經號:   
   (長部32經 更新)
長部32經/稻竿經(波梨品[第三])(莊春江譯)
初誦分
  被我這麼聽聞
  有一次世尊住在王舍城耆闍崛山。那時,在夜已深時,容色絕佳的四大王以大夜叉軍、以大乾達婆軍、以大鳩槃荼軍、以大龍軍,四方位留置守護者、四方位留置軍隊、四方位留置障礙後,使整個耆闍崛山發光後,去見世尊。抵達後,向世尊問訊後,在一旁坐下。那些夜叉中,一些也向世尊問訊後,在一旁坐下,一些與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,在一旁坐下;一些向世尊合掌後,在一旁坐下;一些在世尊的面前告知姓名後,在一旁坐下;一些沈默地在一旁坐下。(275)
  在一旁坐下的毘沙門大王對世尊說這個:「大德!有高貴夜叉們是對世尊無淨信者,大德!有高貴夜叉們是對世尊淨信者,大德!有中等夜叉們是對世尊無淨信者,大德!有中等夜叉們是對世尊淨信者,大德!有低等夜叉們是對世尊無淨信者,大德!有低等夜叉們是對世尊淨信者。大德!但,大多數夜叉正是對世尊無淨信者,那是什麼原因?大德!因為世尊教導殺生之戒絕的法,教導未給予而取之戒絕的法,教導邪淫之戒絕的法,教導妄語之戒絕的法,教導榖酒、果酒、酒放逸處之戒絕的法,大德!但,大多數夜叉正是不離殺生者,不離未給予而取者,不離邪淫者,不離妄語者,不離榖酒、果酒、酒放逸處者,那對他們是不可愛、不合意的。大德!有世尊的弟子們受用少聲音的、安靜的、離人之氛圍的、人獨住的、適合獨坐林野、荒林、邊地臥坐處,在那裡,有凡在這世尊的教語上無淨信的高貴夜叉居住者,大德!為了他們的淨信,為了比丘、比丘尼、優婆塞優婆夷的保護、守護、無加害、安樂住,請世尊學習守護的稻竿。」世尊以沈默狀態同意。
  那時,毘沙門大王知道世尊同意後,在那時說這個守護的稻竿:(276)
  「願禮敬毘婆尸,有吉瑞的有眼者
   也願禮敬尸棄,一切生類的憐愍者。
   以及願禮敬毘舍浮,沐浴者、苦行者,
   願禮敬拘留孫,魔軍的碎破者。
   願禮敬拘那含牟尼,婆羅門的完成者,
   以及願禮敬迦葉,於一切處解脫者。
   願禮敬放光者,有吉瑞的釋迦人之子,
   凡教導這個法,從一切苦的去除。
   還有凡世間中寂滅者們,如實地作觀
   又那些人是不離間者,偉大的無畏者。
   凡他們禮敬喬達摩:對天-人們有益者,
   明行具足者,偉大者、無畏者。(277)
   當太陽上升時,有大圓輪太陽,
   而凡當上升時,夜也被滅,
   而在太陽升起時,被稱為『白天』。
   在那裡也有深湖,水前去的海,
   在那裡他們這麼知道它:水前去(流動)的海。
   從這裡『那是東方』:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   乾達婆們的統治者,名字是『持國』,
   以舞蹈歌唱喜樂:被乾達婆們尊敬者。
   又祂有許多兒子,『都是一個名字』被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人們也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者(佛陀)。(278)
   在被說為餓鬼之處,有離間者、背後誹謗者,
   殺生者、兇暴者,盜賊、詐欺的人們。
   從這裡『那是南方』:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   鳩槃荼們的君主,名字是『增長』,
   以舞蹈歌唱喜樂:被鳩槃荼們尊敬者。
   又祂有許多兒子,『都是一個名字』被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者。(279)
   而在太陽落下之處,有大圓輪太陽,
   當落下時,白天被滅,
   在太陽落下時,被稱為『夜』。
   在那裡也有深湖,水前去的海,
   在那裡他們這麼知道它,水前去的海。
   從這裡『那是西方』:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   而諸龍的統治者,名字是『廣目』,
   以舞蹈歌唱喜樂:被諸龍尊敬者。
   又祂有許多兒子,『都是一個名字』被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者。(280)
   在北方俱盧之處,有容易看見的大須彌山,
   在那裡人類被出生,無我所的、無妻子的。
   他們不播撒種子,犁也不被攜帶,
   人們吃,這無耕種成熟的米。
   無糠的、無穀的、純淨的,極香的米粒果實,
   在熱石上煮後,從那裡吃食物。
   準備單座母牛後,隨行諸方,
   準備單座家畜後,隨行諸方。
   或準備女子運載者後,隨行諸方,
   或準備男子運載者後,隨行諸方。
   或準備少女運載者後,隨行諸方,
   或準備少年運載者後,隨行諸方。
   祂們登上車乘後,遊歷一切方,
   那個王的侍者們。
   象車、馬車,神的車已準備,
   宮殿連同轎子:為了有名聲的大王。
   而祂有諸城市,在空中被善建造:
   阿達那達、古西那達、玻勒古西那達,那達蘇哩亞、玻勒古西達那達。
   北方葛西萬達,與西方若諾額,
   那哇那吳低亞、按玻勒、按玻勒哇低亞,王都名字是阿了葛曼達。
   親愛的先生!俱吠羅大王的王都,名字是威沙雅,
   因此俱吠羅大王,被稱為『毘沙門』。
   探求者們說明:德度拉、德德拉、德度德拉,
   歐若西、茶若西、德度若西,素柔、辣若、阿哩吐、內咪。
   在那裡也有湖名字是總持,雨雲從那裡下雨,
   雨從那裡擴散,在那裡也有集會所名字是沙了哇低。
   於該處夜叉們訪問,在那裡有常[結]果之樹,
   種種群鳥被吸引,鳴聲的孔雀蒼鷺,
   與悅耳的杜鵑鳥等。
   在這裡有活命活命的鳥聲,還有提起心的鳥,
   雞、古力勒葛鳥,在森林中迫柯勒鳥沙德葛鳥。
   在那裡有鸚鵡八哥聲音,以及棍棒青年鳥,
   她總是一切時輝耀:俱吠羅池。
   從這裡『那是北方』:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   而夜叉們的統治者,名字是『俱吠羅』,
   以舞蹈歌唱喜樂:被夜叉們尊敬者。
   又祂有許多兒子,『都是一個名字』被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者。
