經號:   
   (長部14經 更新)
對那位世尊、阿羅漢、遍正覺者禮敬
長部
二、大品經典
長部14經/阿波陀那大經(大品[第二])(莊春江譯)[DA.1]
前世住處關聯的談論
  被我這麼聽聞
  有一次世尊住在舍衛城祇樹林給孤獨園的花林小屋群中。
  那時,當眾多比丘餐後已從施食返回時,在麝香玫瑰樹圓亭棚共坐聚集,前世住處關聯的法的談論出現:「像這樣是前世住處,像這樣也是前世住處。」(1)
  世尊以清淨、超越常人的天耳界聽見那些比丘的這些交談。那時,世尊從座位起來後去花林圓亭棚。抵達後,在設置的座位坐下,坐下後,世尊召喚比丘們:
  「比丘們!現在,在這裡為了什麼談論共坐聚集呢?還有,你們的談論中間被中斷的是什麼?」
  在這麼說時,那些比丘對世尊說這個:
  「大德!這裡,當我們餐後已從施食返回,在麝香玫瑰樹圓亭棚共坐聚集時,前世住處關聯的法的談論出現:『像這樣是前世住處,像這樣也是前世住處。』大德!這是我們的談論中間被中斷的,然後世尊抵達。」(2)
  「比丘們!你們會想要聽聞前世住處關聯的法的談論嗎?」
  「世尊!是為了這個的適當時機,善逝!是為了這個的適當時機:凡如果世尊作前世住處關聯的法的談論,聽聞世尊的[教說]後,比丘們將會憶持。」
  「比丘們!那樣的話,你們要聽!你們要好好作意!我將說。」
  「是的,大德!」那些比丘回答世尊。(3)
  世尊說這個:
  「比丘們!在九十一劫前(從現在起那個在九十一劫時),凡毘婆尸世尊、阿羅漢遍正覺者在世間出現(生起),比丘們!在三十一劫前,凡尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現,比丘們!就在那個三十一劫,毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現,比丘們!就在這賢劫,拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現,比丘們!就在這賢劫,拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現,比丘們!就在這賢劫,迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現,比丘們!就在這賢劫,我現在阿羅漢、遍正覺者在世間出現。(4)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者是剎帝利血統,出生在剎帝利家,比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者是剎帝利血統,出生在剎帝利家,比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者是剎帝利血統,出生在剎帝利家,比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者是婆羅門血統,出生在婆羅門家,比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者是婆羅門血統,出生在婆羅門家,比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者是婆羅門血統,出生在婆羅門家,比丘們!我現在阿羅漢、遍正覺者是剎帝利血統,出生在剎帝利家。(5)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者姓憍陳如,比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者姓憍陳如,比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者姓憍陳如,比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者姓迦葉,比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者姓迦葉,比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者姓迦葉,比丘們!我現在阿羅漢、遍正覺者姓喬達摩。(6)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是八萬年,比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是七萬年,比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是六萬年,比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是四萬年,比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是三萬年,比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是二萬年,比丘們!我現在的壽命量少、微、短:凡長久地活命,他有百年,或少許更多的。(7)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在波吒釐樹下現正覺,比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者在分陀利樹下現正覺,比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者在沙羅樹下現正覺,比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者在金合歡樹下現正覺,比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者在優曇鉢果樹下現正覺,比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者在尼拘律樹下現正覺,比丘們!我現在阿羅漢、遍正覺者在菩提樹下現正覺。(8)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者名為騫茶、低舍雙弟子是最上的雙賢,比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者名為阿毘浮、三巴哇雙弟子是最上的雙賢,比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者名為受那、鬱多羅雙弟子是最上的雙賢,比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者名為威度樂(無可比擬者)、慎伎哇(復活者)雙弟子是最上的雙賢,比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者名為畢佑沙、鬱多羅雙弟子是最上的雙賢,比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者名為低舍、婆羅墮若雙弟子是最上的雙賢,比丘們!我現在阿羅漢、遍正覺者名為舍利弗、目揵連雙弟子是最上的雙賢子。(9)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者有三次弟子們的聚集:一次弟子們的聚集有六百八十萬比丘,一次弟子們的聚集有十萬比丘,一次弟子們的聚集有八萬比丘,比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的這三次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。
  比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者有三次弟子們的聚集:一次弟子們的聚集有十萬比丘,一次弟子們的聚集有八萬比丘,一次弟子們的聚集有七萬比丘,比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者的這三次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。
  比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者有三次弟子們的聚集:一次弟子們的聚集有八萬比丘,一次弟子們的聚集有七萬比丘,一次弟子們的聚集有六萬比丘,比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者的這三次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。
  比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者有一次弟子們的聚集:四萬比丘,比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者的這一次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。
  比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者有一次弟子們的聚集:三萬比丘,比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者的這一次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。
  比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者有一次弟子們的聚集:二萬比丘,比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者的這一次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。
  比丘們!我現在有一次弟子們的聚集:一千二百五十比丘,我的這一次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。(10)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為無憂比丘侍者是最上的侍者,比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為安穩作比丘侍者是最上的侍者,比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為寂靜比丘侍者是最上的侍者,比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為覺生比丘侍者是最上的侍者,比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為平安生比丘侍者是最上的侍者,比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為一切友比丘侍者是最上的侍者,比丘們!我現在的名為阿難比丘侍者是最上的侍者。(11)
  比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為邦都馬的國王,生母母親是名為邦都馬低的皇后,邦都馬國王的王都是名為邦都馬低的王都。
  比丘們!尸棄世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為明相的國王,生母母親是名為有光明的皇后,明相國王的王都是名為有明相的王都。
  比丘們!毘舍浮世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名善降落的國王,生母母親是名為有雨的皇后,善降落國王的王都是名為優勝的王都。
  比丘們!拘留孫世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為火施的婆羅門,生母母親是名為枝條的婆羅門女,比丘們!那時的國王名為安穩(差摩),安穩國王的王都是名為有安穩的王都。
  比丘們!拘那含牟尼世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為犧牲施的婆羅門,生母母親是名為鬱多羅的婆羅門女,比丘們!那時的國王名為淨潔,淨潔國王的王都是名為有潔淨的王都。
  比丘們!迦葉世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為梵施的婆羅門,生母母親是名為有財的婆羅門女,比丘們!那時的國王名為居居,居居國王的王都是名為波羅奈的王都。
  比丘們!我現在的父親是名為淨飯的國王,生母母親是名為摩耶的皇后,王都是名為迦毘羅衛的王都。
  世尊說這個,說這個後,善逝從座位起來後進入住處。(12)
  那時,當世尊離開不久,那些比丘的這個談論中間出現:
  「不可思議啊!學友們!未曾有啊!學友們!如來的大神通力狀態、大威力狀態:確實是因為如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上將會回憶血統,也將會回憶名字,也將會回憶家系,也將會回憶壽命量,也將會回憶雙弟子,也將會回憶弟子們的聚集:『那些世尊是這樣血統。』這樣姓氏者……這樣戒者……這樣法者……這樣慧者……這樣住處者……及『那些世尊是這樣解脫者。』
  學友們!究竟是如來的頗善通達的這個法界,以該法界的善通達狀態,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:『那些世尊是這樣血統。』這樣姓氏者……這樣戒者……這樣法者……這樣慧者……這樣的住處者……及『那些世尊是這樣的解脫者。』呢?或者,天神們告知如來這個義理,以那個,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:『那些世尊是這樣血統。』這樣姓氏者……這樣戒者……這樣法者……這樣慧者……這樣的住處者……及『那些世尊是這樣的解脫者。』呢?」但這件事,這個那些比丘的談論中間被中斷。(13)
  那時,世尊傍晚時,從獨坐出來,去花林圓亭棚。抵達後,世尊在設置的座位坐下,坐下後,世尊召喚比丘們:「比丘們!現在,在這裡為了什麼談論共坐聚集呢?還有,你們的談論中間被中斷的是什麼?」
  在這麼說時,那些比丘對世尊說這個:「大德!這裡,當世尊離開不久,我們的這個談論中間出現:『不可思議啊!學友們!未曾有啊!學友們!如來的大神通力狀態、大威力狀態:確實是因為如來在過去已般涅槃、已切斷虛妄、已切斷路徑、已終結輪迴、已超越一切苦諸佛上將會回憶血統,也將會回憶名字,也將會回憶家系,也將會回憶壽命量,也將會回憶雙弟子,也將會回憶弟子們的聚集:「那些世尊是這樣血統。」及這樣名字、這樣姓氏、這樣戒、這樣法者……這樣慧者……這樣住處者……「那些世尊是這樣解脫者。」學友們!究竟是如來的頗善通達的這個法界,以該法界的善通達狀態,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:「那些世尊是這樣血統。』這樣姓氏者……這樣戒者……這樣法者……這樣慧者……這樣的住處者……及『那些世尊是這樣的解脫者。」呢?或者,天神們告知如來這個義理,以那個,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:「那些世尊是這樣血統。」這樣姓氏者……這樣戒者……這樣法者……這樣慧者……這樣的住處者……及『那些世尊是這樣的解脫者。』呢?」』大德!這是我們的談論中間被中斷的,然後世尊抵達。」(14)
  「比丘們!如來的頗善通達的這個法界,以該法界的善通達狀態,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:「那些世尊是這樣血統。』這樣姓氏者……這樣戒者……這樣法者……這樣慧者……這樣的住處者……及『那些世尊是這樣的解脫者。』天神們也告知如來這個義理,以那個,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:「那些世尊是這樣血統。」這樣姓氏者……這樣戒者……這樣法者……這樣慧者……這樣的住處者……及『那些世尊是這樣的解脫者。』
  比丘們!你們會想要更進一步聽聞前世住處關聯的法的談論嗎?」「世尊!是為了這個的適當時機,善逝!是為了這個的適當時機:凡如果世尊更進一步作前世住處關聯的法的談論,聽聞世尊的[教說]後,比丘們將會憶持。」「比丘們!那樣的話,你們要聽!你們要好好作意!我將說。」「是的,大德!」那些比丘回答世尊。世尊說這個:(15)
  「比丘們!在九十一劫前,凡毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者是剎帝利血統,出生在剎帝利家。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者姓憍陳如。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是八萬年。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在波吒釐樹下現正覺。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者名為騫茶、低舍雙弟子是最上的雙賢。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者有三次弟子們的聚集:一次弟子們的聚集有六百八十萬比丘,一次弟子們的聚集有十萬比丘,一次弟子們的聚集有八萬比丘,比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的這三次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為無憂比丘侍者是最上的侍者。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為邦都馬的國王,生母母親是名為邦都馬低的皇后,邦都馬國王的王都是名為邦都馬低的王都。(16)
菩薩常法
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩從兜率天死沒後,具念地、正知地進入母親子宮[MN.123]。在這裡,這是常法。(17)
  比丘們!這是常法:當菩薩從兜率天死沒後進入母親子宮時,那時,在包括天、魔、梵的世間;包括沙門婆羅門,包括天-人的世代中,就超越諸天的天威後,無量偉大的光明在世間出現,凡即使那些世界中間空無防護的、暗黑的、黑暗的黑夜的,於該處,這些這麼大神通力、這麼大威力日月以光明也不經歷,在那裡,就超越諸天的天威後,也有無量偉大的光明在世間出現。又,凡在那裡往生的眾生,他們也以那個光明相互認知:『先生!在這裡往生的其他眾生確實也存在。』這個十千世界震動、大震動、激烈震動,以及就超越諸天的天威後,無量神聖的光明在世間出現。在這裡,這是常法。(18)
  比丘們!這是常法:當菩薩進入母親子宮時,四位天子為四方的守護到達,不要人或非人或任何東西加害那位菩薩或菩薩的母親。在這裡,這是常法。(19)
  比丘們!這是常法:當菩薩進入母親子宮時,菩薩的母親自然地成為持戒者:離殺生,離未被給與的拿取,離邪淫,離妄語,離榖酒、果酒、酒放逸處。在這裡,這是常法。(20)
  比丘們!這是常法:當菩薩進入母親子宮時,菩薩的母親不在男子上生起伴隨欲類的心意,以及菩薩的母親不能被任何染心的男子征服。在這裡,這是常法。(21)
  比丘們!這是常法:當菩薩進入母親子宮時,菩薩的母親是得到五種欲者,她賦有、擁有五種欲自娛。在這裡,這是常法。(22)
