北傳:雜阿含379經 南傳:相應部56相應11經 關涉主題:教理/四聖諦的內容、法眼淨的內容‧實踐/離極端行中道‧事蹟/初轉法輪、自稱無上遍正覺、聽法中證果‧其它/初果者的特質 (更新)
雜阿含379經[正聞本542經/佛光本378經](諦相應/雜因誦/修多羅)(莊春江標點)
  如是我聞
  一時住波羅㮈鹿野苑中仙人住處。
  爾時,世尊告五比丘
  「此苦聖諦本所未曾聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺;此苦集、此苦滅、此苦滅道跡聖諦本所未曾聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺。
  復次,苦聖諦智(知)當復知,本所未聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺;苦集聖諦已知當斷,本所未曾聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺;復次,{苦集滅,}此苦滅聖諦已知當{知}作證,本所未聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺;復以(次),此苦滅道跡聖諦已知當修,本所未曾聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺。
  復次,比丘!此苦聖諦已知、知已出,所未聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺;復次,此苦集聖諦已知、已斷出,所未聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺;復次,苦滅聖諦已知、已作證出,所未聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺;復次,苦滅道跡聖諦已知、已修出,所未曾聞法,當正思惟時,生眼、智、明、覺。
  諸比丘!我於此四聖諦,三轉十二行,不生眼、智、明、覺者,我終不得於諸天、魔、梵,沙門婆羅門、聞法眾中,為解脫,為出、為離,亦不自證得阿耨多羅三藐三菩提
  我已於四聖諦三轉、十二行,生眼、智、明、覺故,於諸天、魔、梵,沙門、婆羅門、聞法眾中得出,得脫,自證得成阿耨多羅三藐三菩提。」
  爾時,世尊說是法時,尊者憍陳如及八萬諸天遠塵、離垢得法眼淨
  爾時,世尊告尊者憍陳如:「知法未?」
  憍陳如白佛:「已知,世尊!」
  復告尊者憍陳如:「知法未?」
  拘鄰白佛:「已知,善逝!」
  尊者拘鄰已知法故,是故,名阿若拘鄰
  尊者阿若拘鄰知法已,地神舉聲唱言:
  「諸仁者!世尊於波羅㮈國仙人住處鹿野苑中,三轉、十二行法輪,諸沙門、婆羅門,諸天、魔、梵所未曾轉,多所饒益,多所安樂,哀愍世間,以義饒益,利安天人,增益諸天眾,減損阿修羅眾。」
  地神唱已,聞虛空神天,四天王天,三十三天,炎魔天,兜率陀天,化樂天,他化自在天,展轉傳唱,須臾之間,聞于梵天身。
  梵天乘聲唱言:
  「諸仁者!世尊於波羅㮈國仙人住處鹿野苑中,三轉、十二行法輪,諸沙門、婆羅門,諸天、魔、梵,及世間聞法未所曾轉,多所饒益,多所安樂,以義饒益諸天世人,增益諸天眾,減損阿修羅眾。」
  世尊於波羅㮈國仙人住處鹿野苑中轉法輪,是故此經名轉法輪經。
  佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。

相應部56相應11經/法輪轉起經(諦相應/大篇/修多羅)(莊春江譯)
  有一次世尊住在波羅奈仙人墜落處的鹿林。
  在那裡,世尊召喚五位一群的比丘們
  「比丘們!有兩個邊(極端),不應該被出家人實行,哪兩個呢?凡這在諸欲上欲之享樂的實踐:下劣的、粗俗的、一般人的、非聖者的、伴隨無利益的,以及凡這自我折磨的實踐:苦的、非聖者的、伴隨無利益的。比丘們!不走入這些那些兩個邊後,作眼、作智中道如來現正覺,它轉起寂靜、證智、正覺、涅槃。
  比丘們!而哪個是那個作眼、作智的中道被如來現正覺,它轉起寂靜、證智、正覺、涅槃?就是這八支聖道,即:正見、正志、正語、正業、正命、正精進、正念、正定。
  比丘們!這是那個作眼、作智的中道被如來現正覺,它轉起寂靜、證智、正覺、涅槃。
  比丘們!又,這是苦聖諦:生是苦,老也是苦,病也是苦,死也是苦,與不愛的結合也是苦,與所愛的別離也是苦,凡沒得到想要的,那也是苦。以簡要:五取蘊是苦。
  比丘們!又,這是苦集聖諦:凡這個導致再有的、與歡喜及貪俱行的、到處歡喜的渴愛,即:欲的渴愛、有的渴愛、虛無的渴愛
  比丘們!又,這是苦滅聖諦:凡正是那個渴愛的無餘褪去與滅、捨棄、斷念、解脫、無阿賴耶
  比丘們!又,這是導向苦滅道跡聖諦:就是這八支聖道,即:正見……(中略)正定。
  『這是苦聖諦』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起
  又,那個『這苦聖諦應該被遍知』:比丘們!在以前……(中略)生起。
  又,那個『這苦聖諦已被遍知』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。
  『這是苦集聖諦』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。
  又,那個『這苦集聖諦應該被捨斷』:比丘們!在以前……(中略)生起。
  又,那個『這苦集聖諦已被捨斷』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。
  『這是苦滅聖諦』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。
  又,那個『這苦滅聖諦應該被作證』:比丘們!在以前……(中略)生起。
  又,那個『這苦滅聖諦已被作證』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。
  『這是導向苦滅道跡聖諦』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。
  又,那個『這導向苦滅道跡聖諦應該被修習』:比丘們!在以前……(中略)生起。
