中阿含2經/晝度樹經(七法品)(莊春江標點)
我聞如是:
一時,
佛遊舍衛國,在勝林給孤獨園。
爾時,
世尊告諸
比丘:
「若三十三天
晝度樹葉萎黃,是時,三十三天悅樂歡喜:晝度樹葉不久當落。復次,三十三天晝度樹葉已落,是時,三十三天悅樂歡喜:晝度樹葉不久
當還生。復次,三十三天晝度樹葉已還生,是時,三十三天悅樂歡喜:晝度樹不久
當生網。復次,三十三天晝度樹已生網,是時,三十三天悅樂歡喜:晝度樹不久
當生如鳥喙。復次,三十三天晝度樹已生如鳥喙,是時,三十三天悅樂歡喜:晝度樹不久
當開如鉢。復次,三十三天晝度樹已開如鉢,是時,三十三天悅樂歡喜:晝度樹不久
當盡敷開。若晝度樹已盡敷開,光所照,色所映,香所熏,周百
由延,是時,三十三天於中夏四月,以天
五欲功德具足而自娛樂,是謂:三十三天於晝度樹下集會娛樂也。
如是義,
聖弟子亦復爾:思念出家,是時,聖弟子名為葉黃,猶三十三天晝度樹葉萎黃也。
復次,聖弟子剃除鬚髮,著
袈裟衣,
至信捨家無家學道,是時,聖弟子名為葉落,猶三十三天晝度樹葉落也。
復次,聖弟子離欲、離惡不善之法,
有覺、有觀,
離生喜、樂,得初禪
成就遊,是時,聖弟子名葉還生,猶三十三天晝度樹葉還生也。
復次,聖弟子覺、觀已息,
內靜、
一心,無覺、無觀,定生喜、樂,得第二禪成就遊,是時,聖弟子名為生網,猶三十三天晝度樹生網也。
復次,聖弟子離於喜欲,捨無求遊,正念、正智而身覺樂,謂:聖所說、聖所捨、念、
樂住{室?},得第三禪成就遊,是時,聖弟子名生如鳥喙,猶三十三天晝度樹如鳥喙也。
復次,聖弟子樂滅、苦滅,
喜、憂本已滅,不苦不樂、
捨念清淨,得第四禪成就遊,是時,聖弟子名生如鉢,猶三十三天晝度樹如鉢也。
復次,聖弟子諸
漏已盡,
心解脫、
慧解脫,於
現法中自知、自覺,自作證成就遊:『
生已盡,
梵行已立,
所作已辦,
不更受有,知如真。』是時,聖弟子名盡敷開,猶三十三天晝度樹盡敷開也。彼為漏盡
阿羅訶比丘,三十三天集在善法正殿,咨嗟稱歎:某尊弟子於某村邑剃除鬚髮,著袈裟衣,至信捨家無家學道,諸漏已盡,心解脫、慧解脫,於現法中自知、自覺,自作證成就遊:『生已盡,梵行已立,所作已辦,不更受有,知如真。』是謂:漏盡阿羅訶共集會也,如三十三天晝度樹下共集會也。」
佛說如是,彼諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。
增壹阿含39品2經[佛光本346經/7法](等法品)(莊春江標點)
聞如是:
一時,
佛在舍衛國祇樹給孤獨園。
爾時,
世尊告諸
比丘:
「三十三天
晝度樹,本縱廣五十
由旬,高百由旬,東、西、南、北蔭覆五十由旬,三十三天在彼四月自相娛樂。比丘當知:或有是時,彼晝度樹華葉凋落,萎黃在地,爾時,諸天見此瑞應,普懷歡喜,欣情內發:『此樹不久
當更生華實。』
比丘當知:或有是時,彼樹華實皆悉凋落,捐棄在地,是時,三十三天倍復歡喜,自相謂言:『此樹不久當作灰色。』
比丘當知:復經歷數時,彼樹便作灰色,是時,三十三天已見此樹而作灰色,甚懷喜悅,自相謂言:『而今此樹已作灰色,不久
當生羅網。』
是時,三十三天見此晝度樹已生羅網,不久
當生雹節,爾時,三十三天見已,復懷歡喜:『此樹今日已生雹節,不久
當復開敷。』
比丘當知:三十三天已見此樹漸漸開敷,各懷歡喜:『此樹{不久}[已]漸漸開敷,不久
當盡著華。』
比丘當知:或有是時,彼樹普悉開敷,皆懷歡喜:『此樹今日皆悉著華。』爾時,此香逆風,百由旬內無不聞香者,爾時,諸天四月之中於彼自相娛樂,樂不可計。
此亦如是,若賢聖弟子意欲出家學道時,如似彼樹始欲凋落。
復次,賢聖弟子捐棄妻財,以信堅固出家學道,剃除鬚髮,如似彼樹葉落在地。
比丘當知:若賢聖弟子無貪欲想,除不善法,念持歡喜,遊志{一}[初]禪,{以}[似?]彼晝度樹而作灰色。
復次,賢聖弟子
有覺、有觀息,
內有歡喜,
專其一心,無覺、無觀,遊心二禪,如似彼樹而生羅網。
復次,賢聖弟子念而有護,自覺身有樂,諸賢聖所{救}[求],護念具足,遊{在}[心]三禪,如似彼樹而生雹節。
復次,賢聖弟子苦樂已盡,
先無愁憂,無苦無樂,
護念清淨,遊志四禪,如似彼樹漸漸開敷。
復次,賢聖弟子盡
有漏,成無
漏心解脫、
智慧解脫,[於]
現法中而
自娛樂:
生死已盡,
梵行已立,
所作已辦,
更不復受胎。』如實知之。如似彼樹皆悉敷花。
是時,賢聖弟子戒德之香遍聞四遠,無不稱譽者,四月之中而自娛樂,遊心四禪,具足行本。
是故,諸比丘!當求方便,成戒德之香。如是,比丘!當作是學。」
爾時,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。
增支部7集69經/晝度樹經(莊春江譯)
「
比丘們!每當三十三天的
晝度黑檀樹變黃葉時,比丘們!那時,三十三天們是悅意的:『現在,晝度黑檀樹變黃葉,現在,它不久將成為落葉。』
比丘們!每當三十三天的晝度黑檀樹變落葉時,比丘們!那時,三十三天們是悅意的:『現在,晝度黑檀樹變落葉,現在,它不久
將發芽。』
比丘們!每當三十三天的晝度黑檀樹發芽時,比丘們!那時,三十三天們是悅意的:『現在,晝度黑檀樹發芽,現在,它不久
將分芽。』
比丘們!每當三十三天的晝度黑檀樹分芽時,比丘們!那時,三十三天們是悅意的:『現在,晝度黑檀樹分芽,現在,它不久
將長花蕾。』
比丘們!每當三十三天的晝度黑檀樹長花蕾時,比丘們!那時,三十三天們是悅意的:『現在,晝度黑檀樹長花蕾,現在,它不久
將開花。』
比丘們!每當三十三天的晝度黑檀樹開花時,比丘們!那時,三十三天們是悅意的:『現在,晝度黑檀樹開花,現在,它不久
花將盛開。』
比丘們!每當三十三天的晝度黑檀樹花盛開時,比丘們!那時,三十三天們是悅意的,他們在晝度黑檀樹下賦有、擁有
