北傳:雜阿含91經,別譯雜阿含91經 南傳:增支部8集55經 關涉主題:生活/今生安樂、來生安樂 (更新)
雜阿含91經[正聞本1266經/佛光本1150經](婆羅門相應/八眾誦/祇夜)(莊春江標點)
  如是我聞
  一時住舍衛國祇樹給孤獨園。
  時,有年少婆羅門,名鬱闍迦,來詣佛所,稽首佛足,退坐一面,白佛言:
  「世尊!俗人在家,當行幾法,得現法安及現法樂?」
  佛告婆羅門:
  「有四法,俗人在家,得現法安、現法樂,何等為四?謂:方便具足,守護具足,善知識具足,正命具足。
  何等為方便具足?謂:善男子種種工巧業處以自營生,謂:種田、商賈,或以王事,或以書䟽(疏)、算畫(劃),於彼彼工巧業處精勤修行,是名方便具足。
  何等為守護具足?謂:善男子所有錢穀方便所得,自手執作,如法而得,能極守護,不令王、賊、水、火劫奪漂沒令失,不善守護者亡失,不愛念者輒取,及諸災患所壞,是名善男子善守護[具足]。
  何等為善知識具足?若有善男子不落度、不放逸、不虛妄、不凶險,如是,知識能善安慰,未生憂苦能令不生,已生憂苦能令開覺;未生喜樂能令速生,已生喜樂護令不失,是名善男子善知識具足。
  云何為正命具足?謂:善男子所有錢財出內稱量,周圓掌護,不令多入少出也,多出少入也,如:執秤者少則增之,多則減之,知平而捨,如是,善男子稱量財物,等入等出,莫令入多出少,出多入少。
  若善男子無有錢財而廣散用,以此生活,人皆名為優曇鉢果,無有種子,愚癡貪欲,不顧其後。
  或有善男子財物豐多不能食用,傍人皆言是愚癡人,如餓死狗。
  是故,善男子所有錢財能自稱量,等入等出,是名正命具足。
  如是,婆羅門!四法成就,現法安,現法樂。」
  婆羅門白佛言:
  「世尊!在家之人,有幾法能令後世安,後世樂?」
  佛告婆羅門:
  「在家之人有四法能令後世安,後世樂,何等為四?謂:信具足,戒具足具足,慧具足。
  何等為信具足?謂:善男子於如來所得信敬心,建立信本,非諸天、魔、梵,及餘世人同法所壞,是名善男子信具足。
  何等戒具足?謂:善男子不殺生、不偷盜、不邪婬、不妄語、不飲酒,是名戒具足。
  云何施具足?謂:善男子離慳垢心,在於居家行解脫施,常自手與,樂修行捨,等心行施,是名善男子施具足。
  云何為慧具足?謂:善男子苦聖諦如實知,聖諦如實知,是名善男子慧具足。
  若善男子在家行此四法者,能得後世安,後世樂。」
  爾時,世尊復說偈言:
  「方便建諸業,積集能守護,知識善男子,正命以自活。
   淨信戒具足,惠施離慳垢,淨除於{速}[迷]道,得後世安樂。
   若處於居家,成就於八法,審諦尊所說等正覺所知。
   現法得安隱,現法喜樂住,後世喜樂住。」
  佛說此經已,鬱闍迦聞佛所說,歡喜、隨喜,作禮而去。

別譯雜阿含91經(莊春江標點)
  如是我聞
  一時在舍衛國祇樹給孤獨園。
  爾時,有一摩納,名曰佛移,往詣佛所,稽首問訊,在一面坐,白佛言:
  「世尊!為有幾法教在家人,處於家中得現報利?并(並)得利樂?」
  佛告摩納:
  「有四法,使在家人得現世報,獲利益樂,何謂為四?一能精勤、二能守護{諸根}、三得善知識、四正理養命
  云何精勤?隨所作業家計資生:或為王臣,或為農夫,或復治生,或復牧人,隨其所作,不憚劬勞,寒暑風雨、飢渴飽滿、蚊虻蠅蜂,雖有勤苦,不捨作業,為成業故,終不休廢,是名精勤。
  云何名為守護{諸根}?若族姓子如法聚財,設有方計,不為王、賊、水、火之所劫奪,怨憎之處悉不得侵,不生惡子,是名守護。