  又,那個『這導向苦滅道跡聖諦已被修習』:比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。
  比丘們!而只要我在這些四聖諦上三轉十二行相沒有這麼已善清淨的如實智見,比丘們!我在包括天,在包括魔,在包括梵的世間;在包括沙門婆羅門,在包括天-人的世代中,就不自稱『已現正覺無上遍正覺』。
  比丘們!但當我在這些四聖諦上三轉、十二行相有這麼已善清淨的如實智見,比丘們!那時,我在包括天,在包括魔,在包括梵的世間;在包括沙門婆羅門,在包括天-人的世代中,才自稱『已現正覺無上遍正覺』。而且,我的智與見生起:『我的解脫是不動搖的,這是最後的出生,現在,沒有再有。』」
  世尊說這個,悅意的五位一群的比丘們歡喜世尊的所說。
  還有,當在這個解說被說時尊者憍陳如的遠塵、離垢之法眼生起:
  「凡任何集法全部是滅法。」
  而且,在法輪被世尊轉起時,諸地居天說出聲音:
  「在波羅奈仙人墜落處的鹿林,這個無上法輪被世尊轉起,不能被沙門,或被婆羅門,或被天,或被魔,或被梵,或被世間中任何者反轉。」
  聽到諸地居天的聲音後,四大天王的諸天說出聲音:
  「在波羅奈仙人墜落處的鹿林,這個無上法輪被世尊轉起,不能被沙門,或被婆羅門,或被天,或被魔,或被梵,或被世間中任何者反轉。」
  聽到四大天王的諸天的聲音後,三十三天的諸天……(中略)諸夜摩天……(中略)諸兜率天……(中略)諸化樂天……(中略)諸他化自在天……(中略)諸梵眾天說出聲音:
  「在波羅奈仙人墜落處的鹿林,這個無上法輪被世尊轉起,不能被沙門,或被婆羅門,或被天,或被魔,或被梵,或被世間中任何者反轉。」
  像這樣,在這裡,在那剎那,(在那頃刻,)在那片刻,聲音傳播直到梵天世界。
  這十千世間界震動、大震動、激烈震動,以及無量廣大的光明在世間出現,超越諸天眾的天威。
  那時,世尊吟出這優陀那
  「先生!憍陳如確實知道,先生!憍陳如確實知道。」
  像這樣,尊者憍陳如就有這個「阿若憍陳如」的名字。

巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
SN.56.11/(1) Dhammacakkappavattanasuttaṃ
   1081. Ekaṃ samayaṃ bhagavā bārāṇasiyaṃ viharati isipatane migadāye. Tatra kho bhagavā pañcavaggiye bhikkhū āmantesi– “dveme, bhikkhave, antā pabbajitena na sevitabbā. Katame dve? Yo cāyaṃ kāmesu kāmasukhallikānuyogo hīno gammo pothujjaniko anariyo anatthasaṃhito, yo cāyaṃ attakilamathānuyogo dukkho anariyo anatthasaṃhito. Ete kho, bhikkhave, ubho ante anupagamma majjhimā paṭipadā tathāgatena abhisambuddhā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati”.
   “Katamā ca sā, bhikkhave, majjhimā paṭipadā tathāgatena abhisambuddhā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ– sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammā-ājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. Ayaṃ kho sā, bhikkhave, majjhimā paṭipadā tathāgatena abhisambuddhā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
   “Idaṃ kho pana, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ– jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, byādhipi dukkho, maraṇampi dukkhaṃ, appiyehi sampayogo dukkho, piyehi vippayogo dukkho, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ– saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā. Idaṃ kho pana, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ– yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā nandirāgasahagatā tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ – kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā. Idaṃ kho pana, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ– yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo. Idaṃ kho pana, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ– ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ– sammādiṭṭhi …pe… sammāsamādhi.