  親愛的先生!這是那個守護的稻竿:為了比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷的保護、守護、無加害、安樂住。(281)
  親愛的先生!從那個,凡任何比丘,或比丘尼,或優婆塞,或優婆夷是這個守護的稻竿之善把握者、完全學得者,如果非人夜叉,或女夜叉,或夜叉子,或夜叉女,或夜叉大臣,或夜叉侍臣,或夜叉侍者,或乾闥婆,或女乾闥婆,或乾闥婆子,或乾闥婆女,或乾闥婆大臣,或乾闥婆侍臣,或乾闥婆侍者,或鳩槃荼,或女鳩槃荼,或鳩槃荼子,或鳩槃荼女,或鳩槃荼大臣,或鳩槃荼侍臣,或鳩槃荼侍者,或龍,或雌龍,或龍子,或龍女,或龍大臣,或龍侍臣,或龍侍者,邪惡心地對比丘,或比丘尼,或優婆塞,或優婆夷行走時跟隨,或站立時站在近處,或坐下時坐在近處,或躺下時躺在近處,親愛的先生!那位非人在我的村落或城鎮中得不到恭敬或尊敬,親愛的先生!那位非人在我的名叫阿了葛曼達王都中得不到宅地或住所,親愛的先生!那位非人得不到走入我的夜叉的集會,親愛的先生!進而非人作對祂不嫁,對祂不娶,親愛的先生!進而非人也拿起地、完全地、責難地罵祂,親愛的先生!進而非人也對祂在頭上倒置他的空鉢,親愛的先生!進而非人也使祂的頭七片地破裂。
  親愛的先生!確實有兇惡的、{阻礙的}[殘酷的]、兇暴的非人,他們既不在乎(拿取)大王們,也不在乎大王們的手下,也不在乎大王們手下的手下,親愛的先生!那些非人他們被稱為大王們的反叛者,親愛的先生!猶如在摩揭陀國王的王國中有大盜,他們既不在乎摩揭陀國王,也不在乎摩揭陀國王的手下,也不在乎摩揭陀國王手下的手下,親愛的先生!那些大盜他們被稱為揭陀國王的反叛者。同樣的,親愛的先生!有兇惡的、破壞的、兇暴的非人,他們既不在乎大王們,也不在乎大王們的手下,也不在乎大王們手下的手下,親愛的先生!那些非人他們被稱為大王們的反叛者。親愛的先生!凡任何非人夜叉,或女夜叉……(中略)或乾闥婆,或女乾闥婆……或鳩槃荼,或女鳩槃荼……或龍,或雌龍,或龍子,或龍女,或龍大臣,或龍侍臣,或龍侍者,邪惡心地對比丘,或比丘尼,或優婆塞,或優婆夷行走時跟隨,或站立時站在近處,或坐下時坐在近處,或躺下時躺在近處,對這些夜叉、對大夜叉們、對將軍們、對大將軍們應該被使訴苦、應該被哭喊、應該被呼喊:『這夜叉抓住[我],這夜叉進入,這夜叉騷擾,這夜叉壓迫,這夜叉傷害,這夜叉加害,這夜叉不釋放。』(282)
  對哪些夜叉、大夜叉、將軍、大將軍們呢?
  因陀羅、受瑪、哇魯諾,婆羅墮若、波闍波提,
  降達那、葛瑪謝德,僅尼額度、尼額度。
  玻那達、歐玻瑪領,天之駕御者馬達利,
  乾達婆基德謝那,那羅王、若內沙玻。
  沙德其、黑瑪哇德,晡奴葛、葛勒低亞、估了,
  西哇葛、木者林達,威沙咪德、尤乾達勒。
  五玻了、蘇玻柔達,希哩、內低與漫地亞,
  般闍羅健達、阿羅哇葛,玻朱那、蘇瑪那、蘇瑪葛,
  達地木柯、瑪尼、瑪尼哇勒、長,還連同謝力色葛。
  對這些夜叉、對大夜叉們、對將軍們、對大將軍們應該被使訴苦、應該被哭喊、應該被呼喊:『這夜叉抓住[我],這夜叉進入,這夜叉騷擾,這夜叉壓迫,這夜叉傷害,這夜叉加害,這夜叉不釋放。』親愛的先生!這是那個守護的稻竿:為了比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷的保護、守護、無加害、安樂住。好了,親愛的先生!而現在我們離開(走),我們有許多工作、許多應該被做的。」「大王!現在是那個你們考量的時間。」(283)
  那時,四大王從座位起來、向世尊問訊、作右繞後,就在那裡消失。那些夜叉也從座位起來後,一些向世尊問訊、作右繞後,就在那裡消失;一些與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,就在那裡消失;一些向世尊合掌後,就在那裡消失;一些在世尊的面前告知姓名後,就在那裡消失;一些默默地就在那裡消失。(284)
  初誦分終了。
第二誦分
  那時,那夜過後,世尊召喚比丘們:「比丘們!這夜,在夜已深時,容色絕佳的四大王以大夜叉軍、以大乾達婆軍、以大鳩槃荼軍、以大龍軍,四方位留置守護者、四方位留置軍隊、四方位留置障礙後,使整個耆闍崛山發光後,去見世尊。抵達後,向世尊問訊後,在一旁坐下。那些夜叉中,一些也向世尊問訊後,在一旁坐下,一些與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,在一旁坐下;一些向世尊合掌後,在一旁坐下;一些在世尊的面前告知姓名後,在一旁坐下;一些沈默地在一旁坐下。(285)
  在一旁坐下的毘沙門大王對我說這個:『大德!有高貴夜叉們是對世尊無淨信者……(中略)大德!有低等夜叉們是對世尊淨信者。大德!但,大多數夜叉正是對世尊無淨信者,那是什麼原因?大德!因為世尊教導殺生之戒絕的法……教導榖酒、果酒、酒放逸處之戒絕的法,大德!但,大多數夜叉是不離殺生者……不離榖酒、果酒、酒放逸處者,那對他們是不可愛、不合意的。大德!有世尊的弟子們受用少聲音的、安靜的、離人之氛圍的、人獨住的、適合獨坐的林野、荒林、邊地臥坐處,在那裡,有凡在這世尊的教語上無淨信的高貴夜叉居住者,大德!為了他們的淨信,為了比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷的保護、守護、無加害、安樂住,請世尊學習守護的稻竿。』比丘們!我以沈默狀態同意。比丘們!那時,毘沙門大王知道我同意後,在那時說這個守護的稻竿:(286)
  『願禮敬毘婆尸,有吉瑞的有眼者,
   也願禮敬尸棄,一切生類的憐愍者。
   以及願禮敬毘舍浮,沐浴者、苦行者,
   願禮敬拘留孫,魔軍的碎破者。
   願禮敬拘那含牟尼,婆羅門的完成者,
   以及願禮敬迦葉,於一切處解脫者。
   願禮敬放光者,有吉瑞的釋迦人之子,
   凡教導這個法,從一切苦的去除。
   還有凡世間中寂滅者們,如實地作觀,
   又那些人是不離間者,偉大的無畏者。
   凡他們禮敬喬達摩:對天-人們有益者,
   明行具足者,偉大者、無畏者。(287)
   當太陽上升時,有大圓輪太陽,
   而凡當上升時,夜也被滅,
   而在太陽升起時,被稱為「白天」。
   在那裡也有深湖,水前去的海,
   在那裡他們這麼知道它:水前去(流動)的海。