  云何名為近於善友?若族姓子近於善友,而此善友資性賢良,終不姦盜,亦不放逸飲酒醉亂,吐出實言不為欺誑,與如此人共為親友,未生憂惱能令不生,已生憂惱能使滅除;未生喜樂能使得生,已生喜樂能使不失,是名善友。
  云何名為正理養命?若族姓子知其財物,量其多少,節其財用,入多於出,莫苟輕用。
  譬如:有人食優曇果,初食之時,樹上甚多,既食之已,醉眠七日,既醒悟已,方覺失果。
  宜處以理,奢儉得中:若有錢財不能衣食、不能惠施,極自儉用,眾人咸言:『如此之人,死如狗死。』宜自籌量,不奢,不儉,是名正理養命。」
  摩納復白佛言:
  「修何等法令在家人現受其利,後世得福?」
  佛告摩納:
  「有四種法,能獲福報,何謂為四?所謂:信、戒,及、聞慧。
  云何名戒?能行不殺……乃至不飲酒。
  云何名施?施沙門、婆羅門、師長、父母、貧窮之者乞,與衣、食、床敷、臥具、病瘦醫藥,種種所須盡能惠與,名之為施。
  云何聞慧?如實知苦、知苦諦,如實知習、知習諦,如實知道、知道諦,如實知滅、知滅諦,是名聞慧具足。」
  爾時,世尊即說偈言:
  「精心修事業,勤守護不失,親近於善友,能正理養命,
   信戒施聞慧,除斷於慳貪,若能如是者,速獲清淨道
   如是八種法,能得現利喜,於未來之世,亦得天上樂。」
  佛說是已,佛移摩納聞佛所說,歡喜奉行。

增支部8集55經/巫惹雅經(莊春江譯)
  那時,巫惹雅婆羅門去見世尊。抵達後,與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,在一旁坐下。在一旁坐下的巫惹雅婆羅門對世尊說這個:
  「喬達摩尊師!我們想要移居國外,願喬達摩尊師為我們教導這樣的法,使我們當生受益,當生安樂;來生受益,來生安樂。」
  「婆羅門!這四法轉起善男子的當生受益,當生安樂,哪四個?奮起具足,守護具足,善友誼,均衡生活
  婆羅門!又,什麼是奮起具足呢?婆羅門!這裡,凡善男子以事業營生:不論以農耕,不論以買賣,不論以牧牛,不論以弓箭射術,不論以[擔任]國王的臣僕,不論以任一技能,在那裡,他是熟練者、不怠惰者,具備觀察適當的方法,適當的行動,適當的安排,婆羅門!這被稱為奮起具足。
  婆羅門!又,什麼是守護具足呢?婆羅門!這裡,善男子以奮起與活力所獲得,以腕力所累積,以流汗所得,如法所得的如法利得財富,他們以守護、以防護達成:『怎樣既非國王們會取走我的財富,也非盜賊們會取走,也非火會燃燒,也非水會流走,也非不可愛的繼承者會拿走?』婆羅門!這被稱為守護具足。
  婆羅門!又,什麼是善友誼?婆羅門!這裡,凡善男子居住在村落或城鎮,在那裡,他結交那些屋主或屋主之子:年輕的德行成熟者或年長的德行成熟者、信具足者、戒具足者、施捨具足者、慧具足者,與他們一起談話,參與會談,他隨學信具足者信具足的模樣;隨學戒具足者戒具足的模樣;隨學施捨具足者施具足的模樣;隨學慧具足者慧具足的模樣,婆羅門!這被稱為善友誼。
  婆羅門!又,什麼是均衡生活?婆羅門!這裡,善男子了知財物收入,了知財物開支後,均衡地營生,不奢侈,也不過度節儉:『這樣,我的收入將超過開支,我的開支將不超過收入。』婆羅門!猶如商人或商人的徒弟,舉起秤後,就了知:『[秤桿]垂下去這麼多了,翹起來這麼多了。』同樣的,婆羅門!善男子了知財物收入,了知財物開支後,均衡地營生,不奢侈,也不過度節儉:『這樣,我的收入將超過開支,我的開支將不超過收入。』
  婆羅門!如果這位善男子收入少而揮霍營生,這就成為所說的:『這位善男子吃財富,像吃優曇鉢果的人。』
