取出,會以左手掌握頭,然後以右手作屈指鉤出,即便有血,那是什麼原因?我說:『比丘們!這孩子受到傷害,不是沒有。』比丘們!而奶媽為了要有益於孩子、考量他的福利、為了憐愍、出自憐愍,這是應該作的。比丘們!但當那孩子的長大與足夠明智,比丘們!現在奶媽對那孩子是不必關心的:『現在孩子已能自我守護,不會再放逸了。』同樣的,比丘們!只要比丘在善法上尚未完成信,在善法上尚未完成,在善法上尚未完成,在善法上尚未完成活力,在善法上尚未完成慧,比丘們!那位比丘就應該被我一直守護著。比丘們!但當比丘在善法上已完成信,在善法上已完成慚,在善法上已完成愧,在善法上已完成活力,在善法上已完成慧,比丘們!現在我對那位比丘是不必關心的:『現在比丘已能自我守護,不會再放逸了。』」

巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
AN.5.7/ 7. Kāmasuttaṃ
   7. “Yebhuyyena, bhikkhave, sattā kāmesu laḷitā. Asitabyābhaṅgiṃ, bhikkhave, kulaputto ohāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti, ‘saddhāpabbajito kulaputto’ti alaṃ vacanāya. Taṃ kissa hetu? Labbhā, bhikkhave, yobbanena kāmā te ca kho yādisā vā tādisā vā. Ye ca, bhikkhave, hīnā kāmā ye ca majjhimā kāmā ye ca paṇītā kāmā sabbe kāmā ‘kāmā’tveva saṅkhaṃ gacchanti. Seyyathāpi bhikkhave, daharo kumāro mando uttānaseyyako dhātiyā pamādamanvāya kaṭṭhaṃ vā kaṭhalaṃ vā mukhe āhareyya. Tamenaṃ dhāti sīghaṃ sīghaṃ manasi kareyya; sīghaṃ sīghaṃ manasi karitvā sīghaṃ sīghaṃ āhareyya. No ce sakkuṇeyya sīghaṃ sīghaṃ āharituṃ, vāmena hatthena sīsaṃ pariggahetvā dakkhiṇena hatthena vaṅkaṅguliṃ karitvā salohitampi āhareyya. Taṃ kissa hetu? ‘Atthesā, bhikkhave, kumārassa vihesā; nesā natthī’ti vadāmi. Karaṇīyañca kho etaṃ, bhikkhave, dhātiyā atthakāmāya hitesiniyā anukampikāya, anukampaṃ upādāya. Yato ca kho, bhikkhave, so kumāro vuddho hoti alaṃpañño, anapekkhā dāni, bhikkhave, dhāti tasmiṃ kumāre hoti– ‘attagutto dāni kumāro nālaṃ pamādāyā’ti.
   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, yāvakīvañca bhikkhuno saddhāya akataṃ hoti kusalesu dhammesu, hiriyā akataṃ hoti kusalesu dhammesu, ottappena akataṃ hoti kusalesu dhammesu, vīriyena akataṃ hoti kusalesu dhammesu, paññāya akataṃ hoti kusalesu dhammesu, anurakkhitabbo tāva me so, bhikkhave, bhikkhu hoti. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhuno saddhāya kataṃ hoti kusalesu dhammesu, hiriyā kataṃ hoti kusalesu dhammesu, ottappena kataṃ hoti kusalesu dhammesu, vīriyena kataṃ hoti kusalesu dhammesu, paññāya kataṃ hoti kusalesu dhammesu, anapekkho dānāhaṃ, bhikkhave, tasmiṃ bhikkhusmiṃ homi– ‘attagutto dāni bhikkhu nālaṃ pamādāyā’”ti. Sattamaṃ.
南北傳經文比對(莊春江作):