   從這裡「那是東方」:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   乾達婆們的統治者,名字是「持國」,
   以舞蹈歌唱喜樂:被乾達婆們尊敬者。
   又祂有許多兒子,「都是一個名字」被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人們也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者(佛陀)。(288)
   在被說為餓鬼之處,有離間者、背後誹謗者,
   殺生者、兇暴者,盜賊、詐欺的人們。
   從這裡「那是南方」:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   鳩槃荼們的君主,名字是「增長」,
   以舞蹈歌唱喜樂:被鳩槃荼們尊敬者。
   又祂有許多兒子,「都是一個名字」被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者。(289)
   而在太陽落下之處,有大圓輪太陽,
   當落下時,白天被滅,
   在太陽落下時,被稱為「夜」。
   在那裡也有深湖,水前去的海,
   在那裡他們這麼知道它,水前去的海。
   從這裡「那是西方」:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   而諸龍的統治者,名字是「廣目」,
   以舞蹈歌唱喜樂:被諸龍尊敬者。
   又祂有許多兒子,「都是一個名字」被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者。(290)
   在北方俱盧之處,有容易看見的大須彌山,
   在那裡人類被出生,無我所的、無妻子的。
   他們不播撒種子,犁也不被攜帶,
   人們吃,這無耕種成熟的米。
   無糠的、無穀的、純淨的,極香的米粒果實,
   在熱石上煮後,從那裡吃食物。
   準備單座母牛後,隨行諸方,
   準備單座家畜後,隨行諸方。
   或準備女子運載者後,隨行諸方,
   或準備男子運載者後,隨行諸方。
   或準備少女運載者後,隨行諸方,
   或準備少年運載者後,隨行諸方。
   祂們登上車乘後,遊歷一切方,
   那個王的侍者們。
   象車、馬車,神的車已準備,
   宮殿連同轎子:為了有名聲的大王。
   而祂有諸城市,在空中被善建造:
   阿達那達、古西那達、玻勒古西那達,那達蘇哩亞、玻勒古西達那達。
   北方葛西萬達,與西方若諾額,
   那哇那吳低亞、按玻勒、按玻勒哇低亞,王都名字是阿了葛曼達。
   親愛的先生!俱吠羅大王的王都,名字是威沙雅,
   因此俱吠羅大王,被稱為「毘沙門」。
   探求者們說明:德度拉、德德拉、德度德拉,
   歐若西、茶若西、德度若西,素柔、辣若、阿哩吐、內咪。
   在那裡也有湖名字是總持,雨雲從那裡下雨,
   雨從那裡擴散,在那裡也有集會所名字是沙了哇低。
   於該處夜叉們訪問,在那裡有常[結]果之樹,
   種種群鳥被吸引,鳴聲的孔雀蒼鷺,
   與悅耳的杜鵑鳥等。
   在這裡有活命活命的鳥聲,還有提起心的鳥,
   雞、古力勒葛鳥,在森林中迫柯勒鳥沙德葛鳥。
   在那裡有鸚鵡八哥聲音,以及棍棒青年鳥,
   她總是一切時輝耀:俱吠羅池。
   從這裡「那是北方」:人們敘述它,
   那位有名聲的大王,保護該方位。
   而夜叉們的統治者,名字是「俱吠羅」,
   以舞蹈歌唱喜樂:被夜叉們尊敬者。
   又祂有許多兒子,「都是一個名字」被我聽聞,
   八十、十又一,名為因陀羅、有大力量者。
   還有祂們看見佛陀:太陽族人的佛陀後,
   都遠遠地禮敬:偉大者、無畏者。
   賢駿人!對你的禮敬,最上人!對你的禮敬,
   你善巧地觀察,非人也禮拜你。
   這被我們經常聽聞,因此我們會這麼說:
   請你們禮拜勝利者喬達摩:我們禮拜勝利者喬達摩,
   我們禮拜喬達摩:明行具足者、覺者。
  親愛的先生!這是那個守護的稻竿:為了比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷的保護、守護、無加害、安樂住。(291)
  親愛的先生!從那個,凡任何比丘,或比丘尼,或優婆塞,或優婆夷是這個守護的稻竿之善把握者、完全學得者,如果非人夜叉,或女夜叉……(中略)或乾闥婆,或女乾闥婆……(中略)或鳩槃荼,或女鳩槃荼……(中略)或龍,或雌龍,或龍子,或龍女,或龍大臣,或龍侍臣,或龍侍者,邪惡心地對比丘,或比丘尼,或優婆塞,或優婆夷行走時跟隨,或站立時站在近處,或坐下時坐在近處,或躺下時躺在近處,親愛的先生!那位非人在我的村落或城鎮中得不到恭敬或尊敬,親愛的先生!那位非人在我的名叫阿了葛曼達王都中得不到宅地或住所,親愛的先生!那位非人得不到走入我的夜叉的集會,親愛的先生!進而非人作對祂不嫁,對祂不娶,親愛的先生!進而非人也拿起地、完全地、責難地罵祂,親愛的先生!進而非人也對祂在頭上倒置他的空鉢,親愛的先生!進而非人也使祂的頭七片地破裂。
  親愛的先生!確實有兇惡的、{阻礙的}[殘酷的]、兇暴的非人,他們既不在乎(拿取)大王們,也不在乎大王們的手下,也不在乎大王們手下的手下,親愛的先生!那些非人他們被稱為大王們的反叛者,親愛的先生!猶如在摩揭陀國王的王國中有大盜,他們既不在乎摩揭陀國王,也不在乎摩揭陀國王的手下,也不在乎摩揭陀國王手下的手下,親愛的先生!那些大盜他們被稱為揭陀國王的反叛者。同樣的,親愛的先生!有兇惡的、破壞的、兇暴的非人,他們既不在乎大王們,也不在乎大王們的手下,也不在乎大王們手下的手下,親愛的先生!那些非人他們被稱為大王們的反叛者。親愛的先生!凡任何非人夜叉,或女夜叉……(中略)或乾闥婆,或女乾闥婆……或鳩槃荼,或女鳩槃荼……或龍,或雌龍,或龍子,或龍女,或龍大臣,或龍侍臣,或龍侍者,邪惡心地對比丘,或比丘尼,或優婆塞,或優婆夷行走時跟隨,或站立時站在近處,或坐下時坐在近處,或躺下時躺在近處,對這些夜叉、對大夜叉們、對將軍們、對大將軍們應該被使訴苦、應該被哭喊、應該被呼喊:「這夜叉抓住[我],這夜叉進入,這夜叉騷擾,這夜叉壓迫,這夜叉傷害,這夜叉加害,這夜叉不釋放。」(292)
  對哪些夜叉、大夜叉、將軍、大將軍們呢?
  因陀羅、受瑪、哇魯諾,婆羅墮若、波闍波提,
  降達那、葛瑪謝德,僅尼額度、尼額度。