  比丘們!這是常法:當菩薩進入母親子宮時,菩薩的母親就不生任何病,菩薩的母親是有樂者、身體不疲倦者。菩薩的母親穿過子宮地看見全部大小肢體的、不缺諸根的菩薩,比丘們!猶如美麗的、純正的、八個切割面的、作工細緻的琉璃寶珠,在那裡,它被藍或黃或紅或白或淡黃線綁住,有眼男子放置它在手掌上後省察:『這個是美麗的、純正的、八個切割面的、作工細緻的琉璃寶珠,在那裡,它被藍或黃或紅或白或淡黃線綁住。』同樣的,比丘們!當菩薩進入母親子宮時,菩薩的母親就不生任何病,菩薩的母親是有樂者、身體不疲倦者。菩薩的母親穿過子宮地看見全部大小肢體的、不缺諸根的菩薩。在這裡,這是常法。(23)
  比丘們!這是常法:在菩薩已出生七天,菩薩的母親命終,往生兜率天身。在這裡,這是常法。(24)
  比丘們!這是常法:如其他女子們以子宮照顧胎兒九或十個月後生產,菩薩的母親不這樣生產菩薩,菩薩的母親以子宮照顧胎兒整十個月後生產菩薩。在這裡,這是常法。(25)
  比丘們!這是常法:如其他女子們坐著或躺著生產,菩薩的母親不這樣生產菩薩,菩薩的母親就站著生產菩薩。在這裡,這是常法。(26)
  比丘們!這是常法:當菩薩出母親子宮時,天神們先接他,後人們。在這裡,這是常法。(27)
  比丘們!這是常法:當菩薩出母親子宮時,菩薩還未到達地面,四位天子接他後,安置在母親前:『皇后!請妳成為喜悅者,你的大影響力兒子已出生。』在這裡,這是常法。(28)
  比丘們!這是常法:當菩薩出母親子宮時,就明淨地出來:沒被水沾污,沒被粘液沾污,沒被血液沾污,沒被任何不淨的沾污,是純淨的、明淨的,比丘們!猶如珠寶被放置在迦尸布上,珠寶既沒沾污迦尸布,迦尸布也沒沾污珠寶,那是什麼原因?兩者的純淨狀態。同樣的,比丘們!當菩薩出母親子宮時,就明淨地出來:沒被水沾污,沒被粘液沾污,沒被血液沾污,沒被任何不淨的沾污,是純淨的、明淨的。在這裡,這是常法。(29)
  比丘們!這是常法:當菩薩出母親子宮時,兩道水流從空中出現:一冷一熱,以那個對菩薩與母親作水洗。在這裡,這是常法。(30)
  比丘們!這是常法:剛出生的菩薩平均地以兩腳住立在地上後,在被白色傘跟隨撐著下,面朝北交換走七步,環視全部方位,以及說如牛王的言語:『我是世間的最高者,我是世間的最勝者,我是世間的最上者,這是最後的岀生,現在,沒有再有。』在這裡,這是常法。(31)
  比丘們!這是常法:當菩薩出母親子宮時,那時,包括天、魔、梵的世間;包括沙門婆羅門,包括天-人的世代中,就超越諸天的天威後,無量偉大的光明在世間出現,凡即使那些世界中間空無防護的、暗黑的、黑暗的黑夜的,於該處,這些這麼大神通力、這麼大威力日月以光明也不經歷,在那裡,就超越諸天的天威後,也有無量偉大的光明在世間出現。又,凡在那裡往生的眾生,他們也以那個光明相互認知:「先生!在這裡往生的其他眾生確實也存在。」這個十千世界震動、大震動、激烈震動,以及就超越諸天的天威後,無量神聖的光明在世間出現。在這裡,這是常法。(32)
三十二大丈夫相
  比丘們!在毘婆尸王子出生時,他們報告邦都馬國王:『陛下!你的兒子已出生,請陛下看他。』比丘們!邦都馬國王看毘婆尸王子。看見後,使召喚占相婆羅門們後,說這個:『請占相婆羅門尊師們看王子。』比丘們!占相婆羅門們看毘婆尸王子。看見後,對邦都馬國王說這個:『陛下!請你成為喜悅者,你的大影響力兒子已出生,大王!是你的利得,大王!是你的善得的:凡在你的家中像這樣的男孩已出生,陛下!因為這位王子具備三十二大丈夫相,凡具備大丈夫相者,只有二個趣處,無其它的:如果居住俗家,是轉輪王、如法法王、征服四邊者、達到國土安定者、具備七寶者。他有這七寶,即:輪寶、象寶、馬寶、珠寶、女寶、屋主寶,主兵臣寶正是第七的。又他有超過千位勇敢的、英雄樣子的、碎破敵對者的兒子,他以非棍棒,以非刀劍,以法征服海洋為邊界的這個土地後居住;但,如果從在家出家成為無家者,是阿羅漢、遍正覺者、掀開世間中面紗者。(33)
  陛下,這位王子具備哪三十二大丈夫相,凡具備大丈夫相者,只有二個趣處,無其它的:如果居住俗家,是轉輪王、如法法王、征服四邊者、達到國土安定者、具備七寶者。他有這七寶,即:輪寶、象寶、馬寶、珠寶、女寶、屋主寶,主兵臣寶正是第七的。又他有超過千位勇敢的、英雄樣子的、碎破敵對者的兒子,他以非棍棒,以非刀劍,以法征服海洋為邊界的這個土地後居住;但,如果從在家出家成為無家者,是阿羅漢、遍正覺者、掀開世間中面紗者呢?(34)
  陛下!這位王子有扁平足。陛下!又,凡這位王子有扁平足。陛下!這是大丈夫的大丈夫相。
  陛下!在這位王子的腳掌下面生有輪子:一千個輻條,有輪框,有輪軸圓心,全部完整的相貌。陛下!又,凡在這位王子的腳掌下面生有輪子:一千個輻條,有輪框,有輪軸圓心,全部完整的相貌,陛下!這也是大丈夫的大丈夫相。
  陛下!這位王子有廣長腳後跟的……。
  陛下!這位王子有長手指的……。
  陛下!這位王子有柔嫩手腳的……。
  陛下!這位王子有網狀手腳的……。
  陛下!這位王子有高腳踝的……。
  陛下!這位王子有鹿小腿的……。
  陛下!這位王子當不彎曲時就站立的以兩手掌觸摸、碰觸兩膝……。
  陛下!這位王子有隱藏入鞘的陰部……。
  陛下!這位王子有黃金容色的,如黃金皮膚的……。
  陛下!這位王子有細滑皮膚的,以皮膚的細滑狀態塵垢不沾染在身上……。
  陛下!這位王子有單獨體毛的,單獨的體毛被生在毛孔中……。
  陛下!這位王子有豎立體毛的,所生的豎立體毛是藍黑色的,環狀旋轉的,右旋轉生起的……。
  陛下!這位王子有梵天端直身體的……。
  陛下!這位王子有七處隆滿的……。
  陛下!這位王子有獅子上半身的……。
  陛下!這位王子有兩肩之間飽滿的……。
  陛下!這位王子有榕樹圓形的:他的身高同他的兩手伸展的長度;他的兩手伸展的長度同他的身高……。
  陛下!這位王子有完全圓滿肩膀的……。
  陛下!這位王子有最好味覺的……。
  陛下!這位王子有獅子下巴的……。
  陛下!這位王子有四十顆牙齒……。
  陛下!這位王子有平整牙齒的……。
  陛下!這位王子有無縫隙牙齒的……。
  陛下!這位王子有雪白牙齒的……。
  陛下!這位王子有廣長舌的……。
  陛下!這位王子有梵天聲[如]美聲鳥誦出者……。
  陛下!這位王子有紺碧色眼睛的……。
  陛下!這位王子有公牛睫毛的……。
  陛下!這位王子在眉毛中間有已生白色如柔軟棉花的白毫。陛下!又,凡這位王子在眉毛中間有已生白色如柔軟棉花的白毫,陛下!這也是大丈夫的大丈夫相。
  陛下!這位王子有肉髻頭的。陛下!又,凡這位王子有肉髻頭的,陛下!這也是大丈夫的大丈夫相。(35)
  陛下!這位王子具備這三十二大丈夫相,凡具備大丈夫相者,只有二個趣處,無其它的:如果居住俗家,是轉輪王、如法法王、征服四邊者、達到國土安定者、具備七寶者。他有這七寶,即:輪寶、象寶、馬寶、珠寶、女寶、屋主寶,主兵臣寶正是第七的。又他有超過千位勇敢的、英雄樣子的、碎破敵對者的兒子,他以非棍棒,以非刀劍,以法征服海洋為邊界的這個土地後居住;但,如果從在家出家成為無家者,是阿羅漢、遍正覺者、掀開世間中面紗者。(36)
毘婆尸的稱呼
  比丘們!那時,邦都馬國王以新衣服使人使占相婆羅門們裹上後,以一切諸欲使滿足。比丘們!那時,邦都馬國王任命毘婆尸王子的乳母們,一些使吸吮乳,另一些使沐浴,另一些使生活,另一些以腰揹行。比丘們!又,為已出生的毘婆尸王子日連同夜撐白傘:『不要寒、熱、草、塵、露使他傷害。』比丘們!又,已出生的毘婆尸王子對眾人是可愛的、合意的,比丘們,猶如青蓮,或紅蓮,或白蓮對眾人是可愛的、合意的。同樣的,比丘們!毘婆尸王子對眾人是可愛的、合意的,這位他確實就以腰到腰被揹行。(37)
  比丘們!又,已出生的毘婆尸王子是美妙聲音者、悅耳聲音者、如蜜聲音者、深情聲音者,比丘們!猶如在喜馬拉雅山中名為美聲鳥品種是美妙聲音者、悅耳聲音者、如蜜聲音者、深情聲音者。同樣的,比丘們!毘婆尸王子是美妙聲音者、悅耳聲音者、如蜜聲音者、深情聲音者。(38)
  比丘們!又,已出生的毘婆尸王子的業報生的天眼出現,以那個,日連同夜完全地看見一由旬。(39)
  比丘們!又,已出生的毘婆尸王子不眨眼地觀看,猶如三十三天天神們。『王子不眨眼地觀看。』比丘們!毘婆尸王子的『毘婆尸(觀慧者)、毘婆尸』稱呼就出現。(40)
  比丘們!那時,坐著的邦都馬國王在裁判案件中使毘婆尸王子坐在膝上後在裁判上教誡,比丘們!在那裡,在父親膝上坐著的毘婆尸王子考察再考察後,以正理在裁判上評斷,『毘婆尸王子考察再考察後,以正理在裁判上評斷。』比丘們!毘婆尸王子的『毘婆尸、毘婆尸』稱呼就更出現。(41)
  比丘們!那時,邦都馬國王為毘婆尸王子建造三棟高樓:一棟是雨季的、一棟是夏季的、一棟是冬季的,使五種欲服侍,比丘們!在那裡,毘婆尸王子在雨季的高樓中,在[雨季-MN.75, AN.3.39]四個月裡被無男性的樂器[團]服侍著,不下到高樓下方。(42)
  初誦品[終了]。
年老的男子
  比丘們!那時,經過好幾年、好幾百年、好幾千年,毘婆尸王子召喚御車手:『親愛的御車手!請你準備一輛輛吉祥車,我們去遊樂園看美景。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,準備一輛輛吉祥車後,回報毘婆尸王子:『殿下!你的一輛輛吉祥車已準備,現在是那個你考量的時間。』比丘們!那時,毘婆尸王子登上一輛吉祥車後,以一輛輛吉祥車向遊樂園出發。(43)
  比丘們!向遊樂園出發的毘婆尸王子看見年老的、像椽木那樣歪曲的、彎曲的、依靠拐杖的、顫抖著行走的、病苦、青春已逝的男子。看見後,召喚御車手:『親愛的御車手!那麼,這位男子怎麼了(什麼被作)?他的頭髮不如同其他人的,他的身體也不如同其他人的。』『殿下!這位名為年老者。』『親愛的御車手!那麼,怎樣這位名為年老者?』『殿下!這位名為年老者,以那個,現在將是應該活不久者。』『親愛的御車手!那麼,我也有老法,未超越老的嗎?』『殿下!你與我們全部有老法者,未超越老者的。』『親愛的御車手!那樣的話,今天、現在,在遊樂園上夠了!請你就從這裡朝內宮出發。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,就從那裡朝內宮出發。比丘們!在那裡,到達內宮的毘婆尸王子痛苦地、不快樂地深思(沉思):『唉!先生!看起來出生確實是討厭,確實是因為出生者的老必將被知道。』(44)
  那時,邦都馬國王召喚御車手後,說這個:『親愛的御車手!是否王子在遊樂園極喜樂呢?親愛的御車手!是否王子在遊樂園是悅意的呢?』『陛下!王子在遊樂園不極喜樂,陛下!王子在遊樂園是不悅意的。』『親愛的御車手!那麼,當王子被帶到遊樂園時,看見什麼呢?』『陛下!當王子被帶到遊樂園時,看見年老的、像椽木那樣歪曲的、彎曲的、依靠拐杖的、顫抖著行走的、病苦、青春已逝的男子。看見後,對我說這個:「親愛的御車手!那麼,這位男子怎麼了?他的頭髮不如同其他人的,他的身體也不如同其他人的。」「殿下!這位名為年老者。」「親愛的御車手!那麼,怎樣這位名為年老者?」「殿下!這位名為年老者,以那個,現在將是應該活不久者。」「親愛的御車手!那麼,我也有老法者,未超越老者的嗎?」「殿下!你與我們全部有老法者,未超越老者的。」「親愛的御車手!那樣的話,今天、現在,在遊樂園上夠了!請你就從這裡朝內宮出發。」「是的,殿下!」陛下!我回答王子後,就從那裡朝內宮出發。陛下!在那裡,到達內宮的毘婆尸王子痛苦地、不快樂地深思:「唉!先生!看起來出生確實是討厭,確實是因為出生者的老必將被知道。」』(45)
生病的男子
  那時,邦都馬國王想這個:『不要就使毘婆尸王子不作國王,不要毘婆尸王子就從在家出家成為無家者,不要占相婆羅門們就會有真實的言語。』比丘們,那時,邦都馬國王更對毘婆尸王子服侍五種欲:『如是,毘婆尸王子會作國王,如是,毘婆尸王子不會從在家出家成為無家者,如是,占相婆羅門們會有錯誤的言語。』
  比丘們!在那裡,確實,毘婆尸王子賦有、擁有天的五種欲自娛。比丘們!那時……好幾年……毘婆尸王子……(中略)。(46)
  比丘們!向遊樂園出發的毘婆尸王子看見生病的、受苦的、重病的、已落入自己糞尿中躺臥著的、被他人使之起來的、被他人使之躺下的男子。看見後,召喚御車手:『親愛的御車手!那麼,這位男子怎麼了?他的眼睛不如同其他人的,他的聲音也不如同其他人的。』『殿下!這位名為生病者。』『親愛的御車手!那麼,怎樣這位名為生病者?』『殿下!這位名為生病者,也許會從那個病痊癒。』『親愛的御車手!那麼,我也是病法者,未超越病者嗎?』『殿下!你與我們全部是病法者,未超越病者。』『親愛的御車手!那樣的話,今天、現在,在遊樂園上夠了!請你就從這裡朝向內宮出發。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,就從那裡朝向內宮出發。比丘們!在那裡,到達內宮的毘婆尸王子痛苦地、不快樂地深思:『唉!先生!看起來出生確實是討厭,確實是因為出生者的老必將被知道;病必將被知道。』(47)
  那時,邦都馬國王召喚御車手後,說這個:『親愛的御車手!是否王子在遊樂園極喜樂呢?親愛的御車手!是否王子在遊樂園是悅意的呢?』『陛下!王子在遊樂園不極喜樂,陛下!王子在遊樂園是不悅意的。』『親愛的御車手!那麼,當王子被帶到遊樂園時,看見什麼呢?』『陛下!當王子被帶到遊樂園時,看見生病的、受苦的、重病的、已落入自己糞尿中躺臥著的、被他人使之起來的、被他人使之躺下的男子。看見後,對我說這個:「親愛的御車手!那麼,這位男子怎麼了?他的眼睛不如同其他人的,他的聲音也不如同其他人的。」「殿下!這位名為生病者。」「親愛的御車手!那麼,怎樣這位名為生病者?」「殿下!這位名為生病者,也許會從那個病痊癒。」「親愛的御車手!那麼,我也是病法者,未超越病者嗎?」「殿下!你與我們全部有病法,未超越者。」「親愛的御車手!那樣的話,今天、現在,在遊樂園上夠了!請你就從這裡朝內宮出發。」「是的,殿下!」陛下!我回答王子後,就從那裡朝內宮出發。陛下!在那裡,到達內宮的毘婆尸王子痛苦地、不快樂地深思:「唉!先生!看起來出生確實是討厭,確實是因為出生者的老必將被知道;病必將被知道。」』(48)
已死的男子
  那時,邦都馬國王想這個:『不要就使毘婆尸王子不作國王,不要毘婆尸王子就從在家出家成為無家者,不要占相婆羅門們就會有真實的言語。』比丘們,那時,邦都馬國王更對毘婆尸王子服侍五種欲:『如是,毘婆尸王子會作國王,如是,毘婆尸王子不會從在家出家成為無家者,如是,占相婆羅門們會有錯誤的言語。』
  比丘們!在那裡,毘婆尸王子賦有、擁有天的五種欲自娛。比丘們!那時……好幾年……毘婆尸王子……(中略)。(49)
  比丘們!向遊樂園出發的毘婆尸王子看見集合的大群人,與種種染色布匹的擔架被作著。看見後,召喚御車手:『親愛的御車手!為什麼集合的大群人,與種種染色布匹的擔架被做呢?』『殿下!這位名為死者。』『親愛的御車手!那樣的話,請你驅(發出)車去那位死者處。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,驅車去那位死者處。比丘們!毘婆尸王子看見已故的死者。『親愛的御車手!那麼,怎樣這位名為死者?』『殿下!這位名為死者,現在,母親或父親或其他親族血親看不到他,他也將看不到母親或父親或其他親族血親。』『親愛的御車手!那麼,我也是死法者,未超越死者,陛下或皇后或其他親族血親看不到我,我也看不到陛下或皇后或其他親族血親嗎?』『殿下!你與我們全部是死法者,未超越死者,陛下或皇后或其他親族血親看不到你,你也將看不到陛下或皇后或其他親族血親。』『親愛的御車手!那樣的話,今天、現在,在遊樂園上夠了!請你就從這裡朝內宮出發。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,就從那裡朝內宮出發。比丘們!在那裡,到達內宮的毘婆尸王子痛苦地、不快樂地深思:『唉!先生!看起來出生確實是討厭,確實是因為出生者的老必將被知道;病必將被知道;死必將被知道。』(50)
  那時,邦都馬國王召喚御車手後,說這個:『親愛的御車手!是否王子在遊樂園極喜樂呢?親愛的御車手!是否王子在遊樂園是悅意的呢?』『陛下!王子在遊樂園不極喜樂,陛下!王子在遊樂園是不悅意的。』『親愛的御車手!那麼,當王子被帶到遊樂園時,看見什麼呢?』『陛下!當王子被帶到遊樂園時,看見集合的大群人,與種種染色布匹的擔架被做著。看見後,對我說這個:「親愛的御車手!為什麼集合的大群人,與種種染色布匹的擔架被做呢?」「殿下!這位名為死者。」「親愛的御車手!那樣的話,請你驅車去那位死者處。」「是的,殿下!」陛下!我回答毘婆尸王子後,驅車去那位死者處。陛下!毘婆尸王子看見已故的死者。看見後,對我說這個:「親愛的御車手!那麼,怎樣這位名為死者?」「殿下!這位名為死者,現在,母親或父親或其他親族血親看不到他,他也將看不到母親或父親或其他親族血親。」「親愛的御車手!那麼,我也是死法者,未超越死者,陛下或皇后或其他親族血親看不到我,我也看不到陛下或皇后或其他親族血親嗎嗎?」「殿下!你與我們全部是死法者,未超越死者,陛下或皇后或其他親族血親看不到我,我也看不到陛下或皇后或其他親族血親。」「親愛的御車手!那樣的話,今天、現在,在遊樂園上夠了!請你就從這裡朝內宮出發。」「是的,殿下!」陛下!我回答王子後,就從那裡朝內宮出發。陛下!在那裡,到達內宮的毘婆尸王子痛苦地、不快樂地深思:「唉!先生!看起來出生確實是討厭,確實是因為出生者的老必將被知道;病必將被知道;死必將被知道。」』(51)
出家者
  那時,邦都馬國王想這個:『不要就使毘婆尸王子不作國王,不要毘婆尸王子就從在家出家成為無家者,不要占相婆羅門們就會有真實的言語。』比丘們,那時,邦都馬國王更對毘婆尸王子服侍五種欲:『如是,毘婆尸王子會作國王,如是,毘婆尸王子不會從在家出家成為無家者,如是,占相婆羅門們會有錯誤的言語。』
  比丘們!在那裡,毘婆尸王子賦有、擁有天的五種欲自娛。比丘們!那時,經過好幾年、好幾百年、好幾千年,毘婆尸王子召喚御車手:『親愛的御車手!請你準備一輛輛吉祥車,我們去遊樂園看美景。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,準備一輛輛吉祥車後,回報毘婆尸王子:『殿下!你的一輛輛吉祥車已準備,現在是那個你考量的時間。』比丘們!那時,毘婆尸王子登上一輛吉祥車後,以一輛輛吉祥車向遊樂園出發。(52)
  比丘們!向遊樂園出發的毘婆尸王子看見年看見剃光頭的、出家的、穿袈裟衣的男子。看見後,召喚御車手:『親愛的御車手!那麼,這位男子怎麼了?他的頭不如同其他人的,他的衣服也不如同其他人的。』『殿下!這位名為出家者。』『親愛的御車手!那麼,怎樣這位名為出家者?』『殿下!這位名為出家者,有好的法行、好的正行、好的善行為、好的福業、好的無加害、好的生命類憐愍。』『親愛的御車手!那位名為出家者,!有好的法行、好的正行、好的善行為、好的福業、好的無加害、好的生命類憐愍。親愛的御車手!那樣的話,請你驅車去那位出家者處。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,驅車去那位出家者處。比丘們!那時,毘婆尸王子對那位出家者說這個:『親愛的!那麼,你怎麼了?你的頭不如同其他人的,你的衣服也不如同其他人的。』『殿下!我名為出家者。』『親愛的!那麼,怎樣這位名為出家者?』『殿下!我名為出家者,有好的法行、好的正行、好的善行為、好的福業、好的無加害、好的生命類憐愍。』『親愛的!你名為出家者,好!有好的法行、好的正行、好的善行為、好的福業、好的無加害、好的生命類憐愍。』(53)
菩薩的出家
  比丘們!那時,毘婆尸王子召喚御車手:『親愛的御車手!那樣的話,取車子後請你就從這裡朝內宮出發,然而,我就在這裡剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,將從在家出家成為無家者。』『是的,殿下!』比丘們!御車手回答毘婆尸王子後,取車子後就從那裡朝內宮出,然而,毘婆尸王子就在那裡剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,從在家出家成為無家者。(54)
大群人的跟隨出家