   “‘Idaṃ dukkhaṃ ariyasaccan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. ‘Taṃ kho panidaṃ dukkhaṃ ariyasaccaṃ pariññeyyan’ti me, bhikkhave, pubbe …pe… udapādi. ‘Taṃ kho panidaṃ dukkhaṃ ariyasaccaṃ pariññātan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
   “‘Idaṃ dukkhasamudayaṃ ariyasaccan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. ‘Taṃ kho panidaṃ dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ pahātabban’ti me, bhikkhave, pubbe …pe… udapādi. ‘Taṃ kho panidaṃ dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ pahīnan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
   “‘Idaṃ dukkhanirodhaṃ ariyasaccan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. ‘Taṃ kho panidaṃ dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ sacchikātabban’ti me, bhikkhave, pubbe …pe… udapādi. ‘Taṃ kho panidaṃ dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ sacchikatan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
   “‘Idaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi. Taṃ kho panidaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ bhāvetabban’ti me, bhikkhave, pubbe …pe… udapādi. ‘Taṃ kho panidaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ bhāvitan’ti me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
   “Yāvakīvañca me, bhikkhave, imesu catūsu ariyasaccesu evaṃ tiparivaṭṭaṃ dvādasākāraṃ yathābhūtaṃ ñāṇadassanaṃ na suvisuddhaṃ ahosi, neva tāvāhaṃ, bhikkhave sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ.
   “Yato ca kho me, bhikkhave, imesu catūsu ariyasaccesu evaṃ tiparivaṭṭaṃ dvādasākāraṃ yathābhūtaṃ ñāṇadassanaṃ suvisuddhaṃ ahosi, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi– ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthidāni punabbhavo’”ti. Idamavoca bhagavā. Attamanā pañcavaggiyā bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
   Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṃ bhaññamāne āyasmato koṇḍaññassa virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi– “yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamman”ti.
   Pavattite ca pana bhagavatā dhammacakke bhummā devā saddamanussāvesuṃ – “etaṃ bhagavatā bārāṇasiyaṃ isipatane migadāye anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavattitaṃ appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmin”ti. Bhummānaṃ devānaṃ saddaṃ sutvā cātumahārājikā devā saddamanussāvesuṃ– “etaṃ bhagavatā bārāṇasiyaṃ isipatane migadāye anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavattitaṃ, appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmin”ti. Cātumahārājikānaṃ devānaṃ saddaṃ sutvā tāvatiṃsā devā …pe… yāmā devā …pe… tusitā devā …pe… nimmānaratī devā …pe… paranimmitavasavattī devā …pe… brahmakāyikā devā saddamanussāvesuṃ– “etaṃ bhagavatā bārāṇasiyaṃ isipatane migadāye anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavattitaṃ appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmin”ti.
   Itiha tena khaṇena (tena layena) tena muhuttena yāva brahmalokā saddo abbhuggacchi. Ayañca dasasahassilokadhātu saṅkampi sampakampi sampavedhi, appamāṇo ca uḷāro obhāso loke pāturahosi atikkamma devānaṃ devānubhāvanti.
   Atha kho bhagavā imaṃ udānaṃ udānesi– “aññāsi vata, bho, koṇḍañño, aññāsi vata, bho, koṇḍañño”ti! Iti hidaṃ āyasmato koṇḍaññassa ‘aññāsikoṇḍañño’ tveva nāmaṃ ahosīti. Paṭhamaṃ.
南北傳經文比對(莊春江作):
  「三轉」(tiparivaṭṭa),菩提比丘長老英譯為「三階段」(three phases),即對四聖諦第一轉的「知」,第二轉的「應遍知/應斷/應修/應證」以及第三轉的「已遍知/已斷/已修/已證」。後來「慧遠」(523~592AD)在其《大乘起信論義疏》中,分別以「示轉」、「勸轉」、「證轉」稱之,也很貼切。
  「十二行;十二行相」(dvādasākāra),菩提比丘長老英譯為「十二種情況」(twelve aspects),這就是四聖諦在每一轉時的內容。
  「阿若拘鄰」,南傳作「阿若憍陳如」(aññāsikoṇḍañña),「阿若」(aññā)為音譯,義譯為「已知」,「拘鄰」(koṇḍañña)為「憍陳如」的另譯,菩提比丘長老英譯為「已了解的憍陳如」(koṇḍañña Who Has Understood)。