  玻那達、歐玻瑪領,天之駕御者馬達利,
  乾達婆基德謝那,那羅王、若內沙玻。
  沙德其、黑瑪哇德,晡奴葛、葛勒低亞、估了,
  西哇葛、木者林達,威沙咪德、尤乾達勒。
  五玻了、蘇玻柔達,希哩、內低與漫地亞,
  般闍羅健達、阿羅哇葛,玻朱那、蘇瑪那、蘇瑪葛,
  達地木柯、瑪尼、瑪尼哇勒、長,還連同謝力色葛。
  對這些夜叉、對大夜叉們、對將軍們、對大將軍們應該被使訴苦、應該被哭喊、應該被呼喊:「這夜叉抓住[我],這夜叉進入,這夜叉騷擾,這夜叉壓迫,這夜叉傷害,這夜叉加害,這夜叉不釋放。」親愛的先生!這是那個守護的稻竿:為了比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷的保護、守護、無加害、安樂住。好了,親愛的先生!而現在我們離開(走),我們有許多工作、許多應該被做的。』『大王!現在是那個你們考量的時間。』(293)
  比丘們!那時,四大王從座位起來、向世尊問訊、作右繞後,就在那裡消失。那些夜叉也從座位起來後,一些向世尊問訊、作右繞後,就在那裡消失;一些與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,就在那裡消失;一些向世尊合掌後,就在那裡消失;一些在世尊的面前告知姓名後,就在那裡消失;一些默默地就在那裡消失。(294)
  比丘們!請你們學習守護的稻竿,比丘們!請你們學得守護的稻竿,比丘們!請你們憶持守護的稻竿,比丘們!守護的稻竿對比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷的保護、守護、無加害、安樂住是伴隨利益的。」
  世尊說這個,那些悅意的比丘歡喜世尊的所說。(295)
  稻竿經第九終了。
DN.32/(9) Āṭānāṭiyasuttaṃ
Paṭhamabhāṇavāro
   275. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Atha kho cattāro mahārājā mahatiyā ca yakkhasenāya mahatiyā ca gandhabbasenāya mahatiyā ca kumbhaṇḍasenāya mahatiyā ca nāgasenāya catuddisaṃ rakkhaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ gumbaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ ovaraṇaṃ ṭhapetvā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ pabbataṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Tepi kho yakkhā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu, appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
   276. Ekamantaṃ nisinno kho vessavaṇo mahārājā bhagavantaṃ etadavoca– “santi hi, bhante, uḷārā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, uḷārā yakkhā bhagavato pasannā. Santi hi bhante, majjhimā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, majjhimā yakkhā bhagavato pasannā. Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato pasannā. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appasannāyeva bhagavato. Taṃ kissa hetu? Bhagavā hi, bhante, pāṇātipātā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, adinnādānā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, kāmesumicchācārā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, musāvādā veramaṇiyā dhammaṃ deseti, surāmerayamajjappamādaṭṭhānā veramaṇiyā dhammaṃ deseti. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appaṭiviratāyeva pāṇātipātā, appaṭiviratā adinnādānā, appaṭiviratā kāmesumicchācārā, appaṭiviratā musāvādā, appaṭiviratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā Tesaṃ taṃ hoti appiyaṃ amanāpaṃ. Santi hi, bhante, bhagavato sāvakā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni. Tattha santi uḷārā yakkhā nivāsino, ye imasmiṃ bhagavato pāvacane appasannā. Tesaṃ pasādāya uggaṇhātu, bhante, bhagavā āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāyā”ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.