  比丘們!在邦都馬低王都中大群人:八萬四千生類聽聞:『毘婆尸王子剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,從在家出家成為無家者。』聽聞後,他們想這個:『那確定不是低級的法律;那確定不是低級的出家:毘婆尸王子剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,從在家出家成為無家者之處。如果毘婆尸王子確實都剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,從在家出家成為無家者,更何況是我們。』
  比丘們!那時,那個大群人:八萬四千生類剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,跟隨毘婆尸菩薩出家:從在家出家成為無家者。毘婆尸菩薩被那群群眾圍繞,在村落、城鎮、地方、王都中進行遊行。(55)
  比丘們!那時,獨處、獨坐的毘婆尸菩薩這樣心的深思生起:『這對我是不適當的:凡我住於雜亂的,讓我住於從群眾遠離的單獨者。』比丘們!那時,毘婆尸菩薩過些時候住於從群眾遠離的單獨者:那群八萬四千出家者就另外地走,毘婆尸菩薩以另一道路。(56)
菩薩的執持
  比丘們!那時,進入住處獨處的、獨坐的毘婆尸菩薩這樣心的深思生起:『唉!這個世間確實已陷入苦難:被生、衰老、死去、死沒、再生,然而,不知道這老死苦的出離,什麼時候這老死苦的出離才將被知道?』[SN.12.4]
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時老死存在呢?以什麼為緣有老死(而老死存在)?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在生存在時老死存在;以生為緣有老死。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時生存在呢?以什麼為緣有生?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在有存在時生存在;以有為緣有生。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時有存在呢?以什麼為緣有有呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在取存在時有存在;以取為緣有有。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時取存在呢?以什麼為緣有取呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在渴愛存在時取存在;以渴愛為緣有取。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時渴愛存在呢?以什麼為緣有渴愛呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在受存在時渴愛存在;以受為緣有渴愛。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時受存在呢?以什麼為緣有受呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在觸存在時受存在;以觸為緣有受。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時觸存在呢?以什麼為緣有觸呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在六處存在時觸存在;以六處為緣有觸。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時六處存在呢?以什麼為緣有六處呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在名色存在時六處存在;以名色為緣有六處。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時名色存在呢?以什麼為緣有名色呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在識存在時名色存在;以識為緣有名色。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼存在時識存在呢?以什麼為緣有識呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在名色存在時識存在;以名色為緣有識。』(57)
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『這個識從名色回轉,不更進一步走[SN.12.65],就這個範圍,會被生,或會被衰老,或會死去,或會死沒,或會再生,即:以名色為緣有識;以識為緣有名色;以名色為緣有六處;以六處為緣有觸;以觸為緣有受;以受為緣有渴愛;以渴愛為緣有取;以取為緣有有;以有為緣有生;以生為緣老、死、愁、悲、苦、憂、絕望生成,這樣是這整個苦蘊。(58)
  『!集!』比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,毘婆尸菩薩的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。(59)
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時老死不存在呢?以什麼滅有老死滅(而老死滅存在)呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在生不存在時老死不存在;以生滅有老死滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時生不存在呢?以什麼滅有生滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在有不存在時生不存在;以有滅有生滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時有不存在呢?以什麼滅有有滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在取不存在時有不存在;以取滅有有滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時取不存在呢?以什麼滅有取滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在渴愛不存在時取不存在;以渴愛滅有取滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時渴愛不存在呢?以什麼滅有渴愛滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在受不存在時渴愛不存在;以受滅有渴愛滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時受不存在呢?以什麼滅有受滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在觸不存在時受不存在;以觸滅有受滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時觸不存在呢?以什麼滅有觸滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在六處不存在時觸不存在;以六處滅有觸滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時六處不存在呢?以什麼滅有六處滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在名色不存在時六處不存在;以名色滅有六處滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時名色不存在呢?以什麼滅有名色滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在識不存在時名色不存在;以識滅有名色滅。』
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『在什麼不存在時識?以什麼滅有識滅呢?』比丘們!那時,毘婆尸菩薩從如理作意,以慧有現觀:『在名色不存在時識不存在;從名色滅有識滅。』(60)
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩想這個:『這為了覺的道路被我證得,即:從名色滅有識滅;以識滅有名色滅;以名色滅有六處滅;以六處滅有觸滅;以觸滅有受滅;以受滅有渴愛滅;以渴愛滅有取滅;以取滅有有滅;以有滅有生滅;以生滅而老、死、愁、悲、苦、憂、絕望被滅,這樣是這整個苦蘊的。』(61)
  『滅!滅!』比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,毘婆尸菩薩的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。(62)
  比丘們!那時,毘婆尸菩薩過些時候在五取蘊上住於隨看生滅的:『像這樣是色,像這樣是色的集,像這樣是色的滅沒;像這樣是受,像這樣是受的集,像這樣是受的滅沒;像這樣是想,像這樣是想的集,像這樣是想的滅沒;像這樣是諸行,像這樣是諸行的集,像這樣是諸行的滅沒;像這樣是識,像這樣是識的集,這樣是識的滅沒。』當在五取蘊上住於隨看生滅的時,不久就不執取後心從諸被解脫。(63)
  第二誦品[終了]。
梵天勸請的談論[SN.6.1]
  比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者想這個:『讓我教導法。』比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者想這個:『被我到達(證得)的這個法是甚深的、難見的、難覺的、寂靜的、勝妙的、超越推論的、微妙的、被賢智者體驗的。然而,這世代是樂於阿賴耶的、好於阿賴耶的、喜於阿賴耶的。又,對樂於阿賴耶的、好於阿賴耶的、喜於阿賴耶的世代,此處是難見的,即:特定條件性緣起;此處也是難見的,即:一切行的止、一切依著斷念、渴愛的滅盡、離貪、涅槃。那樣的話,如果我教導法,對方不能了解我,那對我是疲勞,那對我是傷害。』(64)
  於是,這些在以前前所未聞的,不可思議偈頌在毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者心中出現:
  「被我困難到達,現在沒必要說明,
   以被貪瞋征服者們,這個法是不容易正覺的。
   對逆流行走的、微妙的,對甚深的、難見的、精細的,
   被貪染著者們沒看見:被大黑暗覆蓋者們。」
  在這裡,當毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者像這樣深慮時,心傾向不活動,無法的教導。(65)
  那時,某位大梵王以心了知毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者心中的深思後,想這個:『唉!先生!世界滅亡,唉!先生!世界消失,確實是因為毘婆尸世尊、阿羅漢遍正覺者的心傾向不活動,無法的教導。』比丘們!那時,那位大梵王就猶如有力氣的男子伸直彎曲的手臂,或彎曲伸直的手臂,就像這樣在梵天世界消失,出現在毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的面前。比丘們!那時,那位大梵王置(作)上衣到一邊肩膀、右膝蓋觸地、向毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者合掌鞠躬後,對毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者說這個:『大德!請世尊教導法!請善逝教導法!有少塵垢之類的眾生以法的未聽聞情況而退失,他們將會是法的了知者。』(66)
  比丘們!在這麼說時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者對那位大梵王說這個:『梵王!我想這個:「讓我教導法。」梵王!我想這個:「被我到達的這個法是甚深的、難見的、難覺的、寂靜的、勝妙的、超越推論的、微妙的、被賢智者體驗的。然而,這世代有阿賴耶的快樂,樂於阿賴耶,喜於阿賴耶。又,對有阿賴耶的快樂,樂於阿賴耶,喜於阿賴耶的世代,此處是難見的,即:特定條件性、緣起;此處也是難見的,即:一切行的止、一切依著的斷念、渴愛的滅盡、離貪、滅、涅槃。那樣的話,如果我教導法,對方不能了解我,那對我是疲勞,那對我是傷害。」梵王!於是,這在以前前所未聞的,不可思議的偈頌在我心中出現:
  「被我困難到達,現在沒必要說明,
   以被貪瞋征服者們,這個法是不容易正覺的。
   對逆流行走的、微妙的,對甚深的、難見的、精細的,
   被貪染著者們沒看見:被大黑暗覆蓋者們。」
  梵王!當我像這樣深慮時,心傾向於不活動,不教導法。』(67)
  比丘們!第二次,那位梵王又……(中略)第三次,那位梵王又對毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者說這個:『大德!請世尊教導法!請善逝教導法!有少塵垢之類的眾生以法的未聽聞情況而退失,他們將會是法的了知者。』(68)
  比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者知道梵天勸請後,緣於對眾生的悲愍,以佛眼檢視世間。比丘們!那時,當毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者以佛眼檢視世間時,看見少塵垢的、多塵垢的;利根的、弱根的;善行相的、惡行相的;易受教的、難受教的;一些住於看見在其他世界的罪過與恐怖的、另一些不住於看見在其他世界的罪過與恐怖的眾生,就猶如在青蓮池、紅蓮池、白蓮池中,一些青蓮、紅蓮、白蓮被生於水中,被長於水中,不被上升水中,被沈在內部養育的;一些青蓮、紅蓮、白蓮被生於水中,被長於水中,與水面同高而住立;一些青蓮、紅蓮、白蓮被生於水中,被長於水中,從水中上升後住立,不被水污染。同樣的,比丘們!當毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者以佛眼檢視世間時,看見少塵垢的、多塵垢的;利根的、弱根的;善行相的、惡行相的;易受教的、難受教的;一些住於看見在其他世界的罪過與恐怖的、另一些不住於看見在其他世界的罪過與恐怖的眾生。(69)
  比丘們!那時,那位大梵王以心了知毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者心中的深思後,以偈頌對毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者說:
  『如在山頂岩石上站立者,如是都會看見各處的人群,
   極聰明者!像這樣的譬喻,一切眼者!登上法所成的高樓後,
   離憂愁者對陷入憂愁的人們,請你向下注視被生老征服者。
   英雄!戰場勝利者!請你起來,商隊領袖!無負債者!請你在世間走動,
   世尊!請你教導法,將會有了知者們。[SN.11.17]』(70)
  比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者以偈頌對那位梵王說:
  『不死之門已為他們打開:讓凡有耳者們脫離[邪]信,
   對諸惱害想的熟知者,梵天!我不在人間說勝妙法。』
  比丘們!那時,那位大梵王[心想]:『對教導法,我已被毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者允許。』向毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者問訊作右繞後,就在那裡消失。(71)
最上的雙弟子
  比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者想這個:『我應該對誰第一個教導法呢?誰將迅速地了知這個法呢?』比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者想這個:『這位國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍居住在邦都馬低王都中,是賢智者、聰明者、有智慧者、長時間少塵垢之類者,讓我第一個為國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍教導法,他們將迅速地了知這個法。』(72)
  比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者就猶如有力氣的男子能伸直彎曲的手臂,或彎曲伸直的手臂,就像這樣波吒釐樹下消失,出現在邦都馬低王都的安穩(差摩)鹿林中。比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者召喚守林人:『來!親愛的守林人!請你進入邦都馬低王都後,對國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍說這個:「大德!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者已抵達邦都馬低王都,住在安穩鹿林中,他是想見你們者。」』『是的,大德!』比丘們!守林人回答毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者後,進入邦都馬低王都,對國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍說這個:『大德!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者已抵達邦都馬低王都的安穩鹿林中,他是想見你們者。』(73)
  比丘們!那時,國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍準備一輛輛吉祥車、登上一輛輛吉祥車後,以一輛輛吉祥車從邦都馬低王都出發,前往安穩鹿林。以車輛一直走到車輛所及之地、再下車後,就步行去見毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者。抵達後,向毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者問訊後,在一旁坐下。(74)
  毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者對他們說次第說,即:布施說、戒說、天界說;說明諸欲的過患、卑下、雜染,在離欲(出離)上的效益。當世尊知道他們有順從心、柔軟心、離蓋心、高揚心、淨信心,那時,凡諸佛最勝的法的教說,說明那個:苦、,猶如純淨的、離污染的衣服完全地領受染色。同樣的,就在那個座位上,國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍的離塵、離垢之法眼生起:『凡任何集法那個全部是滅法。』(75)
  他們已見法、已獲得法、已知法、已深入法、已度脫懷疑、已離疑惑、已到達無畏、住於在大師教說上不緣於他,對毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者說這個:『太偉大了,大德!太偉大了,大德!大德!猶如扶正顛倒的,或揭開隱藏的,或告知迷路者的道路,或在黑暗中持燈火:『有眼者們看見諸色。』同樣的,法被世尊以種種法門說明。大德!這些我們歸依世尊、法,大德!願我們得到在世尊的面前得到出家,願我們得到具足戒。 』(76)