  婆羅門!如果這位善男子收入多而困苦營生,這就成為所說的:『這位善男子將像餓死人般的模樣死去。』
  婆羅門!當善男子了知財物收入,了知財物開支後,均衡地營生,不奢侈,也不過度節儉:『這樣,我的收入將超過開支,我的開支將不超過收入。』婆羅門!這被稱為均衡生活。
  婆羅門!已得的財物,有這樣的四個敗散口:沈溺於女人,沈溺於酒,沈溺於賭,惡的朋友、惡的同伴、惡的親密朋友。
  婆羅門!猶如大池的四個入口與四個出口,如果男子關閉所有的入口,並且打開所有的出口,老天又不完全保持補給,婆羅門!這樣,那大池的減損能被預期,而非增長。同樣的,婆羅門!已得的財物,有這樣的四個敗散口:沈溺於女人,沈溺於酒,沈溺於賭,惡的朋友、惡的同伴、惡的親密朋友。
  婆羅門!已得的財物,有這樣的四個增益口:不沈溺於女人,不沈溺於酒,不沈溺於賭,善的朋友、善的同伴、善的親密朋友。
  婆羅門!猶如大池的四個入口與四個出口,如果男子打開所有的入口,並且關閉所有的出口,老天又完全保持補給,婆羅門!這樣,那大池的增長能被預期,非減損。同樣的,婆羅門!已得的財物,有這樣的四個增益口:不沈溺於女人,不沈溺於酒,不沈溺於賭,善的朋友、善的同伴、善的親密朋友。
  婆羅門!這四法轉起善男子的當生受益,當生安樂。
  婆羅門!這四法轉起善男子的來生受益,來生安樂,哪四個?信具足,戒具足,施捨具足,慧具足。
  婆羅門!又,什麼是信具足呢?婆羅門!這裡,善男子是有信者,他信如來的:『像這樣,那位世尊……(中略)天-人們的大師、佛陀、世尊。』婆羅門!這被稱為信具足。
  婆羅門!又,什麼是戒具足呢?婆羅門!這裡,善男子是離殺生者……(中略)是離榖酒、果酒、酒放逸處者。婆羅門!這被稱為戒具足。
  婆羅門!又,什麼是施捨具足呢?婆羅門!這裡,善男子以離慳垢之心住於在家,是自由施捨者、親手施與者、樂於棄捨者、回應乞求者、樂於布施物均分者。婆羅門!這被稱為施捨具足。
  婆羅門!又,什麼是慧具足呢?婆羅門!這裡,善男子是有慧者……(中略)導向苦的完全滅盡之慧,婆羅門!這被稱為慧具足。
  婆羅門!這四法轉起善男子的來生受益,來生安樂。」
  「在工作領域上奮起,不放逸的與有準備的,
   均衡營生,守護已得的。
   具足信與戒,寬容與離慳,
   常使道淨化,是來世的福祉。
   在家之信者,有這樣的八法,
   被名為真理者說,在二處帶來安樂。
   為了當生的利益,以及來世的安樂,
   在家者這是這樣,增加施捨與福德。」

巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
AN.8.55/ 5. Ujjayasuttaṃ
   Atha kho ujjayo brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho ujjayo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca– “mayaṃ, bho gotama, pavāsaṃ gantukāmā. Tesaṃ no bhavaṃ gotamo amhākaṃ tathā dhammaṃ desetu – ye amhākaṃ assu dhammā diṭṭhadhammahitāya, diṭṭhadhammasukhāya, samparāyahitāya, samparāyasukhāyā”ti.