   Atha kho vessavaṇo mahārājā bhagavato adhivāsanaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ abhāsi–
   277. “Vipassissa ca namatthu, cakkhumantassa sirīmato.
   Sikhissapi ca namatthu, sabbabhūtānukampino.
   “Vessabhussa ca namatthu, nhātakassa tapassino;
   Namatthu kakusandhassa, mārasenāpamaddino.
   “Koṇāgamanassa namatthu, brāhmaṇassa vusīmato;
   Kassapassa ca namatthu, vippamuttassa sabbadhi.
   “Aṅgīrasassa namatthu, sakyaputtassa sirīmato;
   Yo imaṃ dhammaṃ desesi, sabbadukkhāpanūdanaṃ.
   “Ye cāpi nibbutā loke, yathābhūtaṃ vipassisuṃ;
   Te janā apisuṇātha, mahantā vītasāradā.
   “Hitaṃ devamanussānaṃ, yaṃ namassanti gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   278. “Yato uggacchati sūriyo, ādicco maṇḍalī mahā.
   Yassa cuggacchamānassa, saṃvarīpi nirujjhati.
   Yassa cuggate sūriye, ‘divaso’ti pavuccati.
   “Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako;
   Evaṃ taṃ tattha jānanti, ‘samuddo saritodako’.
   “Ito ‘sā purimā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   “Gandhabbānaṃ adhipati, ‘dhataraṭṭho’ti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, gandhabbehi purakkhato.
   “Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   “Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti.
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase.
   “‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’.
   279. “Yena petā pavuccanti, pisuṇā piṭṭhimaṃsikā.
   Pāṇātipātino luddā, corā nekatikā janā.
   “Ito ‘sā dakkhiṇā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   “Kumbhaṇḍānaṃ adhipati, ‘virūḷho’ iti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, kumbhaṇḍehi purakkhato.
   “Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   “Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti.
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase.
   “‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’.
   280. “Yattha coggacchati sūriyo, ādicco maṇḍalī mahā.
   Yassa coggacchamānassa, divasopi nirujjhati.
   Yassa coggate sūriye, ‘saṃvarī’ti pavuccati.
   “Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako;
   Evaṃ taṃ tattha jānanti, ‘samuddo saritodako’.
   “Ito ‘sā pacchimā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   “Nāgānañca adhipati, ‘virūpakkho’ti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, nāgeheva purakkhato.
   “Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   “Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti;
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase.
   “‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ’.
   281. “Yena uttarakuruvho, mahāneru sudassano.
   Manussā tattha jāyanti, amamā apariggahā.
   “Na te bījaṃ pavapanti, napi nīyanti naṅgalā;
   Akaṭṭhapākimaṃ sāliṃ, paribhuñjanti mānusā.
   “Akaṇaṃ athusaṃ suddhaṃ, sugandhaṃ taṇḍulapphalaṃ;
   Tuṇḍikīre pacitvāna, tato bhuñjanti bhojanaṃ.
   “Gāviṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ;
   Pasuṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ.
   “Itthiṃ vā vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ.
   Purisaṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ.
   “Kumāriṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ;
   Kumāraṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ.
   “Te yāne abhiruhitvā, sabbā disā anupariyāyanti.
   Pacārā tassa rājino.
   “Hatthiyānaṃ assayānaṃ, dibbaṃ yānaṃ upaṭṭhitaṃ;
   Pāsādā sivikā ceva, mahārājassa yasassino.
   “Tassa ca nagarā ahu, antalikkhe sumāpitā.
   Āṭānāṭā kusināṭā parakusināṭā, nāṭasuriyā parakusiṭanāṭā.
   “Uttarena kasivanto, janoghamaparena ca.
   Navanavutiyo ambara-ambaravatiyo,
   Āḷakamandā nāma rājadhānī.
   “Kuverassa kho pana, mārisa, mahārājassa visāṇā nāma rājadhānī.
   Tasmā kuvero mahārājā, ‘vessavaṇo’ti pavuccati.
   “Paccesanto pakāsenti, tatolā tattalā tatotalā;
   Ojasi tejasi tatojasī, sūro rājā ariṭṭho nemi.
   “Rahadopi tattha dharaṇī nāma, yato meghā pavassanti;
   Vassā yato patāyanti, sabhāpi tattha sālavatī nāma.
   “Yattha yakkhā payirupāsanti, tattha niccaphalā rukkhā;
   Nānā dijagaṇā yutā, mayūrakoñcābhirudā.
   Kokilādīhi vagguhi.
   “Jīvañjīvakasaddettha, atho oṭṭhavacittakā;
   Kukkuṭakā kuḷīrakā, vane pokkharasātakā.
   “Sukasāḷikasaddettha, daṇḍamāṇavakāni ca;
   Sobhati sabbakālaṃ sā, kuveranaḷinī sadā.
   “Ito ‘sā uttarā disā’, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   “Yakkhānañca adhipati, ‘kuvero’ iti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, yakkheheva purakkhato.
   “Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   “Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   “Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti.
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase.
   “‘Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotaman’”ti.
   “Ayaṃ kho sā, mārisa, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya.