  比丘們!國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍得到在毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的面前得到出家,得到具足戒。毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者對他們以法說開示、勸導、鼓勵、使歡喜,當他們被毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者以法說開示、勸導、鼓勵、使歡喜時,不久就不執取後心從諸漏被解脫。(77)
大群人的出家
  比丘們!在邦都馬低王都的大群人:八萬四千生類聽聞:『毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者已抵達邦都馬低王都,住在安穩鹿林中,國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍在毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的面前剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,從在家出家成為無家者。』聽聞後,他們想這個:『那確定不是低級的法律;那確定不是低級的出家:國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,從在家出家成為無家者之處,如果國王的兒子騫茶與司祭的兒子低舍都剃除髮鬚、裹上袈裟衣後,從在家出家成為無家者,更何況是我們。』比丘們!那時,那個大群人:八萬四千生類從邦都馬低王都離去後,前往安穩鹿林去見毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者。抵達後,向毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者問訊後,在一旁坐下。(78)
  毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者為他們說次第說,即:布施說、戒說、天界說;說明諸欲的過患、卑下、雜染,在離欲上的效益。當世尊知道他們有順從心、柔軟心、離蓋心、高揚心、淨信心,那時,凡諸佛最勝的法的教說,說明那個:苦、集、滅、道,猶如純淨的、離污染的衣服完全地領受染色。同樣的,就在那個座位上,那些八萬四千生類的離塵、離垢之法眼生起:『凡任何集法那個全部是滅法。』(79)
  他們已見法、已獲得法、已知法、已深入法、已度脫懷疑、已離疑惑、已到達無畏、住於在大師教說上不緣於他,對毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者說這個:『太偉大了,大德!太偉大了,大德!大德!猶如扶正顛倒的,或揭開隱藏的,或告知迷路者的道路,或在黑暗中持燈火:『有眼者們看見諸色。』同樣的,法被世尊以種種法門說明。大德!這些我們歸依世尊、法、比丘僧團,大德!願我們在世尊的面前得到出家,願我們得到具足戒。 』(80)
  比丘們!那些八萬四千生類在毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的面前得到出家,得到具足戒。毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者對他們以法說開示、勸導、鼓勵、使歡喜,當他們被毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者以法說開示、勸導、鼓勵、使歡喜時,不久就不執取後心從諸漏被解脫。(81)
最初出家者的法的現觀
  比丘們!那些八萬四千最初出家者聽聞:『毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者已抵達邦都馬低王都,住在安穩鹿林中教導法。』比丘們!那時,那些八萬四千最初出家者前往安穩鹿林去見毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者。抵達後,向毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者問訊後,在一旁坐下。(82)
  毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者為他們說次第說,即:布施說、戒說、天界說;說明諸欲的過患、卑下、雜染,在離欲上的效益。當世尊知道他們有順從心、柔軟心、離蓋心、高揚心、淨信心,那時,凡諸佛最勝的法的教說,說明那個:苦、集、滅、道,猶如純淨的、離污染的衣服完全地領受染色。同樣的,就在那個座位上,那些八萬四千出家者的離塵、離垢之法眼生起:『凡任何集法那個全部是滅法。』(83)
  他們已見法、已獲得法、已知法、已深入法、已度脫懷疑、已離疑惑、已到達無畏、住於在大師教說上不緣於他,對毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者說這個:『太偉大了,大德!太偉大了,大德!大德!猶如扶正顛倒的,或揭開隱藏的,或告知迷路者的道路,或在黑暗中持燈火:『有眼者們看見諸色。』同樣的,法被世尊以種種法門說明。大德!這些我們歸依世尊、法、比丘僧團,大德!願我們在世尊的面前得到出家,願我們得到具足戒。 』(84)
  比丘們!那些八萬四千出家者在毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的面前得到出家,得到具足戒。毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者對他們以法說開示、勸導、鼓勵、使歡喜,當他們被毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者以法說開示、勸導、鼓勵、使歡喜時,不久就不執取後心從諸漏被解脫。(85)
遊行的允許
  比丘們!當時,六百八十萬比丘的大比丘僧團居住在邦都馬低王都。比丘們!那時,獨處的、獨坐的毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者這樣心的深思生起:『現在,六百八十萬比丘的大比丘僧團居住在邦都馬低王都,讓我允許比丘們:「比丘們!為了眾人的利益,為了眾人的安樂,為了世間的憐愍,為了天-人們的需要、利益、安樂,請你們進行遊行,不要兩個同一地走[SN.4.5]。比丘們!請你們教導開頭是善的、中間是善的、結尾是善的;有意義的有文字的法,請你們說明完全圓滿、遍純淨的梵行,有少塵垢之類的眾生以法的未聽聞情況而退失,他們將會是法的了知者。此外,每經過六年,為了波羅提木叉的誦說,邦都馬低王都應該被前往。』(86)
  那時,某位大梵王以心了知毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者心中的深思後,就猶如有力氣的男子能伸直彎曲的手臂,或彎曲伸直的手臂,就像這樣梵天世界消失,出現在毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的面前。比丘們!那時,那位大梵王置(作)上衣到一邊肩膀、向毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者合掌鞠躬後,對毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者說這個:『這是這樣,世尊!這是這樣,善逝!大德!現在,六百八十萬比丘的大比丘僧團居住在邦都馬低王都,大德!請世尊允許比丘們:「比丘們!為了眾人的利益,為了眾人的安樂,為了世間的憐愍,為了天-人們的需要、利益、安樂,請你們進行遊行,不要兩個同一地走。比丘們!請你們教導開頭是善的、中間是善的、結尾是善的;有意義的、有文字的法,請你們說明完全圓滿、遍純淨的梵行,有少塵垢之類的眾生以法的未聽聞情況而退失,他們將會是法的了知者。」此外,我們也將如比丘們每經過六年為了波羅提木叉的誦說將前往邦都馬低王都那樣做。』比丘們!那位大梵王說這個,說這個後,那位大梵王向毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者問訊、作右繞後,就在那裡消失。(87)
  比丘們!那時,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者傍晚時,從獨坐出來,召喚比丘們:『比丘們!這裡,獨處的、獨坐的我這樣心的深思生起:「現在,六百八十萬比丘的大比丘僧團居住在邦都馬低王都,讓我允許比丘們:『比丘們!為了眾人的利益,為了眾人的安樂,為了世間的憐愍,為了天-人們的需要、利益、安樂,請你們進行遊行,不要兩個同一地走。比丘們!請你們教導開頭是善的、中間是善的、結尾是善的;有意義的、有文字的法,請你們說明完全圓滿、遍純淨的梵行,有少塵垢之類的眾生以法的未聽聞情況而退失,他們將會是法的了知者。此外,每經過六年,為了波羅提木叉的誦說,邦都馬低王都應該被前往。』」
  比丘們!那時,某位大梵王以心了知我心中的深思後,就猶如有力氣的男子能伸直彎曲的手臂,或彎曲伸直的手臂,就像這樣梵天世界消失,出現在我的面前。比丘們!那時,那位大梵王置上衣到一邊肩膀、向我合掌鞠躬後,對我說這個:『這是這樣,世尊!這是這樣,善逝!大德!現在,六百八十萬比丘的大比丘僧團居住在邦都馬低王都,大德!請世尊允許比丘們:「比丘們!為了眾人的利益,為了眾人的安樂,為了世間的憐愍,為了天-人們的需要、利益、安樂,請你們進行遊行,不要兩個同一地走。比丘們!請你們教導……法……(中略)有少塵垢之類的眾生以法的未聽聞情況而退失,他們將會是法的了知者。」此外,我們也將如比丘們每經過六年為了波羅提木叉的誦說將前往邦都馬低王都那樣做。』比丘們!那位大梵王說這個,說這個後,那位大梵王向我問訊、作右繞後,就在那裡消失。
  比丘們!我允許:為了眾人的利益,為了眾人的安樂,為了世間的憐愍,為了天-人們的需要、利益、安樂,請你們進行遊行,不要兩個同一地走。比丘們!請你們教導開頭是善的、中間是善的、結尾是善的;有意義的、有文字的法,請你們說明完全圓滿、遍純淨的梵行,有少塵垢之類的眾生以法的未聽聞情況而退失,他們將會是法的了知者。此外,每經過六年,為了波羅提木叉的誦說,邦都馬低王都應該被前往。』比丘們!那時,比丘們大多數就在一天中出發到鄉下(地方)遊行。(88)
  當時,在閻浮洲有八萬四千個住處,在一年已結束(已離去)時,天神們使聽到聲音:『親愛的先生!一年已結束,現在有五年剩餘,經過五年,為了波羅提木叉的誦說,邦都馬低王都應該被前往。』在二年已結束時……在三年已結束時……在年四已結束時……在五年已結束時,天神們使聽到聲音:『親愛的先生!五年已結束,現在有一年剩餘,經過一年,為了波羅提木叉的誦說,邦都馬低王都應該被前往。』在六年已結束時,天神們使聽到聲音:『親愛的先生!六年已結束,現在,為了波羅提木叉的誦說,邦都馬低王都應該被前往。』比丘們!那時,比丘們一些以自己的神通威力,一些以天神們的神通威力,就在一天中為了波羅提木叉的誦說,前往邦都馬低王都。』(89)
  比丘們!在那裡,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在比丘僧團中這麼誦說波羅提木叉:
  『忍辱、忍耐是最高的苦行,諸佛說涅槃是最高的,
   出家者確實是不惱害他人者,沙門是不壓迫他人者。
   一切惡的不作,善的具足,
   自心淨化,這是諸佛的教說。
   無斥責、無惱害的,以及在波羅提木叉中自制
   在食物上知量,以及對邊地臥坐處
   以及在增上心上努力,這是諸佛的教說。』[Dhp.14, 183-185偈, ≃AA.48.2](90)
天神的告知
  比丘們!有這一次,我住在屋葛德幸運林沙羅王樹下。比丘們!獨處的、獨坐的我這樣心的深思生起:『那個眾生住處是不易獲得的形色:凡經這長時間除了淨居天外以前未被我輪迴者,讓我去淨居天。』比丘們!那時,我就猶如有力氣的男子能伸直彎曲的手臂,或彎曲伸直的手臂,就像這樣在屋葛德幸運林沙羅王樹下消失,出現在無煩天中。比丘們!在那個天部類中,好幾千位天神、好幾萬位天神來見我。抵達後,向我問訊後,在一旁站立。比丘們!在一旁站立的那些天神對我說這個:『親愛的先生!在九十一劫前,凡毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者是剎帝利血統,出生在剎帝利家。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者姓憍陳如。比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是八萬年。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在波吒釐樹下現正覺。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者名為騫茶、低舍雙弟子是最上的雙賢。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者有三次弟子們的聚集:一次弟子們的聚集有六百八十萬比丘,一次弟子們的聚集有十萬比丘,一次弟子們的聚集有八萬比丘,比丘們!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的這三次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為無憂比丘侍者是最上的侍者。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為邦都馬的國王,生母母親是名為邦都馬低的皇后,邦都馬國王的王都是名為邦都馬低的王都。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者是這樣離家、這樣出家、這樣勤奮、這樣現正覺、這樣轉法輪。親愛的先生!那些我們在毘婆尸世尊處行梵行,在諸欲上使欲的意欲離染後往生這裡。』……(中略)
  比丘們!在那個天部類中,好幾千位、好幾萬位天神來見我。抵達後,向我問訊後,在一旁站立。比丘們!在一旁站立的那些天神對我說這個:『親愛的先生!就在這賢劫,現在世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現。親愛的先生!世尊是剎帝利血統,出生在剎帝利家。親愛的先生!世尊姓喬達摩。親愛的先生!世尊的壽命量少、微、短:凡長久地活命,他有百年,或少許更多的。親愛的先生!世尊在菩提樹下現正覺。親愛的先生!世尊名為舍利弗、目揵連雙弟子是最上的雙賢。親愛的先生!世尊有一次弟子們的聚集:一千二百五十比丘,親愛的先生!世尊的這一次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。親愛的先生!世尊的名為阿難比丘侍者是最上的侍者。親愛的先生!世尊的父親是名淨飯的國王,生母母親是名為摩耶的皇后,王都是名為迦毘羅衛的王都。親愛的先生!世尊是這樣離家、這樣出家、這樣勤奮、這樣現正覺、這樣轉法輪。親愛的先生!那些我們世尊處行梵行後、在諸欲上使欲的意欲離染後往生這裡。』(91)
  比丘們!那時,我與無煩天天神們一起去無熱天……(中略)比丘們!那時,我與無煩天天神們、無熱天天神們一起去往善現天……(中略)比丘們!那時,我與無煩天天神們、無熱天天神們、善現天天神們一起前往善見天……(中略)比丘們!那時,我與無煩天天神們、無熱天天神們、善現天天神們、善見天天神們一起前往阿迦膩吒天,比丘們!在那個天部類中,好幾千位、好幾萬位天神來見我。抵達後,向我問訊後,在一旁站立。
  比丘們!在一旁站立的那些天神對我說這個:『親愛的先生!在九十一劫前,毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者是剎帝利血統,出生在剎帝利家。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者姓憍陳如。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的壽命量是八萬年。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者在波吒釐樹下現正覺。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者名為騫茶、低舍雙弟子是最上的雙賢。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者有三次弟子們的聚集:一次弟子們的聚集有六百八十萬比丘,一次弟子們的聚集有十萬比丘,一次弟子們的聚集有八萬比丘,親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的這三次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的名為無憂比丘侍者是最上的侍者。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者的父親是名為邦都馬的國王,生母母親是名為邦都馬低的皇后,邦都馬國王的王都是名為邦都馬低的王都。親愛的先生!毘婆尸世尊、阿羅漢、遍正覺者是這樣離家、這樣出家、這樣勤奮、這樣現正覺、這樣轉法輪。親愛的先生!那些我們在毘婆尸世尊處行梵行後、在諸欲上使欲的意欲離染後往生這裡。』比丘們!在那個天部類中,好幾千位、好幾萬位天神來見我。抵達後,向我問訊後,在一旁站立。比丘們!在一旁站立的那些天神對我說這個:『親愛的先生!在三十一劫前,凡尸棄世尊……(中略)親愛的先生!那些我們在尸棄世尊處[……(中略)]親愛的先生!就在那個三十一劫,毘舍浮世尊……(中略)親愛的先生!那些我們在毘舍浮世尊處行梵行……(中略)親愛的先生!就在這賢劫,拘留孫、拘那含牟尼、迦葉世尊……(中略)親愛的先生!那些我們在拘留孫、拘那含牟尼、迦葉世尊處行梵行,在諸欲上使欲的意欲離染後往生這裡。』(92)
  比丘們!就在那個天部類中,好幾千位、好幾萬位天神來見我。抵達後,向我問訊後,在一旁站立。比丘們!在一旁站立的那些天神對我說這個:『親愛的先生!就在這賢劫,現在世尊、阿羅漢、遍正覺者在世間出現。親愛的先生!世尊是剎帝利血統,出生在剎帝利家。親愛的先生!世尊姓喬達摩。親愛的先生!世尊的壽命量少、微、短:凡長久地活命,他有百年,或少許更多的。親愛的先生!世尊在菩提樹下現正覺。親愛的先生!世尊名為舍利弗、目揵連雙弟子是最上的雙賢。親愛的先生!世尊有一次弟子們的聚集:一千二百五十比丘。親愛的先生!世尊的這一次弟子們的聚集全部都是諸漏已滅盡者。親愛的先生!世尊的名為阿難比丘侍者是最上的侍者。親愛的先生!世尊的父親是名淨飯的國王,生母母親是名為摩耶的皇后,王都是名為迦毘羅衛的王都。親愛的先生!世尊是這樣離家、這樣出家、這樣勤奮、這樣現正覺、這樣轉法輪。親愛的先生!那些我們在世尊處行梵行,在諸欲上使欲的意欲離染後往生這裡。』(93)
  比丘們!像這樣,如來的頗善通達的這個法界,以該法界的善通達狀態,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:『那些世尊是這樣血統。』這樣姓氏者……這樣戒者……這樣的法……這樣慧者……這樣的住處者……『那些世尊是這樣的解脫者。』
  天神也告知如來這個義理,以那個,如來在過去已般涅槃的、已切斷虛妄的、已切斷路徑的、已終結輪迴的、已超越一切苦的諸佛上回憶血統,也回憶名字,也回憶家系,也回憶壽命量,也回憶雙弟子,也回憶弟子們的聚集:『那些世尊是這樣血統。』這樣姓氏者……這樣戒者……這樣的法……這樣慧者……這樣的住處者……『那些世尊是這樣的解脫者。』」
  世尊說這個,那些悅意的比丘歡喜世尊的所說。(94)
  阿波陀那大經第一終了。
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa.