五種欲自娛四個天月。
又,比丘們!當三十三天的晝度黑檀樹花盛開時,[方圓]五十
由旬到處被光明遍滿,香氣順風吹行一百由旬,這是晝度黑檀樹的威力。
同樣的,比丘們!每當聖弟子意圖
從在家出家成為無家者時,比丘們!那時,聖弟子變黃葉,如三十三天的晝度黑檀樹。
比丘們!每當聖弟子剃除髮鬚、裹上
袈裟衣後,
從在家出家成為無家者時,比丘們!那時,聖弟子變落葉,如三十三天的晝度黑檀樹。
比丘們!每當聖弟子就從離諸欲後,從離諸不善法後,
進入後住於有尋、
有伺,
離而生喜、樂的初禪時,比丘們!那時,聖弟子發芽,如三十三天的晝度黑檀樹。
比丘們!每當聖弟子從尋與伺的平息,
自身內的明淨,
心的專一性,進入後住於無尋、無伺,定而生喜、樂的第二禪時,比丘們!那時,聖弟子分芽,如三十三天的晝度黑檀樹。
比丘們!每當聖弟子從喜的
褪去、住於
平靜、有念正知、以身體感受樂,進入後住於凡聖者們告知『他是平靜者、具念者、
安樂住者』的第三禪時,比丘們!那時,聖弟子長花蕾,如三十三天的晝度黑檀樹。
比丘們!每當聖弟子從樂的捨斷與從苦的捨斷,就在之前諸喜悅、憂的滅沒,進入後住於不苦不樂,
由平靜而遍淨之念的第四禪時,比丘們!那時,聖弟子開花,如三十三天的晝度黑檀樹。
比丘們!每當聖弟子以諸
漏的滅盡,以證智自作證後,在當生中進入後住於無漏
心解脫、
慧解脫時,比丘們!那時,聖弟子花盛開,如三十三天的晝度黑檀樹。
比丘們!那時,
諸地居天發聲道:『這位名叫某某的
尊者;名叫某某尊者的弟子,從像那樣的村落或城鎮
從在家出家成為無家者,以諸漏的滅盡,以證智自作證後,在當生中進入後住於無漏心解脫、慧解脫。』
聽到諸地居天的聲音後,四大天王的諸天……(中略)忉利諸天……夜摩諸天……兜率諸天……
化樂諸天……
他化自在諸天……梵眾天諸天發聲道:『這位名叫某某的尊者;名叫某某尊者的弟子,從像那樣的村落或城鎮
從在家出家成為無家者,以諸漏的滅盡,以證智自作證後,在當生中進入後住於無漏心解脫、慧解脫。』像這樣,在那剎那,在那片刻,聲音傳遍了整個梵天世界,這是諸漏已盡比丘的威力。」
巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
AN.7.69(另版AN.7.65)/ 5. Pāricchattakasuttaṃ
69. “Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro paṇḍupalāso hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti– ‘paṇḍupalāso dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni pannapalāso bhavissatī’”ti.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro pannapalāso hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti– ‘pannapalāso dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni jālakajāto bhavissatī’”ti.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro jālakajāto hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti– ‘jālakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni khārakajāto bhavissatī’”ti.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro khārakajāto hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti– ‘khārakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni kuṭumalakajāto bhavissatī’”ti.
“Yasmiṃ bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro kuṭumalakajāto hoti attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti– ‘kuṭumalakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni korakajāto bhavissatī’”ti.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro korakajāto hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti– ‘korakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni sabbaphāliphullo bhavissatī’”ti.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro sabbaphāliphullo hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā pāricchattakassa koviḷārassa mūle dibbe cattāro māse pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricārenti.