   “Cattārome, brāhmaṇa, dhammā kulaputtassa diṭṭhadhammahitāya saṃvattanti, diṭṭhadhammasukhāya. Katame cattāro? Uṭṭhānasampadā ārakkhasampadā, kalyāṇamittatā, samajīvitā. Katamā ca, brāhmaṇa, uṭṭhānasampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto yena kammaṭṭhānena jīvikaṃ kappeti– yadi kasiyā, yadi vaṇijjāya, yadi gorakkhena, yadi issattena, yadi rājaporisena, yadi sippaññatarena – tattha dakkho hoti analaso, tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātuṃ. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, uṭṭhānasampadā.
   “Katamā ca, brāhmaṇa, ārakkhasampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputtassa bhogā honti uṭṭhānavīriyādhigatā, bāhābalaparicitā, sedāvakkhittā, dhammikā dhammaladdhā. Te ārakkhena guttiyā sampādeti– ‘kinti me ime bhoge neva rājāno hareyyuṃ, na corā hareyyuṃ, na aggi ḍaheyya, na udakaṃ vaheyya, na appiyā dāyādā hareyyun’ti. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, ārakkhasampadā.
   “Katamā ca, brāhmaṇa, kalyāṇamittatā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto yasmiṃ gāme vā nigame vā paṭivasati tatra ye te honti– gahapatī vā gahapatiputtā vā daharā vā vuddhasīlino, vuddhā vā vuddhasīlino, saddhāsampannā, sīlasampannā, cāgasampannā, paññāsampannā – tehi saddhiṃ santiṭṭhati sallapati sākacchaṃ samāpajjati; yathārūpānaṃ saddhāsampannānaṃ saddhāsampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ sīlasampannānaṃ sīlasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ cāgasampannānaṃ cāgasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ paññāsampannānaṃ paññāsampadaṃ anusikkhati. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, kalyāṇamittatā.
   “Katamā ca, brāhmaṇa, samajīvitā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ– ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Seyyathāpi, brāhmaṇa, tulādhāro vā tulādhārantevāsī vā tulaṃ paggahetvā jānāti– ‘ettakena vā onataṃ, ettakena vā unnatan’ti; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Sacāyaṃ, brāhmaṇa, kulaputto appāyo samāno uḷāraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro– ‘udumbarakhādīvāyaṃ kulaputto bhoge khādatī’ti. Sace panāyaṃ, brāhmaṇa, kulaputto mahāyo samāno kasiraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro– ‘ajeṭṭhamaraṇaṃvāyaṃ kulaputto marissatī’ti. Yato ca khoyaṃ, brāhmaṇa, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ– ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti, ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, samajīvitā.
   “Evaṃ samuppannānaṃ, brāhmaṇa, bhogānaṃ cattāri apāyamukhāni honti– itthidhutto, surādhutto, akkhadhutto, pāpamitto pāpasahāyo pāpasampavaṅko. Seyyathāpi, brāhmaṇa, mahato taḷākassa cattāri ceva āyamukhāni, cattāri ca apāyamukhāni. Tassa puriso yāni ceva āyamukhāni tāni pidaheyya, yāni ca apāyamukhāni tāni vivareyya; devo ca na sammā dhāraṃ anuppaveccheyya. Evañhi tassa brāhmaṇa mahato taḷākassa parihāniyeva pāṭikaṅkhā, no vuddhi evamevaṃ kho, brāhmaṇa, evaṃ samuppannānaṃ bhogānaṃ cattāri apāyamukhāni honti– itthidhutto, surādhutto, akkhadhutto, pāpamitto pāpasahāyo pāpasampavaṅko.
   “Evaṃ samuppannānaṃ, brāhmaṇa, bhogānaṃ cattāri āyamukhāni honti– na itthidhutto, na surādhutto, na akkhadhutto, kalyāṇamitto kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Seyyathāpi, brāhmaṇa, mahato taḷākassa cattāri ceva āyamukhāni cattāri ca apāyamukhāni. Tassa puriso yāni ceva āyamukhāni tāni vivareyya, yāni ca apāyamukhāni tāni pidaheyya; devo ca sammā dhāraṃ anuppaveccheyya. Evañhi tassa, brāhmaṇa, mahato taḷākassa vuddhiyeva pāṭikaṅkhā, no parihāni; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, evaṃ samuppannānaṃ bhogānaṃ cattāri āyamukhāni honti– na itthidhutto …pe… kalyāṇasampavaṅko. Ime kho, brāhmaṇa, cattāro dhammā kulaputtassa diṭṭhadhammahitāya saṃvattanti diṭṭhadhammasukhāya.