Dīghanikāyo
二、Mahāvaggapāḷi
DN.14/(1) Mahāpadānasuttaṃ
Pubbenivāsapaṭisaṃyuttakathā
   1. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme karerikuṭikāyaṃ. Atha kho sambahulānaṃ bhikkhūnaṃ pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantānaṃ karerimaṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ pubbenivāsapaṭisaṃyuttā dhammī kathā udapādi– “itipi pubbenivāso, itipi pubbenivāso”ti.
   2. Assosi kho bhagavā dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya tesaṃ bhikkhūnaṃ imaṃ kathāsallāpaṃ. Atha kho bhagavā uṭṭhāyāsanā yena karerimaṇḍalamāḷo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi, nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “kāyanuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā; kā ca pana vo antarākathā vippakatā”ti?
   Evaṃ vutte te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ– “idha, bhante, amhākaṃ pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantānaṃ karerimaṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ pubbenivāsapaṭisaṃyuttā dhammī kathā udapādi– ‘itipi pubbenivāso itipi pubbenivāso’ti. Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā. Atha bhagavā anuppatto”ti.
   3. “Iccheyyātha no tumhe, bhikkhave, pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ sotun”ti? “Etassa, bhagavā, kālo; etassa, sugata, kālo; yaṃ bhagavā pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ kareyya, bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī”ti. “Tena hi, bhikkhave, suṇāthasādhukaṃ manasi karotha bhāsissāmī”ti. “Evaṃ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca–
   4. “Ito so, bhikkhave, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Ito so, bhikkhave, ekatiṃse kappe yaṃ sikhī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Tasmiññeva kho, bhikkhave, ekatiṃse kappe vessabhū bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe koṇāgamano bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe kassapo bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe ahaṃ etarahi arahaṃ sammāsambuddho loke uppanno.
   5. “Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Sikhī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Vessabhū, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Kakusandho, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brāhmaṇo jātiyā ahosi, brāhmaṇakule udapādi. Koṇāgamano, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brāhmaṇo jātiyā ahosi, brāhmaṇakule udapādi. Kassapo, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brāhmaṇo jātiyā ahosi, brāhmaṇakule udapādi. Ahaṃ, bhikkhave, etarahi arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosiṃ, khattiyakule uppanno.
   6. “Vipassī bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Sikhī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Vessabhū, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Kakusandho, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho kassapo gottena ahosi. Koṇāgamano, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho kassapo gottena ahosi. Kassapo, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho kassapo gottena ahosi. Ahaṃ, bhikkhave, etarahi arahaṃ sammāsambuddho gotamo gottena ahosiṃ.
   7. “Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa sattativassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa saṭṭhivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa cattālīsavassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tiṃsavassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa vīsativassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi appakaṃ āyuppamāṇaṃ parittaṃ lahukaṃ; yo ciraṃ jīvati, so vassasataṃ appaṃ vā bhiyyo.
   8. “Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Sikhī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho puṇḍarīkassa mūle abhisambuddho. Vessabhū, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho sālassa mūle abhisambuddho. Kakusandho, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho sirīsassa mūle abhisambuddho. Koṇāgamano, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho udumbarassa mūle abhisambuddho. Kassapo, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho nigrodhassa mūle abhisambuddho. Ahaṃ, bhikkhave, etarahi arahaṃ sammāsambuddho assatthassa mūle abhisambuddho.
   9. “Vipassissa bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa abhibhūsambhavaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa soṇuttaraṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa vidhurasañjīvaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bhiyyosuttaraṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tissabhāradvājaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi sāriputtamoggallānaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ.
   10. “Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
   “Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sattatibhikkhusahassāni. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
   “Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sattatibhikkhusahassāni, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi saṭṭhibhikkhusahassāni. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
   “Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi cattālīsabhikkhusahassāni. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
   “Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi tiṃsabhikkhusahassāni. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
   “Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi vīsatibhikkhusahassāni. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
   “Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aḍḍhateḷasāni bhikkhusatāni. Mayhaṃ, bhikkhave, ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
   11. “Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khemaṅkaro nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa upasanto nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa buddhijo nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa sotthijo nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa sabbamitto nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi ānando nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko.
   12. “Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi. Bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti. Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
   “Sikhissa bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa aruṇo nāma rājā pitā ahosi. Pabhāvatī nāma devī mātā ahosi janetti. Aruṇassa rañño aruṇavatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
   “Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa suppatito nāma rājā pitā ahosi. Vassavatī nāma devī mātā ahosi janetti. Suppatitassa rañño anomaṃ nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
   “Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa aggidatto nāma brāhmaṇo pitā ahosi. Visākhā nāma brāhmaṇī mātā ahosi janetti. Tena kho pana, bhikkhave, samayena khemo nāma rājā ahosi. Khemassa rañño khemavatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
   “Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa yaññadatto nāma brāhmaṇo pitā ahosi. Uttarā nāma brāhmaṇī mātā ahosi janetti. Tena kho pana, bhikkhave, samayena sobho nāma rājā ahosi. Sobhassa rañño sobhavatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
   “Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa brahmadatto nāma brāhmaṇo pitā ahosi. Dhanavatī nāma brāhmaṇī mātā ahosi janetti. Tena kho pana, bhikkhave, samayena kikī nāma rājā ahosi. Kikissa rañño bārāṇasī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
   “Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi suddhodano nāma rājā pitā ahosi. Māyā nāma devī mātā ahosi janetti. Kapilavatthu nāma nagaraṃ rājadhānī ahosī”ti. Idamavoca bhagavā, idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.
   13. Atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ acirapakkantassa bhagavato ayamantarākathā udapādi– “acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā. Yatra hi nāma tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarissati, nāmatopi anussarissati, gottatopi anussarissati, āyuppamāṇatopi anussarissati, sāvakayugatopi anussarissati, sāvakasannipātatopi anussarissati– ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’”ti.
   “Kiṃ nu kho, āvuso, tathāgatasseva nu kho esā dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati– ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti, udāhu devatā tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati– ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’”ti. Ayañca hidaṃ tesaṃ bhikkhūnaṃ antarākathā vippakatā hoti.
   14. Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena karerimaṇḍalamāḷo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “kāyanuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā; kā ca pana vo antarākathā vippakatā”ti?
   Evaṃ vutte te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ– “idha, bhante, amhākaṃ acirapakkantassa bhagavato ayaṃ antarākathā udapādi– ‘acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā, yatra hi nāma tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarissati, nāmatopi anussarissati, gottatopi anussarissati, āyuppamāṇatopi anussarissati, sāvakayugatopi anussarissati, sāvakasannipātatopi anussarissati– “evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī”ti. Kiṃ nu kho, āvuso, tathāgatasseva nu kho esā dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati– “evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī”ti. Udāhu devatā tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati– ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti? Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā, atha bhagavā anuppatto”ti.
   15. “Tathāgatassevesā, bhikkhave, dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati– ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti. Devatāpi tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati– ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti.
   “Iccheyyātha no tumhe, bhikkhave, bhiyyosomattāya pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ sotun”ti? “Etassa, bhagavā, kālo; etassa, sugata, kālo; yaṃ bhagavā bhiyyosomattāya pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ kareyya, bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī”ti. “Tena hi, bhikkhave suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī”ti. “Evaṃ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca–
   16. “Ito so, bhikkhave, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Vipassissa, bhikkhave bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi. Bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti. Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
Bodhisattadhammatā
   17. “Atha kho, bhikkhave, vipassī bodhisatto tusitā kāyā cavitvā sato sampajāno mātukucchiṃ okkami. Ayamettha dhammatā.
   18. “Dhammatā, esā, bhikkhave, yadā bodhisatto tusitā kāyā cavitvā mātukucchiṃ okkamati. Atha sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yāpi tā lokantarikā aghā asaṃvutā andhakārā andhakāratimisā yattha pime candimasūriyā evaṃmahiddhikā evaṃmahānubhāvā ābhāya nānubhonti, tatthapi appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yepi tattha sattā upapannā, tepi tenobhāsena aññamaññaṃ sañjānanti– ‘aññepi kira, bho, santi sattā idhūpapannā’ti. Ayañca dasasahassī lokadhātu saṅkampati sampakampati sampavedhati. Appamāṇo ca uḷāro obhāso loke pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Ayamettha dhammatā.
   19. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, cattāro naṃ devaputtā catuddisaṃ rakkhāya upagacchanti– ‘mā naṃ bodhisattaṃ vā bodhisattamātaraṃ vā manusso vā amanusso vā koci vā viheṭhesī’ti. Ayamettha dhammatā.
   20. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, pakatiyā sīlavatī bodhisattamātā hoti, viratā pāṇātipātā, viratā adinnādānā, viratā kāmesumicchācārā viratā musāvādā, viratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā. Ayamettha dhammatā.
   21. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, na bodhisattamātu purisesu mānasaṃ uppajjati kāmaguṇūpasaṃhitaṃ, anatikkamanīyā ca bodhisattamātā hoti kenaci purisena rattacittena. Ayamettha dhammatā.
   22. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, lābhinī bodhisattamātā hoti pañcannaṃ kāmaguṇānaṃ. Sā pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricāreti. Ayamettha dhammatā.
   23. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, na bodhisattamātu kocideva ābādho uppajjati. Sukhinī bodhisattamātā hoti akilantakāyā, bodhisattañca bodhisattamātā tirokucchigataṃ passati sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ. Seyyathāpi, bhikkhave, maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatrāssa suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā. Tamenaṃ cakkhumā puriso hatthe karitvā paccavekkheyya – ‘ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatridaṃ suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā’ti. Evameva kho, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, na bodhisattamātu kocideva ābādho uppajjati, sukhinī bodhisattamātā hoti akilantakāyā bodhisattañca bodhisattamātā tirokucchigataṃ passati sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ. Ayamettha dhammatā.
   24. “Dhammatā esā, bhikkhave, sattāhajāte bodhisatte bodhisattamātā kālaṅkaroti tusitaṃ kāyaṃ upapajjati. Ayamettha dhammatā.
   25. “Dhammatā esā, bhikkhave, yathā aññā itthikā nava vā dasa vā māse gabbhaṃ kucchinā pariharitvā vijāyanti, na hevaṃ bodhisattaṃ bodhisattamātā vijāyati. Daseva māsāni bodhisattaṃ bodhisattamātā kucchinā pariharitvā vijāyati. Ayamettha dhammatā.
   26. “Dhammatā esā, bhikkhave, yathā aññā itthikā nisinnā vā nipannā vā vijāyanti, na hevaṃ bodhisattaṃ bodhisattamātā vijāyati. Ṭhitāva bodhisattaṃ bodhisattamātā vijāyati. Ayamettha dhammatā.
   27. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, devā paṭhamaṃ paṭiggaṇhanti, pacchā manussā. Ayamettha dhammatā.
   28. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, appattova bodhisatto pathaviṃ hoti, cattāro naṃ devaputtā paṭiggahetvā mātu purato ṭhapenti– ‘attamanā, devi, hohi; mahesakkho te putto uppanno’ti. Ayamettha dhammatā.