“Sabbaphāliphullassa kho pana, bhikkhave, pāricchattakassa koviḷārassa samantā paññāsayojanāni ābhāya phuṭaṃ hoti, anuvātaṃ yojanasataṃ gandho gacchati, ayamānubhāvo pāricchattakassa koviḷārassa.
“Evamevaṃ kho, bhikkhave, yasmiṃ samaye ariyasāvako agārasmā anagāriyaṃ pabbajjāya ceteti, paṇḍupalāso, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti, pannapalāso, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako vivicceva kāmehi …pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati[vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, MN.10], jālakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.
“Yasmiṃ bhikkhave, samaye ariyasāvako vitakkavicārānaṃ vūpasamā …pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati[vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati], khārakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako pītiyā ca virāgā …pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati[pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedesiṃ; yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti– ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati], kuṭumalakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā …pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati[sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati], korakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.
“Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako āsavānaṃ khayā …pe… sacchikatvā upasampajja viharati, sabbaphāliphullo, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.
“Tasmiṃ, bhikkhave, samaye bhummā devā saddamanussāventi– ‘eso itthannāmo āyasmā itthannāmassa āyasmato saddhivihāriko amukamhā gāmā vā nigamā vā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’ti. Bhummānaṃ devānaṃ saddaṃ sutvā cātumahārājikā devā …pe… tāvatiṃsā devā… yāmā devā… tusitā devā… nimmānaratī devā… paranimmitavasavattī devā… brahmakāyikā devā saddamanussāventi– ‘eso itthannāmo āyasmā itthannāmassa āyasmato saddhivihāriko amukamhā gāmā vā nigamā vā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’ti. Itiha tena khaṇena tena muhuttena yāva brahmalokā saddo abbhuggacchati ayamānubhāvo khīṇāsavassa bhikkhuno”ti. Pañcamaṃ.