雜阿含413經[正聞本605經/佛光本412經](諦相應/雜因誦/修多羅)(莊春江標點)
如是我聞:
一時,
佛住王舍城迦蘭陀竹園。
時,有眾多
比丘集於食堂,作如是論:
「波斯匿王、頻婆娑羅王,何者大力?何者大富?」
爾時,世尊於禪定中以天耳聞諸比丘論說之聲,即從座起,往詣食堂,敷坐具,於眾前坐,問諸比丘:
「汝等何所論說?」
時,諸比丘即以上事具白世尊。
佛告比丘:
「汝等用說諸王大力、大富為?汝等比丘莫作是論!所以者何?此非
義饒益,非法饒益,非梵行饒益,非智、非正覺,不向涅槃。
汝等當說:『此苦聖諦,苦集聖諦,苦滅聖諦,苦
滅道跡聖諦。』所以者何?此四聖諦是義饒益,法饒益,梵行饒益,正智、
正覺,正向涅槃。
是故,比丘!於四聖諦未
無間等者,當勤
方便,起增上欲,學無間等。」
佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。
小部/優陀那12經/王經(2.木者林達品)(莊春江譯)
被我這麼聽聞:
有一次,
世尊住在舍衛城祇樹林給孤獨園。
當時,當眾多
比丘餐後已從施食返回,在講堂集會共坐時,這個談論中間出現:
「
學友們!摩揭陀王斯尼耶頻毘沙羅與憍薩羅國波斯匿王,對這二位國王來說,哪位有較大富、較大財富、較大庫藏、較大領土、較大運載、較大軍力、較大神通力、較大威力呢?」然而,這個那些比丘的談論中間被中斷。
那時,世尊
傍晚時,從
獨坐出來,去講堂。抵達後,在設置的座位坐下。坐下後,世尊召喚比丘們:
「比丘們!現在,在這裡集會共坐談論的是什麼?還有,你們的談論中間被中斷的是什麼?」
「
大德!這裡,我們餐後已從施食返回,在講堂集會共坐,出現這樣的談論:『學友們!摩揭陀王斯尼耶頻毘沙羅與憍薩羅國波斯匿王,對這二位國王來說,哪位有較大富、較大財富者、較大庫藏、較大領土、較大運載、較大軍力、較大神通力、較大威力呢?』大德!這是我們的談論中間被中斷的,那時世尊抵達。」
「比丘們!對
善男子以信從在家出家成為無家者的你們,這是不適當的:你們應該談論像這樣的談論。比丘們!當你們集會時,兩種應該被做:法談,或
聖沈默狀態。」[SA.413]
那時,世尊知道這件事後,在那時候吟出這個
優陀那:
「凡在世間中的欲樂,以及這天神之樂,
這些都不及,渴愛之滅盡樂的十六分之一。」
巴利語經文(Vipassana Research Institute版)
KN/Ud.12/ 2. Rājasuttaṃ
12. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena sambahulānaṃ bhikkhūnaṃ pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantānaṃ upaṭṭhānasālāyaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘‘ko nu kho, āvuso, imesaṃ dvinnaṃ rājūnaṃ mahaddhanataro vā mahābhogataro vā mahākosataro vā mahāvijitataro vā mahāvāhanataro vā mahabbalataro vā mahiddhikataro vā mahānubhāvataro vā rājā vā māgadho seniyo bimbisāro, rājā vā pasenadi kosalo’’ti? Ayañcarahi tesaṃ bhikkhūnaṃ antarākathā hoti vippakatā.
Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenupaṭṭhānasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘kāya nuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā sannipatitā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti?
‘‘Idha, bhante, amhākaṃ pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantānaṃ upaṭṭhānasālāyaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘ko nu kho, āvuso, imesaṃ dvinnaṃ rājūnaṃ mahaddhanataro vā mahābhogataro vā mahākosataro vā mahāvijitataro vā mahāvāhanataro vā mahabbalataro vā mahiddhikataro vā mahānubhāvataro vā rājā vā māgadho seniyo bimbisāro, rājā vā pasenadi kosalo’ti? Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā, atha bhagavā anuppatto’’ti.
‘‘Na khvetaṃ, bhikkhave, tumhākaṃ patirūpaṃ kulaputtānaṃ saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitānaṃ yaṃ tumhe evarūpiṃ kathaṃ katheyyātha. Sannipatitānaṃ vo, bhikkhave, dvayaṃ karaṇīyaṃ – dhammī vā kathā ariyo vā tuṇhībhāvo’’ti.
Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –
‘‘Yañca kāmasukhaṃ loke, yañcidaṃ diviyaṃ sukhaṃ;
Taṇhakkhayasukhassete , kalaṃ nāgghanti soḷasi’’nti. dutiyaṃ;