   29. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, visadova nikkhamati amakkhito udena amakkhito semhena amakkhito ruhirena amakkhito kenaci asucinā suddho visado. Seyyathāpi, bhikkhave, maṇiratanaṃ kāsike vatthe nikkhittaṃ neva maṇiratanaṃ kāsikaṃ vatthaṃ makkheti, nāpi kāsikaṃ vatthaṃ maṇiratanaṃ makkheti. Taṃ kissa hetu? Ubhinnaṃ suddhattā. Evameva kho, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, visadova nikkhamati amakkhito, udena amakkhito semhena amakkhito ruhirena amakkhito kenaci asucinā suddho visado. Ayamettha dhammatā.
   30. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, dve udakassa dhārā antalikkhā pātubhavanti– ekā sītassa ekā uṇhassa yena bodhisattassa udakakiccaṃ karonti mātu ca. Ayamettha dhammatā.
   31. “Dhammatā esā, bhikkhave, sampatijāto bodhisatto samehi pādehi patiṭṭhahitvā uttarābhimukho sattapadavītihārena gacchati setamhi chatte anudhāriyamāne, sabbā ca disā anuviloketi, āsabhiṃ vācaṃ bhāsati ‘aggohamasmi lokassa, jeṭṭhohamasmi lokassa, seṭṭhohamasmi lokassa, ayamantimā jāti, natthidāni punabbhavo’ti. Ayamettha dhammatā.
   32. “Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, atha sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati, atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yāpi tā lokantarikā aghā asaṃvutā andhakārā andhakāratimisā, yattha pime candimasūriyā evaṃmahiddhikā evaṃmahānubhāvā ābhāya nānubhonti, tatthapi appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yepi tattha sattā upapannā, tepi tenobhāsena aññamaññaṃ sañjānanti– ‘aññepi kira, bho, santi sattā idhūpapannā’ti. Ayañca dasasahassī lokadhātu saṅkampati sampakampati sampavedhati appamāṇo ca uḷāro obhāso loke pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Ayamettha dhammatā.
Dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇā
   33. “Jāte kho pana, bhikkhave, vipassimhi kumāre bandhumato rañño paṭivedesuṃ– ‘putto te, deva, jāto, taṃ devo passatū’ti. Addasā kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassiṃ kumāraṃ, disvā nemitte brāhmaṇe āmantāpetvā etadavoca– ‘passantu bhonto nemittā brāhmaṇā kumāran’ti. Addasaṃsu kho, bhikkhave, nemittā brāhmaṇā vipassiṃ kumāraṃ, disvā bandhumantaṃ rājānaṃ etadavocuṃ– ‘attamano, deva, hohi, mahesakkho te putto uppanno, lābhā te, mahārāja, suladdhaṃ te, mahārāja, yassa te kule evarūpo putto uppanno. Ayañhi, deva, kumāro dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni sattaratanāni bhavanti. Seyyathidaṃ– cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭacchado.
   34. ‘Katamehi cāyaṃ, deva, kumāro dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāpī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni sattaratanāni bhavanti Seyyathidaṃ– cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭacchado.
   35. ‘Ayañhi, deva, kumāro suppatiṭṭhitapādo. Yaṃ pāyaṃ, deva, kumāro suppatiṭṭhitapādo. Idampissa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
   ‘Imassa, deva, kumārassa heṭṭhā pādatalesu cakkāni jātāni sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni. Yampi, imassa deva, kumārassa heṭṭhā pādatalesu cakkāni jātāni sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni, idampissa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
   ‘Ayañhi deva, kumāro āyatapaṇhī …pe…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro dīghaṅgulī…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro mudutalunahatthapādo…
   ‘Ayañhi, deva kumāro jālahatthapādo…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro ussaṅkhapādo…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro eṇijaṅgho…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro ṭhitakova anonamanto ubhohi pāṇitalehi jaṇṇukāni parimasati parimajjati…
   ‘Ayañhi deva, kumāro kosohitavatthaguyho…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro suvaṇṇavaṇṇo kañcanasannibhattaco…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro sukhumacchavī; sukhumattā chaviyā rajojallaṃ kāye na upalimpati…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro ekekalomo; ekekāni lomāni lomakūpesu jātāni…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro uddhaggalomo; uddhaggāni lomāni jātāni nīlāni añjanavaṇṇāni kuṇḍalāvaṭṭāni dakkhiṇāvaṭṭakajātāni…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro brahmujugatto…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro sattussado…
   ‘Ayañhi deva, kumāro sīhapubbaddhakāyo…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro citantaraṃso…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro nigrodhaparimaṇḍalo yāvatakvassa kāyo tāvatakvassa byāmo, yāvatakvassa byāmo, tāvatakvassa kāyo…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro samavaṭṭakkhandho…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro rasaggasaggī…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro sīhahanu…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro cattālīsadanto…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro samadanto…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro aviraḷadanto…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro susukkadāṭho…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro pahūtajivho…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro brahmassaro karavīkabhāṇī…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro abhinīlanetto…
   ‘Ayañhi, deva, kumāro gopakhumo…
   Imassa, deva, kumārassa uṇṇā bhamukantare jātā odātā mudutūlasannibhā. Yampi imassa deva kumārassa uṇṇā bhamukantare jātā odātā mudutūlasannibhā, idampimassa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
   ‘Ayañhi deva, kumāro uṇhīsasīso. Yaṃ pāyaṃ, deva, kumāro uṇhīsasīso, idampissa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
   36. ‘Imehi kho ayaṃ, deva, kumāro dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni sattaratanāni bhavanti. Seyyathidaṃ– cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭacchado’ti.
Vipassīsamaññā
   37. “Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā nemitte brāhmaṇe ahatehi vatthehi acchādāpetvā sabbakāmehi santappesi. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa dhātiyo upaṭṭhāpesi. Aññā khīraṃ pāyenti, aññā nhāpenti, aññā dhārenti, aññā aṅkena pariharanti. Jātassa kho pana, bhikkhave, vipassissa kumārassa setacchattaṃ dhārayittha divā ceva rattiñca– ‘mā naṃ sītaṃ vā uṇhaṃ vā tiṇaṃ vā rajo vā ussāvo vā bādhayitthā’ti. Jāto kho pana, bhikkhave, vipassī kumāro bahuno janassa piyo ahosi manāpo. Seyyathāpi, bhikkhave, uppalaṃ vā padumaṃ vā puṇḍarīkaṃ vā bahuno janassa piyaṃ manāpaṃ; evameva kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahuno janassa piyo ahosi manāpo. Svāssudaṃ aṅkeneva aṅkaṃ parihariyati.
   38. “Jāto kho pana, bhikkhave, vipassī kumāro mañjussaro ca ahosi vaggussaro ca madhurassaro ca pemaniyassaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, himavante pabbate karavīkā nāma sakuṇajāti mañjussarā ca vaggussarā ca madhurassarā ca pemaniyassarā ca; evameva kho, bhikkhave, vipassī kumāro mañjussaro ca ahosi vaggussaro ca madhurassaro ca pemaniyassaro ca.
   39. “Jātassa kho pana, bhikkhave, vipassissa kumārassa kammavipākajaṃ dibbacakkhu pāturahosi yena sudaṃ samantā yojanaṃ passati divā ceva rattiñca.
   40. “Jāto kho pana, bhikkhave, vipassī kumāro animisanto pekkhati seyyathāpi devā tāvatiṃsā. ‘Animisanto kumāro pekkhatī’ti kho, bhikkhave, vipassissa kumārassa ‘vipassī vipassī’ tveva samaññā udapādi.
   41. “Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā atthakaraṇe nisinno vipassiṃ kumāraṃ aṅke nisīdāpetvā atthe anusāsati Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pitu-aṅke nisinno viceyya viceyya atthe panāyati ñāyena. Viceyya viceyya kumāro atthe panāyati ñāyenāti kho, bhikkhave, vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya ‘vipassī vipassī’ tveva samaññā udapādi.
   42. “Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa tayo pāsāde kārāpesi, ekaṃ vassikaṃ ekaṃ hemantikaṃ ekaṃ gimhikaṃ; pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro vassike pāsāde cattāro māse nippurisehi tūriyehi paricārayamāno na heṭṭhāpāsādaṃ orohatī”ti.
   Paṭhamabhāṇavāro.
Jiṇṇapuriso
   43. “Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ bahūnaṃ vassasatānaṃ bahūnaṃ vassasahassānaṃ accayena sārathiṃ āmantesi– ‘yojehi, samma sārathi, bhaddāni bhaddāni yānāni uyyānabhūmiṃ gacchāma subhūmidassanāyā’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā bhaddāni bhaddāni yānāni yojetvā vipassissa kumārassa paṭivedesi– ‘yuttāni kho te, deva, bhaddāni bhaddāni yānāni, yassa dāni kālaṃ maññasī’ti Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bhaddaṃ bhaddaṃ yānaṃ abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi uyyānabhūmiṃ niyyāsi.
   44. “Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ jiṇṇaṃ gopānasivaṅkaṃ bhoggaṃ daṇḍaparāyanaṃ pavedhamānaṃ gacchantaṃ āturaṃ gatayobbanaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi– ‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato? Kesāpissa na yathā aññesaṃ, kāyopissa na yathā aññesan’ti. ‘Eso kho, deva, jiṇṇo nāmā’ti. ‘Kiṃ paneso, samma sārathi, jiṇṇo nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, jiṇṇo nāma. Na dāni tena ciraṃ jīvitabbaṃ bhavissatī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi jarādhammo, jaraṃ anatīto’ti? ‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe jarādhammā, jaraṃ anatītā’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā. Itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati– ‘dhiratthu kira, bho, jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissatī’ti!
   45. “Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā sārathiṃ āmantāpetvā etadavoca– ‘kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha? Kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti? ‘Na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, addasa kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto’ti? ‘Addasā kho, deva, kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ jiṇṇaṃ gopānasivaṅkaṃ bhoggaṃ daṇḍaparāyanaṃ pavedhamānaṃ gacchantaṃ āturaṃ gatayobbanaṃ. Disvā maṃ etadavoca– “ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato, kesāpissa na yathā aññesaṃ, kāyopissa na yathā aññesan”ti? “Eso kho, deva, jiṇṇo nāmā”ti. “Kiṃ paneso, samma sārathi, jiṇṇo nāmā”ti? “Eso kho, deva, jiṇṇo nāma na dāni tena ciraṃ jīvitabbaṃ bhavissatī”ti. “Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi jarādhammo, jaraṃ anatīto”ti? “Tvañca, deva, mayañcamha sabbe jarādhammā, jaraṃ anatītā”ti.
   “‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’”ti. “Evaṃ, devā”ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsiṃ. So kho, deva, kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati– “dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissatī’”ti.
Byādhitapuriso
   46. “Atha kho, bhikkhave, bandhumassa rañño etadahosi–
   ‘Mā heva kho vipassī kumāro na rajjaṃ kāresi, mā heva vipassī kumāro agārasmā anagāriyaṃ pabbaji, mā heva nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ saccaṃ assa vacanan’ti. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi– ‘yathā vipassī kumāro rajjaṃ kareyya, yathā vipassī kumāro na agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya, yathā nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ micchā assa vacanan’ti.
   “Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ …pe…
   47. “Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ ābādhikaṃ dukkhitaṃ bāḷhagilānaṃ sake muttakarīse palipannaṃ semānaṃ aññehi vuṭṭhāpiyamānaṃ aññehi saṃvesiyamānaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi– ‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato? Akkhīnipissa na yathā aññesaṃ, saropissa na yathā aññesan’ti? ‘Eso kho, deva, byādhito nāmā’ti. ‘Kiṃ paneso, samma sārathi, byādhito nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, byādhito nāma appeva nāma tamhā ābādhā vuṭṭhaheyyā’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi byādhidhammo, byādhiṃ anatīto’ti? ‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe byādhidhammā, byādhiṃ anatītā’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. ‘Evaṃ devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati– ‘dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissatī’ti.
   48. “Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā sārathiṃ āmantāpetvā etadavoca– ‘kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti? ‘Na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, addasa kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto’ti? ‘Addasā kho, deva, kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ ābādhikaṃ dukkhitaṃ bāḷhagilānaṃ sake muttakarīse Palipannaṃ semānaṃ aññehi vuṭṭhāpiyamānaṃ aññehi saṃvesiyamānaṃ. Disvā maṃ etadavoca– “ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato, akkhīnipissa na yathā aññesaṃ, saropissa na yathā aññesan”ti? “Eso kho, deva, byādhito nāmā”ti. “Kiṃ paneso, samma sārathi, byādhito nāmā”ti? “Eso kho, deva, byādhito nāma appeva nāma tamhā ābādhā vuṭṭhaheyyā”ti. “Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi byādhidhammo, byādhiṃ anatīto”ti? “Tvañca, deva, mayañcamha sabbe byādhidhammā, byādhiṃ anatītā”ti. “Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī”ti. “Evaṃ, devā”ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsiṃ. So kho, deva, kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati– “‘dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissatī’”ti.
Kālaṅkatapuriso
   49. “Atha kho, bhikkhave, bandhumassa rañño etadahosi– ‘mā heva kho vipassī kumāro na rajjaṃ kāresi, mā heva vipassī kumāro agārasmā anagāriyaṃ pabbaji, mā heva nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ saccaṃ assa vacanan’ti. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi– ‘yathā vipassī kumāro rajjaṃ kareyya, yathā vipassī kumāro na agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya, yathā nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ micchā assa vacanan’ti.
   “Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ …pe…
   50. “Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto mahājanakāyaṃ sannipatitaṃ nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiramānaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi– ‘kiṃ nu kho, so, samma sārathi, mahājanakāyo sannipatito nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiratī’ti? ‘Eso kho, deva, kālaṅkato nāmā’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesehī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesesi. Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro petaṃ kālaṅkataṃ, disvā sārathiṃ āmantesi– ‘kiṃ panāyaṃ, samma sārathi, kālaṅkato nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, kālaṅkato nāma. Na dāni taṃ dakkhanti mātā vā pitā vā aññe vā ñātisālohitā, sopi na dakkhissati mātaraṃ vā pitaraṃ vā aññe vā ñātisālohite’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi maraṇadhammo maraṇaṃ anatīto; mampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā; ahampi na dakkhissāmi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite’ti? ‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe maraṇadhammā maraṇaṃ anatītā; tampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā; tvampi na dakkhissasi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati– ‘dhiratthu kira, bho, jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissati, maraṇaṃ paññāyissatī’ti.
   51. “Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā sārathiṃ āmantāpetvā etadavoca– ‘kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti? ‘Na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, addasa kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto’ti? ‘Addasā kho, deva, kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto mahājanakāyaṃ sannipatitaṃ nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiramānaṃ. Disvā maṃ etadavoca– “kiṃ nu kho, so samma sārathi, mahājanakāyo sannipatito nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiratī”ti? “Eso kho, deva, kālaṅkato nāmā”ti. “Tena hi, samma sārathi, yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesehī”ti. “Evaṃ devā”ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesesiṃ. Addasā kho, deva, kumāro petaṃ kālaṅkataṃ, disvā maṃ etadavoca– “kiṃ panāyaṃ, samma sārathi, kālaṅkato nāmā”ti “Eso kho, deva, kālaṅkato nāma. Na dāni taṃ dakkhanti mātā vā pitā vā aññe vā ñātisālohitā, sopi na dakkhissati mātaraṃ vā pitaraṃ vā aññe vā ñātisālohite”ti. “Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi maraṇadhammo maraṇaṃ anatīto; mampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā; ahampi na dakkhissāmi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite”ti? “Tvañca, deva, mayañcamha sabbe maraṇadhammā maraṇaṃ anatītā; tampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā, tvampi na dakkhissasi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite”ti. “Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. “‘Evaṃ, devā”ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsiṃ. So kho, deva, kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati– “dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissati, maraṇaṃ paññāyissatī’”ti.