   282. “Yassa kassaci, mārisa, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā upāsakassa vā upāsikāya vā ayaṃ āṭānāṭiyā rakkhā suggahitā bhavissati samattā pariyāputā. Taṃ ce amanusso yakkho vā yakkhinī vā yakkhapotako vā yakkhapotikā vā yakkhamahāmatto vā yakkhapārisajjo vā yakkhapacāro vā, gandhabbo vā gandhabbī vā gandhabba-potako vā gandhabbapotikā vā gandhabbamahāmatto vā gandhabbapārisajjo vā gandhabbapacāro vā, kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā kumbhaṇḍapotako vā kumbhaṇḍapotikā vā kumbhaṇḍamahāmatto vā kumbhaṇḍapārisajjo vā kumbhaṇḍa-pacāro vā, nāgo vā nāgī vā nāgapotako vā nāgapotikā vā nāgamahāmatto vā nāgapārisajjo vā nāgapacāro vā, paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā anugaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Na me so, mārisa, amanusso labheyya gāmesu vā nigamesu vā sakkāraṃ vā garukāraṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya āḷakamandāya nāma rājadhāniyā vatthuṃ vā vāsaṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya yakkhānaṃ samitiṃ gantuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā anāvayhampi naṃ kareyyuṃ avivayhaṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā attāhipi paripuṇṇāhi paribhāsāhi paribhāseyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā rittaṃpissa pattaṃ sīse nikkujjeyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā sattadhāpissa muddhaṃ phāleyyuṃ.
   “Santi hi, mārisa, amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Seyyathāpi, mārisa, rañño māgadhassa vijite mahācorā. Te neva rañño māgadhassa ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, mahācorā rañño māgadhassa avaruddhā nāma vuccanti. Evameva kho, mārisa, santi amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Yo hi koci, mārisa, amanusso yakkho vā yakkhinī vā …pe… gandhabbo vā gandhabbī vā kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā… nāgo vā nāgī vā nāgapotako vā nāgapotikā vā nāgamahāmatto vā nāgapārisajjo vā nāgapacāro vā paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā anugaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ– ‘ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī’ti.
   283. “Katamesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ?
   “Indo somo varuṇo ca, bhāradvājo pajāpati;
   Candano kāmaseṭṭho ca, kinnughaṇḍu nighaṇḍu ca.
   “Panādo opamañño ca, devasūto ca mātali;
   Cittaseno ca gandhabbo, naḷo rājā janesabho.
   “Sātāgiro hemavato, puṇṇako karatiyo guḷo;
   Sivako mucalindo ca, vessāmitto yugandharo.
   “Gopālo supparodho ca, hiri netti ca mandiyo.
   Pañcālacaṇḍo āḷavako, pajjunno sumano sumukho.
   Dadhimukho maṇi māṇivaro dīgho, atho serīsako saha.
   “Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ– ‘ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī’ti.
   “Ayaṃ kho sā, mārisa, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya. Handa ca dāni mayaṃ, mārisa, gacchāma bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā”ti. “Yassadāni tumhe mahārājāno kālaṃ maññathā”ti.
   284. Atha kho cattāro mahārājā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Tepi kho yakkhā uṭṭhāyāsanā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā tatthevantaradhāyiṃsu Appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce nāmagottaṃ sāvetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce tuṇhībhūtā tatthevantaradhāyiṃsūti.
   Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.
Dutiyabhāṇavāro
   285. Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi– “imaṃ, bhikkhave, rattiṃ cattāro mahārājā mahatiyā ca yakkhasenāya mahatiyā ca gandhabbasenāya mahatiyā ca kumbhaṇḍasenāya mahatiyā ca nāgasenāya catuddisaṃ rakkhaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ gumbaṃ ṭhapetvā catuddisaṃ ovaraṇaṃ ṭhapetvā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ pabbataṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Tepi kho, bhikkhave, yakkhā appekacce maṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce mayā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce yenāhaṃ tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
   286. “Ekamantaṃ nisinno kho, bhikkhave, vessavaṇo mahārājā maṃ etadavoca– ‘santi hi, bhante, uḷārā yakkhā bhagavato appasannā …pe… santi hi bhante nīcā yakkhā bhagavato pasannā. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appasannāyeva bhagavato. Taṃ kissa hetu? Bhagavā hi, bhante, pāṇātipātā veramaṇiyā dhammaṃ deseti… surāmerayamajjappamādaṭṭhānā veramaṇiyā dhammaṃ deseti. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appaṭiviratāyeva pāṇātipātā… appaṭiviratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā. Tesaṃ taṃ hoti appiyaṃ amanāpaṃ. Santi hi, bhante, bhagavato sāvakā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni. Tattha santi uḷārā yakkhā nivāsino, ye imasmiṃ bhagavato pāvacane appasannā, tesaṃ pasādāya uggaṇhātu, bhante, bhagavā āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāyā’ti. Adhivāsesiṃ kho ahaṃ, bhikkhave, tuṇhībhāvena. Atha kho, bhikkhave, vessavaṇo mahārājā me adhivāsanaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ abhāsi–
   287. ‘Vipassissa ca namatthu, cakkhumantassa sirīmato.
   Sikhissapi ca namatthu, sabbabhūtānukampino.
   ‘Vessabhussa ca namatthu, nhātakassa tapassino;
   Namatthu kakusandhassa, mārasenāpamaddino.
   ‘Koṇāgamanassa namatthu, brāhmaṇassa vusīmato;
   Kassapassa ca namatthu, vippamuttassa sabbadhi.
   ‘Aṅgīrasassa namatthu, sakyaputtassa sirīmato;
   Yo imaṃ dhammaṃ desesi, sabbadukkhāpanūdanaṃ.
   ‘Ye cāpi nibbutā loke, yathābhūtaṃ vipassisuṃ;
   Te janā apisuṇātha, mahantā vītasāradā.
   ‘Hitaṃ devamanussānaṃ, yaṃ namassanti gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   288. ‘Yato uggacchati sūriyo, ādicco maṇḍalī mahā.