   “Cattārome, brāhmaṇa, kulaputtassa dhammā samparāyahitāya saṃvattanti samparāyasukhāya. Katame cattāro? Saddhāsampadā, sīlasampadā, cāgasampadā, paññāsampadā. Katamā ca, brāhmaṇa, saddhāsampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ– ‘itipi so bhagavā …pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, saddhāsampadā.
   “Katamā ca, brāhmaṇa, sīlasampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto pāṇātipātā paṭivirato hoti …pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, sīlasampadā.
   “Katamā ca, brāhmaṇa, cāgasampadā? Idha brāhmaṇa, kulaputto vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, cāgasampadā.
   “Katamā ca, brāhmaṇa, paññāsampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto paññavā hoti …pe… sammā dukkhakkhayagāminiyā. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, paññāsampadā. Ime kho, brāhmaṇa, cattāro dhammā kulaputtassa samparāyahitāya saṃvattanti samparāyasukhāyā”ti.
   “Uṭṭhātā kammadheyyesu, appamatto vidhānavā;
   Samaṃ kappeti jīvikaṃ, sambhataṃ anurakkhati.
   “Saddho sīlena sampanno, vadaññū vītamaccharo;
   Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.
   “Iccete aṭṭha dhammā ca, saddhassa gharamesino;
   Akkhātā saccanāmena, ubhayattha sukhāvahā.
   “Diṭṭhadhammahitatthāya, samparāyasukhāya ca;
   Evametaṃ gahaṭṭhānaṃ, cāgo puññaṃ pavaḍḍhatī”ti. Pañcamaṃ.
南北傳經文比對(莊春江作):
  「正命(SA);正理養命(GA)」,南傳作「均衡生活」(samajīvitā,直譯為「等命;正命」),菩提比丘長老英譯為「平衡的生計」(balanced living)。按:此處北傳經文所譯的「正命」,應與「八聖道」中的「正命」(sammā-ājīva)字、義均不同。「等入等出」(SA)的「等」,應為「sama」的對譯,「sama」有「平等;同一」、「正確、正當」(別譯雜阿含經所譯的「正理」與此相當)的意思,另也有「寂靜;平靜」的意思。「命」(jīvita),此處是「生計;活命」的意思,另也有「生命;壽命」的意思。
  「業處(SA);作業(GA)」,南傳作「以事業」(kammaṭṭhānena,另譯為「業處」),菩提比丘長老英譯為「方法」(the means by which)。
  「不愛念者(SA);惡子(GA)」,南傳作「不可愛的繼承者」(appiyā dāyādā,另譯為「怨憎的嗣續者」),菩提比丘長老英譯為「令人不快的繼承者」(displeasing heirs)。
  「優曇鉢果;優曇果(GA)」(udumbara,另譯為「優曇婆羅;優曇華;優曇跋羅;無花果」),菩提比丘長老英譯為「無花果」(figs)。按:《滿足希求》說,如以想吃優曇鉢熟果而搖優曇鉢樹,僅一擊而許多果實落下,他吃適量能吃的後,其它許多都來到捨棄。同樣的,凡作許多廣大消散,到處散布財物使用,他就被稱為「這位善男子吃財富,像吃優曇鉢果的人。」
  「淨除於迷道(SA);速獲清淨道(GA)」,南傳作「常使道淨化」(niccaṃ maggaṃ visodheti),菩提比丘長老英譯為「他常淨化道」(he constantly purifies the path)。
  「審諦尊所說(SA)」,南傳作「被名為真理者說」(akkhātā saccanāmena),菩提比丘長老英譯為「被名為真實者說」(are said by the one who is truly named)。按:《滿足希求》以「就以佛性為佛,這樣名為無誤性」(buddhattāyeva buddhoti evaṃ avitathanāmena)解說「名為真理者」。