Pabbajito
   52. “Atha kho, bhikkhave, bandhumassa rañño etadahosi– ‘mā heva kho vipassī kumāro na rajjaṃ kāresi, mā heva vipassī kumāro agārasmā anagāriyaṃ pabbaji, mā heva nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ saccaṃ assa vacanan’ti. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi– ‘yathā vipassī kumāro rajjaṃ kareyya, yathā vipassī kumāro na agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya, yathā nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ micchā assa vacanan’ti.
   “Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ bahūnaṃ vassasatānaṃ bahūnaṃ vassasahassānaṃ accayena sārathiṃ āmantesi– ‘yojehi, samma sārathi, bhaddāni bhaddāni yānāni, uyyānabhūmiṃ gacchāma subhūmidassanāyā’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā bhaddāni bhaddāni yānāni yojetvā vipassissa kumārassa paṭivedesi– ‘yuttāni kho te, deva, bhaddāni bhaddāni yānāni, yassa dāni kālaṃ maññasī’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bhaddaṃ bhaddaṃ yānaṃ abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi uyyānabhūmiṃ niyyāsi.
   53. “Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ bhaṇḍuṃ pabbajitaṃ kāsāyavasanaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi– ‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato? Sīsaṃpissa na yathā aññesaṃ, vatthānipissa na yathā aññesan’ti? ‘Eso kho, deva, pabbajito nāmā’ti. ‘Kiṃ paneso, samma sārathi, pabbajito nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, pabbajito nāma sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā’ti. ‘Sādhu kho so, samma sārathi, pabbajito nāma, sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā. Tena hi, samma sārathi, yena so pabbajito tena rathaṃ pesehī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā yena so pabbajito tena rathaṃ pesesi. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro taṃ pabbajitaṃ etadavoca– ‘tvaṃ pana, samma, kiṃkato, sīsampi te na yathā aññesaṃ, vatthānipi te na yathā aññesan’ti? ‘Ahaṃ kho, deva, pabbajito nāmā’ti. ‘Kiṃ pana tvaṃ, samma, pabbajito nāmā’ti? ‘Ahaṃ kho, deva, pabbajito nāma, sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā’ti. ‘Sādhu kho tvaṃ, samma, pabbajito nāma sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā’ti.
Bodhisattapabbajjā
   54. “Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro sārathiṃ āmantesi– ‘tena hi, samma sārathi, rathaṃ ādāya itova antepuraṃ paccaniyyāhi. Ahaṃ pana idheva kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajissāmī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā rathaṃ ādāya tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Vipassī pana kumāro tattheva kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbaji.
Mahājanakāya-anupabbajjā
   55. “Assosi kho, bhikkhave, bandhumatiyā rājadhāniyā mahājanakāyo caturāsīti pāṇasahassāni– ‘vipassī kira kumāro kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito’ti. Sutvāna tesaṃ etadahosi– ‘na hi nūna so orako dhammavinayo, na sā orakā pabbajjā, yattha vipassī kumāro kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito. Vipassīpi nāma kumāro kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajissati, kimaṅgaṃ pana mayan’ti.
   “Atha kho, so bhikkhave, mahājanakāyo caturāsīti pāṇasahassāni kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā vipassiṃ bodhisattaṃ agārasmā anagāriyaṃ pabbajitaṃ anupabbajiṃsu. Tāya sudaṃ, bhikkhave, parisāya parivuto vipassī bodhisatto gāmanigamajanapadarājadhānīsu cārikaṃ carati.
   56. “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi– ‘na kho metaṃ patirūpaṃ yohaṃ ākiṇṇo viharāmi, yaṃnūnāhaṃ eko gaṇamhā vūpakaṭṭho vihareyyan’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassī bodhisatto aparena samayena eko gaṇamhā vūpakaṭṭho vihāsi aññeneva tāni caturāsīti pabbajitasahassāni agamaṃsu, aññena maggena vipassī bodhisatto.
Bodhisatta-abhiniveso
   57. “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa vāsūpagatassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi– ‘kicchaṃ vatāyaṃ loko āpanno, jāyati ca jīyati ca mīyati ca cavati ca upapajjati ca, atha ca panimassa dukkhassa nissaraṇaṃ nappajānāti jarāmaraṇassa, kudāssu nāma imassa dukkhassa nissaraṇaṃ paññāyissati jarāmaraṇassā’ti?
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, kiṃpaccayā jarāmaraṇan’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘jātiyā kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, jātipaccayā jarāmaraṇan’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati jāti hoti, kiṃpaccayā jātī’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘bhave kho sati jāti hoti, bhavapaccayā jātī’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati bhavo hoti, kiṃpaccayā bhavo’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘upādāne kho sati bhavo hoti, upādānapaccayā bhavo’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati upādānaṃ hoti, kiṃpaccayā upādānan’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘taṇhāya kho sati upādānaṃ hoti, taṇhāpaccayā upādānan’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati taṇhā hoti, kiṃpaccayā taṇhā’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘vedanāya kho sati taṇhā hoti, vedanāpaccayā taṇhā’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati vedanā hoti, kiṃpaccayā vedanā’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘phasse kho sati vedanā hoti, phassapaccayā vedanā’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati phasso hoti, kiṃpaccayā phasso’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘saḷāyatane kho sati phasso hoti, saḷāyatanapaccayā phasso’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati saḷāyatanaṃ hoti, kiṃpaccayā saḷāyatanan’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘nāmarūpe kho sati saḷāyatanaṃ hoti, nāmarūpapaccayā saḷāyatanan’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati nāmarūpaṃ hoti, kiṃpaccayā nāmarūpan’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘viññāṇe kho sati nāmarūpaṃ hoti, viññāṇapaccayā nāmarūpan’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati viññāṇaṃ hoti, kiṃpaccayā viññāṇan’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘nāmarūpe kho sati viññāṇaṃ hoti, nāmarūpapaccayā viññāṇan’ti.
   58. “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi– ‘paccudāvattati kho idaṃ viññāṇaṃ nāmarūpamhā, nāparaṃ gacchati. Ettāvatā jāyetha vā jiyyetha vā miyyetha vā cavetha vā upapajjetha vā, yadidaṃ nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti’.
   59. “‘Samudayo samudayo’ti kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
   60. “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi– ‘kimhi nu kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, kissa nirodhā jarāmaraṇanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo ‘jātiyā kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, jātinirodhā jarāmaraṇanirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati jāti na hoti, kissa nirodhā jātinirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘bhave kho asati jāti na hoti, bhavanirodhā jātinirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati bhavo na hoti, kissa nirodhā bhavanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘upādāne kho asati bhavo na hoti, upādānanirodhā bhavanirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati upādānaṃ na hoti, kissa nirodhā upādānanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘taṇhāya kho asati upādānaṃ na hoti, taṇhānirodhā upādānanirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati taṇhā na hoti, kissa nirodhā taṇhānirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo ‘vedanāya kho asati taṇhā na hoti, vedanānirodhā taṇhānirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati vedanā na hoti, kissa nirodhā vedanānirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘phasse kho asati vedanā na hoti, phassanirodhā vedanānirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati phasso na hoti, kissa nirodhā phassanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘saḷāyatane kho asati phasso na hoti, saḷāyatananirodhā phassanirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, kissa nirodhā saḷāyatananirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘nāmarūpe kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati nāmarūpaṃ na hoti, kissa nirodhā nāmarūpanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘viññāṇe kho asati nāmarūpaṃ na hoti, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho’ti.
   “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati viññāṇaṃ na hoti, kissa nirodhā viññāṇanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘nāmarūpe kho asati viññāṇaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho’ti.
   61. “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi– ‘adhigato kho myāyaṃ maggo sambodhāya yadidaṃ– nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti’.
   62. “‘Nirodho nirodho’ti kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
   63. “Atha kho, bhikkhave, vipassī bodhisatto aparena samayena pañcasu upādānakkhandhesu udayabbayānupassī vihāsi – ‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo; iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo; iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti, tassa pañcasu upādānakkhandhesu udayabbayānupassino viharato na cirasseva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccī”ti.
   Dutiyabhāṇavāro.
Brahmayācanakathā
   64. “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi– ‘yaṃnūnāhaṃ dhammaṃ deseyyan’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi– ‘adhigato kho myāyaṃ dhammo gambhīro duddaso duranubodho santo paṇīto atakkāvacaro nipuṇo paṇḍitavedanīyo. Ālayarāmā kho panāyaṃ pajā ālayaratā ālayasammuditā. Ālayarāmāya kho pana pajāya ālayaratāya ālayasammuditāya duddasaṃ idaṃ ṭhānaṃ yadidaṃ idappaccayatāpaṭiccasamuppādo. Idampi kho ṭhānaṃ duddasaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ. Ahañceva kho pana dhammaṃ deseyyaṃ, pare ca me na ājāneyyuṃ; so mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā’ti.
   65. “Apissu, bhikkhave, vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ imā anacchariyā gāthāyo paṭibhaṃsu pubbe assutapubbā–
   ‘Kicchena me adhigataṃ, halaṃ dāni pakāsituṃ;
   Rāgadosaparetehi, nāyaṃ dhammo susambudho.
   ‘Paṭisotagāmiṃ nipuṇaṃ, gambhīraṃ duddasaṃ aṇuṃ;
   Rāgarattā na dakkhanti, tamokhandhena āvuṭā’ti.
   “Itiha bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa paṭisañcikkhato appossukkatāya cittaṃ nami, no dhammadesanāya.
   66. “Atha kho, bhikkhave, aññatarassa mahābrahmuno vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa cetasā cetoparivitakkamaññāya etadahosi ‘nassati vata bho loko, vinassati vata bho loko, yatra hi nāma vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa appossukkatāya cittaṃ namati, no dhammadesanāyā’ti. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya; evameva brahmaloke antarahito vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa purato pāturahosi. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā dakkhiṇaṃ jāṇumaṇḍalaṃ pathaviyaṃ nihantvā yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenañjaliṃ paṇāmetvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavoca– ‘desetu, bhante, bhagavā dhammaṃ, desetu sugato dhammaṃ, santi sattā apparajakkhajātikā; assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro’ti.
   67. “Evaṃ vutte, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho taṃ mahābrahmānaṃ etadavoca– ‘mayhampi kho, brahme, etadahosi– “yaṃnūnāhaṃ dhammaṃ deseyyan”ti. Tassa mayhaṃ, brahme, etadahosi– “adhigato kho myāyaṃ dhammo gambhīro duddaso duranubodho santo paṇīto atakkāvacaro nipuṇo paṇḍitavedanīyo. Ālayarāmā kho panāyaṃ pajā ālayaratā ālayasammuditā. Ālayarāmāya kho pana pajāya ālayaratāya ālayasammuditāya duddasaṃ idaṃ ṭhānaṃ yadidaṃ idappaccayatāpaṭiccasamuppādo. Idampi kho ṭhānaṃ duddasaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ. Ahañceva kho pana dhammaṃ deseyyaṃ, pare ca me na ājāneyyuṃ; so mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā”ti. Apissu maṃ, brahme imā anacchariyā gāthāyo paṭibhaṃsu pubbe assutapubbā–
   “Kicchena me adhigataṃ, halaṃ dāni pakāsituṃ;
   Rāgadosaparetehi, nāyaṃ dhammo susambudho.
   “Paṭisotagāmiṃ nipuṇaṃ, gambhīraṃ duddasaṃ aṇuṃ;
   Rāgarattā na dakkhanti, tamokhandhena āvuṭā”ti.
   ‘Itiha me, brahme, paṭisañcikkhato appossukkatāya cittaṃ nami, no dhammadesanāyā’ti.
   68. “Dutiyampi kho, bhikkhave, so mahābrahmā …pe… tatiyampi kho, bhikkhave, so mahābrahmā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavoca– ‘desetu, bhante, bhagavā dhammaṃ, desetu sugato dhammaṃ, santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro’ti.
   69. “Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brahmuno ca ajjhesanaṃ viditvā sattesu ca kāruññataṃ paṭicca buddhacakkhunā lokaṃ volokesi. Addasā kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho buddhacakkhunā lokaṃ volokento satte apparajakkhe mahārajakkhe tikkhindriye mudindriye svākāre dvākāre suviññāpaye duviññāpaye appekacce paralokavajjabhayadassāvine viharante, appekacce na paralokavajjabhayadassāvine viharante. Seyyathāpi nāma uppaliniyaṃ vā paduminiyaṃ vā puṇḍarīkiniyaṃ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni anto nimuggaposīni. Appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni samodakaṃ ṭhitāni. Appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakā accuggamma ṭhitāni anupalittāni udakena. Evameva kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho buddhacakkhunā lokaṃ volokento addasa satte apparajakkhe mahārajakkhe tikkhindriye mudindriye svākāre dvākāre suviññāpaye duviññāpaye appekacce paralokavajjabhayadassāvine viharante, appekacce na paralokavajjabhayadassāvine viharante.
   70. “Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa cetasā cetoparivitakkamaññāya vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ gāthāhi ajjhabhāsi–
   ‘Sele yathā pabbatamuddhaniṭṭhito, yathāpi passe janataṃ samantato.
   Tathūpamaṃ dhammamayaṃ sumedha, pāsādamāruyha samantacakkhu.
   ‘Sokāvatiṇṇaṃ janatamapetasoko, avekkhassu jātijarābhibhūtaṃ.
   Uṭṭhehi vīra vijitasaṅgāma, satthavāha aṇaṇa vicara loke.
   Desassu bhagavā dhammaṃ, aññātāro bhavissantī’ti.
   71. “Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho taṃ mahābrahmānaṃ gāthāya ajjhabhāsi–
   ‘Apārutā tesaṃ amatassa dvārā, ye sotavanto pamuñcantu saddhaṃ.
   Vihiṃsasaññī paguṇaṃ na bhāsiṃ, dhammaṃ paṇītaṃ manujesu brahme’ti.
   “Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ‘katāvakāso khomhi vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammadesanāyā’ti vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tattheva antaradhāyi.
Aggasāvakayugaṃ
   72. “Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi– ‘kassa nu kho ahaṃ paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ, ko imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissatī’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi– ‘ayaṃ kho khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasanti paṇḍitā viyattā medhāvino dīgharattaṃ apparajakkhajātikā. Yaṃnūnāhaṃ khaṇḍassa ca rājaputtassa, tissassa ca purohitaputtassa paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ te imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissantī’ti.
   73. “Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya; evameva bodhirukkhamūle antarahito bandhumatiyā rājadhāniyā kheme migadāye pāturahosi. Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dāyapālaṃ āmantesi– ‘ehi tvaṃ, samma dāyapāla, bandhumatiṃ rājadhāniṃ pavisitvā khaṇḍañca rājaputtaṃ tissañca purohitaputtaṃ evaṃ vadehi– vipassī, bhante, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati, so tumhākaṃ dassanakāmo’ti. ‘Evaṃ, bhante’ti kho, bhikkhave, dāyapālo vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa paṭissutvā bandhumatiṃ rājadhāniṃ pavisitvā khaṇḍañca rājaputtaṃ tissañca purohitaputtaṃ etadavoca– ‘vipassī, bhante, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati; so tumhākaṃ dassanakāmo’ti.