   Yassa cuggacchamānassa, saṃvarīpi nirujjhati.
   Yassa cuggate sūriye, “divaso”ti pavuccati.
   ‘Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako;
   Evaṃ taṃ tattha jānanti, “samuddo saritodako”.
   ‘Ito “sā purimā disā”, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   ‘Gandhabbānaṃ adhipati, “dhataraṭṭho”ti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, gandhabbehi purakkhato.
   ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti.
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tassā evaṃ vademase.
   “Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ”.
   289. ‘Yena petā pavuccanti, pisuṇā piṭṭhimaṃsikā.
   Pāṇātipātino luddā, corā nekatikā janā.
   ‘Ito “sā dakkhiṇā disā”, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   ‘Kumbhaṇḍānaṃ adhipati, “virūḷho” iti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, kumbhaṇḍehi purakkhato.
   ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti.
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase.
   “Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ”.
   290. ‘Yattha coggacchati sūriyo, ādicco maṇḍalī mahā.
   Yassa coggacchamānassa, divasopi nirujjhati.
   Yassa coggate sūriye, “saṃvarī”ti pavuccati.
   ‘Rahadopi tattha gambhīro, samuddo saritodako;
   Evaṃ taṃ tattha jānanti, samuddo saritodako.
   ‘Ito “sā pacchimā disā”, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   ‘Nāgānañca adhipati, “virūpakkho”ti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, nāgeheva purakkhato.
   ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti.
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase.
   “Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotamaṃ”.
   291. ‘Yena uttarakuruvho, mahāneru sudassano.
   Manussā tattha jāyanti, amamā apariggahā.
   ‘Na te bījaṃ pavapanti, nāpi nīyanti naṅgalā;
   Akaṭṭhapākimaṃ sāliṃ, paribhuñjanti mānusā.
   ‘Akaṇaṃ athusaṃ suddhaṃ, sugandhaṃ taṇḍulapphalaṃ;
   Tuṇḍikīre pacitvāna, tato bhuñjanti bhojanaṃ.
   ‘Gāviṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ;
   Pasuṃ ekakhuraṃ katvā, anuyanti disodisaṃ.
   ‘Itthiṃ vā vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ;
   Purisaṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ.
   ‘Kumāriṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ;
   Kumāraṃ vāhanaṃ katvā, anuyanti disodisaṃ.
   ‘Te yāne abhiruhitvā, sabbā disā anupariyāyanti.
   Pacārā tassa rājino.
   ‘Hatthiyānaṃ assayānaṃ, dibbaṃ yānaṃ upaṭṭhitaṃ.
   Pāsādā sivikā ceva, Mahārājassa yasassino.
   ‘Tassa ca nagarā ahu, Antalikkhe sumāpitā.
   Āṭānāṭā kusināṭā parakusināṭā, Nāṭasuriyā parakusiṭanāṭā.
   ‘Uttarena kasivanto, Janoghamaparena ca.
   Navanavutiyo ambara-ambaravatiyo, Āḷakamandā nāma rājadhānī.
   ‘Kuverassa kho pana, mārisa, mahārājassa visāṇā nāma rājadhānī.
   Tasmā kuvero mahārājā, “vessavaṇo”ti pavuccati.
   ‘Paccesanto pakāsenti, tatolā tattalā tatotalā;
   Ojasi tejasi tatojasī, sūro rājā ariṭṭho nemi.
   ‘Rahadopi tattha dharaṇī nāma, yato meghā pavassanti;
   Vassā yato patāyanti, sabhāpi tattha sālavatī nāma.
   ‘Yattha yakkhā payirupāsanti, tattha niccaphalā rukkhā;
   Nānā dijagaṇā yutā, mayūrakoñcābhirudā.
   Kokilādīhi vagguhi.
   ‘Jīvañjīvakasaddettha, atho oṭṭhavacittakā;
   Kukkuṭakā kuḷīrakā, vane pokkharasātakā.
   ‘Sukasāḷika saddettha, daṇḍamāṇavakāni ca;
   Sobhati sabbakālaṃ sā, kuveranaḷinī sadā.
   ‘Ito “sā uttarā disā”, iti naṃ ācikkhatī jano;
   Yaṃ disaṃ abhipāleti, mahārājā yasassi so.
   ‘Yakkhānañca adhipati, “kuvero” iti nāmaso;
   Ramatī naccagītehi, yakkheheva purakkhato.
   ‘Puttāpi tassa bahavo, ekanāmāti me sutaṃ;
   Asīti dasa eko ca, indanāmā mahabbalā.
   ‘Te cāpi buddhaṃ disvāna, buddhaṃ ādiccabandhunaṃ;
   Dūratova namassanti, mahantaṃ vītasāradaṃ.
   ‘Namo te purisājañña, namo te purisuttama;
   Kusalena samekkhasi, amanussāpi taṃ vandanti.
   Sutaṃ netaṃ abhiṇhaso, tasmā evaṃ vademase.
   “Jinaṃ vandatha gotamaṃ, jinaṃ vandāma gotamaṃ;
   Vijjācaraṇasampannaṃ, buddhaṃ vandāma gotaman”ti.