   74. “Atha kho, bhikkhave, khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā bhaddaṃ bhaddaṃ yānaṃ abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi bandhumatiyā rājadhāniyā niyyiṃsu. Yena khemo migadāyo tena pāyiṃsu. Yāvatikā yānassa bhūmi, yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikāva yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenupasaṅkamiṃsu. Upasaṅkamitvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
   75. “Tesaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ– dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā te bhagavā aññāsi kallacitte muducitte vinīvaraṇacitte udaggacitte pasannacitte, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi– dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva khaṇḍassa ca rājaputtassa tissassa ca purohitaputtassa tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi– ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamman’ti.
   76. “Te diṭṭhadhammā pattadhammā viditadhammā pariyogāḷhadhammā tiṇṇavicikicchā vigatakathaṃkathā vesārajjappattā aparappaccayā satthusāsane vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavocuṃ– ‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya “cakkhumanto rūpāni dakkhantī”ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca. Labheyyāma mayaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyāma upasampadan’ti.
   77. “Alatthuṃ kho bhikkhave, khaṇḍo ca rājaputto, tisso ca purohitaputto vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike pabbajjaṃ alatthuṃ upasampadaṃ. Te vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi; saṅkhārānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nibbāne ānisaṃsaṃ pakāsesi. Tesaṃ vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaṃ samādapiyamānānaṃ samuttejiyamānānaṃ sampahaṃsiyamānānaṃ nacirasseva anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsu.
Mahājanakāyapabbajjā
   78. “Assosi kho, bhikkhave, bandhumatiyā rājadhāniyā mahājanakāyo caturāsītipāṇasahassāni– ‘vipassī kira bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati. Khaṇḍo ca kira rājaputto tisso ca purohitaputto vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā’ti. Sutvāna nesaṃ etadahosi– ‘na hi nūna so orako dhammavinayo, na sā orakā pabbajjā, yattha khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā. Khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajissanti, kimaṅgaṃ pana mayan’ti. Atha kho so, bhikkhave, mahājanakāyo caturāsītipāṇasahassāni bandhumatiyā rājadhāniyā nikkhamitvā yena khemo migadāyo yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
   79. “Tesaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho anupubbiṃ kathaṃ kathesi. Seyyathidaṃ– dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā te bhagavā aññāsi kallacitte muducitte vinīvaraṇacitte udaggacitte pasannacitte atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi– dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva tesaṃ caturāsītipāṇasahassānaṃ tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi– ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamman’ti.
   80. “Te diṭṭhadhammā pattadhammā viditadhammā pariyogāḷhadhammā tiṇṇavicikicchā vigatakathaṃkathā vesārajjappattā aparappaccayā satthusāsane vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavocuṃ– ‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya “cakkhumanto rūpāni dakkhantī”ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāma mayaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ labheyyāma upasampadan”ti.
   81. “Alatthuṃ kho, bhikkhave, tāni caturāsītipāṇasahassāni vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike pabbajjaṃ, alatthuṃ upasampadaṃ. Te vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi; saṅkhārānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nibbāne ānisaṃsaṃ pakāsesi. Tesaṃ vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaṃ samādapiyamānānaṃ samuttejiyamānānaṃ sampahaṃsiyamānānaṃ nacirasseva anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsu.
Purimapabbajitānaṃ dhammābhisamayo
   82. “Assosuṃ kho, bhikkhave, tāni purimāni caturāsītipabbajitasahassāni– ‘vipassī kira bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati, dhammañca kira desetī’ti. Atha kho, bhikkhave, tāni caturāsītipabbajitasahassāni yena bandhumatī rājadhānī yena khemo migadāyo yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
   83. “Tesaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho anupubbiṃ kathaṃ kathesi. Seyyathidaṃ– dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā te bhagavā aññāsi kallacitte muducitte vinīvaraṇacitte udaggacitte pasannacitte, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi– dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva tesaṃ caturāsītipabbajitasahassānaṃ tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi– ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamman’ti.
   84. “Te diṭṭhadhammā pattadhammā viditadhammā pariyogāḷhadhammā tiṇṇavicikicchā vigatakathaṃkathā vesārajjappattā aparappaccayā satthusāsane vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavocuṃ– ‘abhikkantaṃ bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya “cakkhumanto rūpāni dakkhantī”ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāma mayaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ labheyyāma upasampadan”ti.
   85. “Alatthuṃ kho, bhikkhave, tāni caturāsītipabbajitasahassāni vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike pabbajjaṃ alatthuṃ upasampadaṃ. Te vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi; saṅkhārānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nibbāne ānisaṃsaṃ pakāsesi. Tesaṃ vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaṃ samādapiyamānānaṃ samuttejiyamānānaṃ sampahaṃsiyamānānaṃ nacirasseva anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsu.
Cārikā-anujānanaṃ
   86. “Tena kho pana, bhikkhave, samayena bandhumatiyā rājadhāniyā mahābhikkhusaṅgho paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi– ‘mahā kho etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, yaṃnūnāhaṃ bhikkhū anujāneyyaṃ– ‘caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro. Api ca channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’”ti.
   87. “Atha kho, bhikkhave, aññataro mahābrahmā vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa cetasā cetoparivitakkamaññāya seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya. Evameva brahmaloke antarahito vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa purato pāturahosi. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenañjaliṃ paṇāmetvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavoca– ‘evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Mahā kho, bhante, etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, anujānātu, bhante, bhagavā bhikkhū– “caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro”ti. Api ca, bhante, mayaṃ tathā karissāma yathā bhikkhū channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamissanti pātimokkhuddesāyā’ti. Idamavoca, bhikkhave, so mahābrahmā, idaṃ vatvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tattheva antaradhāyi.
   88. “Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito bhikkhū āmantesi– ‘idha mayhaṃ, bhikkhave, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi– mahā kho etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ Yaṃnūnāhaṃ bhikkhū anujāneyyaṃ– ‘caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro. Api ca, channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyāti.
   “‘Atha kho, bhikkhave, aññataro mahābrahmā mama cetasā cetoparivitakkamaññāya seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evameva brahmaloke antarahito mama purato pāturahosi. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yenāhaṃ tenañjaliṃ paṇāmetvā maṃ etadavoca– “evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Mahā kho, bhante, etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Anujānātu, bhante, bhagavā bhikkhū– ‘caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ …pe… santi sattā apparajakkhajātikā assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro’ti. Api ca, bhante, mayaṃ tathā karissāma, yathā bhikkhū channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamissanti pātimokkhuddesāyā”ti. Idamavoca, bhikkhave, so mahābrahmā, idaṃ vatvā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tattheva antaradhāyi’.
   “‘Anujānāmi, bhikkhave, caratha cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro. Api ca, bhikkhave, channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’ti. Atha kho, bhikkhave, bhikkhū yebhuyyena ekāheneva janapadacārikaṃ pakkamiṃsu.
   89. “Tena kho pana samayena jambudīpe caturāsīti āvāsasahassāni honti. Ekamhi hi vasse nikkhante devatā saddamanussāvesuṃ– ‘nikkhantaṃ kho, mārisā, ekaṃ vassaṃ; pañca dāni vassāni sesāni pañcannaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’ti. Dvīsu vassesu nikkhantesu… tīsu vassesu nikkhantesu… catūsu vassesu nikkhantesu… pañcasu vassesu nikkhantesu devatā saddamanussāvesuṃ – ‘nikkhantāni kho mārisā, pañcavassāni; ekaṃ dāni vassaṃ sesaṃ; ekassa vassassa accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’ti. Chasu vassesu nikkhantesu devatā saddamanussāvesuṃ– ‘nikkhantāni kho, mārisā, chabbassāni, samayo dāni bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamituṃ pātimokkhuddesāyā’ti. Atha kho te, bhikkhave, bhikkhū appekacce sakena iddhānubhāvena appekacce devatānaṃ iddhānubhāvena ekāheneva bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamiṃsu pātimokkhuddesāyāti.
   90. “Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhikkhusaṅghe evaṃ pātimokkhaṃ uddisati–
   ‘Khantī paramaṃ tapo titikkhā,
   Nibbānaṃ paramaṃ vadanti buddhā.
   Na hi pabbajito parūpaghātī,
   Na samaṇo hoti paraṃ viheṭhayanto.
   ‘Sabbapāpassa akaraṇaṃ, kusalassa upasampadā;
   Sacittapariyodapanaṃ, etaṃ buddhānasāsanaṃ.
   ‘Anūpavādo anūpaghāto, pātimokkhe ca saṃvaro;
   Mattaññutā ca bhattasmiṃ, pantañca sayanāsanaṃ.
   Adhicitte ca āyogo, etaṃ buddhānasāsanan’ti.
Devatārocanaṃ
   91. “Ekamidāhaṃ, bhikkhave, samayaṃ ukkaṭṭhāyaṃ viharāmi subhagavane sālarājamūle. Tassa mayhaṃ, bhikkhave, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi– ‘na kho so sattāvāso sulabharūpo, yo mayā anāvutthapubbo iminā dīghena addhunā aññatra suddhāvāsehi devehi. Yaṃnūnāhaṃ yena suddhāvāsā devā tenupasaṅkameyyan’ti. Atha khvāhaṃ, bhikkhave, seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evameva ukkaṭṭhāyaṃ subhagavane sālarājamūle antarahito avihesu devesu pāturahosiṃ Tasmiṃ, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ– ‘ito so, mārisā, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vipassissa, mārisa, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi. Bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti. Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Vipassissa, mārisā bhagavato arahato sammāsambuddhassa evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi evaṃ pabbajjā evaṃ padhānaṃ evaṃ abhisambodhi evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, vipassimhi bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti …pe…
   “Tasmiṃyeva kho, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ– ‘imasmiṃyeva kho, mārisā, bhaddakappe bhagavā etarahi arahaṃ sammāsambuddho loke uppanno. Bhagavā, mārisā, khattiyo jātiyā khattiyakule uppanno. Bhagavā, mārisā, gotamo gottena. Bhagavato, mārisā, appakaṃ āyuppamāṇaṃ parittaṃ lahukaṃ yo ciraṃ jīvati, so vassasataṃ appaṃ vā bhiyyo. Bhagavā, mārisā, assatthassa mūle abhisambuddho. Bhagavato, mārisā, sāriputtamoggallānaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ Bhagavato, mārisā, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aḍḍhateḷasāni bhikkhusatāni. Bhagavato, mārisā, ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Bhagavato, mārisā, ānando nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Bhagavato, mārisā, suddhodano nāma rājā pitā ahosi. Māyā nāma devī mātā ahosi janetti. Kapilavatthu nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Bhagavato, mārisā, evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi evaṃ pabbajjā evaṃ padhānaṃ evaṃ abhisambodhi evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti.
   92. “Atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi devehi saddhiṃ yena atappā devā tenupasaṅkamiṃ …pe… atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi ca devehi atappehi ca devehi saddhiṃ yena sudassā devā tenupasaṅkamiṃ. Atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi ca devehi atappehi ca devehi sudassehi ca devehi saddhiṃ yena sudassī devā tenupasaṅkamiṃ. Atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi ca devehi atappehi ca devehi sudassehi ca devehi sudassīhi ca devehi saddhiṃ yena akaniṭṭhā devā tenupasaṅkamiṃ. Tasmiṃ, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu, upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu
   “Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ– ‘ito so, mārisā, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi. Khattiyakule udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti. Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi evaṃ pabbajjā evaṃ padhānaṃ evaṃ abhisambodhi, evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, vipassimhi bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti. Tasmiṃyeva kho, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ– ‘ito so, mārisā, ekatiṃse kappe yaṃ sikhī bhagavā …pe… te mayaṃ, mārisā, sikhimhi bhagavati tasmiññeva kho mārisā, ekatiṃse kappe yaṃ vessabhū bhagavā …pe… te mayaṃ, mārisā, vessabhumhi bhagavati …pe… imasmiṃyeva kho, mārisā, bhaddakappe kakusandho koṇāgamano kassapo bhagavā …pe… te mayaṃ, mārisā, kakusandhamhi koṇāgamanamhi kassapamhi bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti.
   93. “Tasmiṃyeva kho, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ– ‘imasmiṃyeva kho, mārisā, bhaddakappe bhagavā etarahi arahaṃ sammāsambuddho loke uppanno. Bhagavā, mārisā, khattiyo jātiyā, khattiyakule uppanno. Bhagavā, mārisā, gotamo gottena. Bhagavato, mārisā, appakaṃ āyuppamāṇaṃ parittaṃ lahukaṃ yo ciraṃ jīvati, so vassasataṃ appaṃ vā bhiyyo. Bhagavā, mārisā, assatthassa mūle abhisambuddho. Bhagavato, mārisā, sāriputtamoggallānaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Bhagavato mārisā, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aḍḍhateḷasāni bhikkhusatāni. Bhagavato, mārisā, ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Bhagavato, mārisā, ānando nāma bhikkhu upaṭṭhāko aggupaṭṭhāko ahosi. Bhagavato, mārisā, suddhodano nāma rājā pitā ahosi. Māyā nāma devī mātā ahosi janetti. Kapilavatthu nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Bhagavato, mārisā, evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi, evaṃ pabbajjā, evaṃ padhānaṃ, evaṃ abhisambodhi, evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti.
   94. “Iti kho, bhikkhave, tathāgatassevesā dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ’ itipi. ‘Evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ’ itipīti.
   “Devatāpi tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ’ itipi. ‘Evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ’ itipī”ti.
   Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
   Mahāpadānasuttaṃ niṭṭhitaṃ paṭhamaṃ.
漢巴經文比對(莊春江作):
  「波波羅樹下(DA.1)」,南傳作「在波吒釐樹下」(pāṭaliyā mūle),Maurice Walshe先生英譯為「在喇叭花樹下」(trumpet-flower tree)。
  「決斷眾事務(DA.1)」,南傳作「在裁判上評斷」(atthe panāyati, aṭṭe panāyati),Maurice Walshe先生英譯沒譯。按:《吉祥悅意》以「在裁判上知道、看見,引導或使之轉起」解說,菩提比丘長老回函解說,此字必然是「判斷(法律案件);對(法律案件)做出決定」:當大臣們審判案件時,王子就坐在父親的腿上,只要審判有不公正的決定,王子就發出不悅的聲音,他的父親(邦都馬國王)就會要求該案重新審理。
  「首陀會天(DA.1)」,南傳作「淨居天」(suddhāvāsehi devehi, suddhāvāsā devā),Maurice Walshe先生英譯為「純潔住所」(Pure Abodes)。按:「首陀會」顯然是「淨居」的音譯,此即證阿那含果(不還果)的聖者往生的五個不還天。
  「擔架」(vilātaṃ),Maurice Walshe先生英譯為「棺架」(a bier)。按:《吉祥悅意》以「轎;擔架(sivikaṃ)」解說,今準此。