   292. ‘Ayaṃ kho sā, mārisa āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya. Yassa kassaci, mārisa, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā upāsakassa vā upāsikāya vā ayaṃ āṭānāṭiyā rakkhā suggahitā bhavissati samattā pariyāputā taṃ ce amanusso yakkho vā yakkhinī vā …pe… gandhabbo vā gandhabbī vā …pe… kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā …pe… nāgo vā nāgī vā nāgapotako vā nāgapotikā vā nāgamahāmatto vā nāgapārisajjo vā nāgapacāro vā, paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā anugaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Na me so, mārisa, amanusso labheyya gāmesu vā nigamesu vā sakkāraṃ vā garukāraṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya āḷakamandāya nāma rājadhāniyā vatthuṃ vā vāsaṃ vā. Na me so, mārisa, amanusso labheyya yakkhānaṃ samitiṃ gantuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā anāvayhampi naṃ kareyyuṃ avivayhaṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā attāhi paripuṇṇāhi paribhāsāhi paribhāseyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā rittaṃpissa pattaṃ sīse nikkujjeyyuṃ. Apissu naṃ, mārisa, amanussā sattadhāpissa muddhaṃ phāleyyuṃ. Santi hi, mārisa, amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Seyyathāpi, mārisa, rañño māgadhassa vijite mahācorā. Te neva rañño māgadhassa ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ ādiyanti, na rañño māgadhassa purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, mahācorā rañño māgadhassa avaruddhā nāma vuccanti. Evameva kho, mārisa, santi amanussā caṇḍā ruddhā rabhasā, te neva mahārājānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ ādiyanti, na mahārājānaṃ purisakānaṃ purisakānaṃ ādiyanti. Te kho te, mārisa, amanussā mahārājānaṃ avaruddhā nāma vuccanti. Yo hi koci, mārisa, amanusso yakkho vā yakkhinī vā …pe… gandhabbo vā gandhabbī vā …pe… kumbhaṇḍo vā kumbhaṇḍī vā …pe… nāgo vā nāgī vā …pe… paduṭṭhacitto bhikkhuṃ vā bhikkhuniṃ vā upāsakaṃ vā upāsikaṃ vā gacchantaṃ vā upagaccheyya, ṭhitaṃ vā upatiṭṭheyya, nisinnaṃ vā upanisīdeyya, nipannaṃ vā upanipajjeyya. Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ– ‘ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī’ti.
   293. ‘Katamesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ?
   ‘Indo somo varuṇo ca, bhāradvājo pajāpati;
   Candano kāmaseṭṭho ca, kinnughaṇḍu nighaṇḍu ca.
   ‘Panādo opamañño ca, devasūto ca mātali;
   Cittaseno ca gandhabbo, naḷo rājā janesabho.
   ‘Sātāgiro hevamato, puṇṇako karatiyo guḷo;
   Sivako mucalindo ca, vessāmitto yugandharo.
   ‘Gopālo supparodho ca, hiri netti ca mandiyo;
   Pañcālacaṇḍo āḷavako, pajjunno sumano sumukho.
   Dadhimukho maṇi māṇivaro dīgho, atho serīsako saha.
   ‘Imesaṃ yakkhānaṃ mahāyakkhānaṃ senāpatīnaṃ mahāsenāpatīnaṃ ujjhāpetabbaṃ vikkanditabbaṃ viravitabbaṃ– “ayaṃ yakkho gaṇhāti, ayaṃ yakkho āvisati, ayaṃ yakkho heṭheti, ayaṃ yakkho viheṭheti, ayaṃ yakkho hiṃsati, ayaṃ yakkho vihiṃsati, ayaṃ yakkho na muñcatī”ti. Ayaṃ kho, mārisa, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāya. Handa ca dāni mayaṃ, mārisa, gacchāma, bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’”ti. “‘Yassa dāni tumhe mahārājāno kālaṃ maññathā’”ti.
   294. “Atha kho, bhikkhave, cattāro mahārājā uṭṭhāyāsanā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Tepi kho, bhikkhave, yakkhā uṭṭhāyāsanā appekacce maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce mayā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce yenāhaṃ tenañjaliṃ paṇāmetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce nāmagottaṃ sāvetvā tatthevantaradhāyiṃsu. Appekacce tuṇhībhūtā tatthevantaradhāyiṃsu.
   295. “Uggaṇhātha bhikkhave, āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ. Pariyāpuṇātha, bhikkhave, āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ. Dhāretha, bhikkhave, āṭānāṭiyaṃ rakkhaṃ. Atthasaṃhitā, bhikkhave, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ guttiyā rakkhāya avihiṃsāya phāsuvihārāyā”ti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
   Āṭānāṭiyasuttaṃ niṭṭhitaṃ navamaṃ.
漢巴經文比對(莊春江作):
  「鳩槃荼軍」(kumbhaṇḍasenāya),「鳩槃荼」(kumbhaṇḍa),另譯為「甕形夜叉」,水野弘元《巴利語辭典》加註為「睪丸有如甕形的夜叉」,《吉祥悅意》說,那些天神有大腹(mahodarā),其私密部分如甕大(rahassaṅgampi ca nesaṃ kumbho viya mahantaṃ hoti)。
  「八十、十又一」(Asīti dasa eko ca),《吉祥悅意》以「九十一人」(ekanavutijanā)解說。
  「在熱石上」(Tuṇḍikīre),Maurice Walshe先生依英譯為「熱石灶」(hot oven-stone)。按:《吉祥悅意》解說,放上鍋子以擺脫炭火的火烹煮名為火之岩石(jotikapāsāṇā),在那三塊岩石上放上鍋子,以岩石發起熱烹煮(Pāsāṇehi tejo samuṭṭhahitvā taṃ pacati.),今準此譯。
  「準備單座」(ekakhuraṃ katvā,逐字譯為「單+蹄-作」),Maurice Walshe先生英譯為「安裝單座」(a single-seated mount)。按:註疏以「如準備馬一樣」(anekasaphampi ekasaphaṃ viya katvā, assaṃ viya katvāti attho)解說,今準此譯。
  「手下的手下」(purisakānaṃ purisakānaṃ),Maurice Walshe先生英譯為「隨從」(attendants)。按:「手下」(purisakānaṃ),原意為「人的;小人」,Maurice Walshe先生英譯為「官員」(officers),《吉祥悅意》以「二十八夜叉將軍」解說「大王的手下(aṭṭhavīsatiyakkhasenāpatīnaṃ),以「夜叉將軍的凡那些心意者」(yakkhasenāpatīnaṃ ye manassā tesaṃ)解說「手下」,註疏說,順從主人心意為隨從(manassā, kiṅkarā)。