增支部8集29經/非時節經(莊春江譯)[MA.124, AA.42.1]
「
比丘們!
未聽聞的一般人說:『世間有應該被做的時節,世間有應該被做的時節。』但他不知道時節或非時節。比丘們!對
梵行生活,有這八個非時節、不適時,哪八個?比丘們!這裡,
如來、
阿羅漢、
遍正覺者、
明行具足者、
善逝、
世間知者、
應該被調御人的無上調御者、
天-人們的大師、
佛陀、
世尊在世間已出現,以及使寂靜的、使
般涅槃的、導向
正覺的、善逝宣說的法被教導,但這位個人已往生地獄。比丘們!對梵行生活,這是第一個非時節、不適時。
再者,比丘們!如來……(中略)天-人們的大師、佛陀、世尊在世間已出現,以及使寂靜的、使般涅槃的、導向正覺的、善逝宣說的法被教導,但這位個人已往生畜生界……(中略)。
再者,比丘們!如來……(中略)但這位個人已往生
餓鬼界……(中略)。
再者,比丘們!如來……(中略)但這位個人已往生某個
長壽天部類……(中略)。
再者,比丘們!如來……(中略)但這位個人已再生到
邊地地方,且他是在無知蠻族處,於該處,無比丘、比丘尼、
優婆塞、
優婆夷。比丘們!對梵行生活,這是第五個非時節、不適時。
再者,比丘們!如來……(中略)而這位個人已再生到
中央地方,但他有邪見、顛倒見:『沒有施與的[果報],沒有祭祀的,沒有供養的,沒有善作惡作業的果、果報,沒有這個世間,沒有其他世間,沒有母親,沒有父親,沒有
化生眾生,在世間中沒有
正行的、正行道的
沙門、
婆羅門凡以證智自作證後告知這個世間與其他世間。』……(中略)
再者,比丘們!如來……(中略)而這位個人已再生到中央地方,但他是
劣慧者、愚鈍者、
聾啞者,無能力了知善說、惡說的道理。比丘們!對梵行生活,這是第七個非時節、不適時。
再者,比丘們!如來……(中略)天-人們的大師、佛陀、世尊在世間未出現,以及使寂靜的、使般涅槃的、導向正覺的、善逝宣說的法不被教導,而這位個人已再生到中央地方,且他是有慧者、非愚鈍者、非聾啞者,有能力了知善說、惡說的道理。比丘們!對梵行生活,這是第八個非時節、不適時。比丘們!對梵行生活,這是八個非時節、不適時。
比丘們!對梵行生活,正有一個時節、適時,哪一個?比丘們!這裡,如來、阿羅漢、遍正覺者、明行具足者、善逝、世間知者、應該被調御人的無上調御者、天-人們的大師、佛陀、世尊在世間已出現,以及使寂靜的、使般涅槃的、導向正覺的、善逝宣說的法被教導,而這位個人已再生到中央地方,且他是有慧者、非愚鈍者、非聾啞者,有能力了知善說、惡說的道理。比丘們!對梵行生活,這是一個時節、適時。」
「得到
人的獲得後,在正法被善宣說時,
凡沒到達時節,他們消耗時節。
許多非時節被說,是道路的障礙者,
偶爾在世間中,諸如來出現。
那個這位是面對者:凡在世間中極難得到的,
人的獲得,以及正法的教說,
在那裡足以要努力:
以愛惜自己的人。
如何會了知正法,確實不要時節逃脫?
因為時節越過者憂愁:被交付在地獄中。
這裡如果使那個錯過:正法的決定性,
如商人越過利益,將長久地懊悔。
無明覆蓋的人,是正法違犯者,
將長久地遭受,生死輪迴。
但凡得到
人的狀態,在正法被善宣說時,
曾執行
大師的言語,或將執行或執行。
通達世界中,無上的梵行時節:
凡他們實行,如來宣說的道。
凡自制者,被有眼者、
太陽族人教導,
在他們上守護、經常具念,會住於
無流漏的。
切斷一切
煩惱潛在趨勢後,在魔領域在另一邊的跟隨者,
他們在世間中確實是到達
彼岸者:凡到達
漏的滅盡者。
AN.8.29/ 9. Akkhaṇasuttaṃ
29. “‘Khaṇakicco loko, khaṇakicco loko’ti, bhikkhave, assutavā puthujjano bhāsati, no ca kho so jānāti khaṇaṃ vā akkhaṇaṃ vā. Aṭṭhime, bhikkhave, akkhaṇā asamayā brahmacariyavāsāya. Katame aṭṭha? Idha, bhikkhave, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito; ayañca puggalo nirayaṃ upapanno hoti. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.
“Puna caparaṃ, bhikkhave, tathāgato ca loke uppanno hoti …pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito; ayañca puggalo tiracchānayoniṃ upapanno hoti …pe….
“Puna caparaṃ, bhikkhave …pe… ayañca puggalo pettivisayaṃ upapanno hoti …pe….
“Puna caparaṃ, bhikkhave …pe… ayañca puggalo aññataraṃ dīghāyukaṃ devanikāyaṃ upapanno hoti …pe….
“Puna caparaṃ, bhikkhave …pe… ayañca puggalo paccantimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti aviññātāresu milakkhesu, yattha natthi gati bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ …pe… pañcamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.
“Puna caparaṃ, bhikkhave …pe… ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti micchādiṭṭhiko viparītadassano– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammā paṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti …pe….
“Puna caparaṃ, bhikkhave …pe… ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti so ca hoti duppañño jaḷo eḷamūgo appaṭibalo subhāsitadubbhāsitassa atthamaññātuṃ. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.
“Puna caparaṃ, bhikkhave, tathāgato ca loke anuppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho …pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. Dhammo ca na desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti paññavā ajaḷo aneḷamūgo paṭibalo subhāsitadubbhāsitassa atthamaññātuṃ. Ayaṃ, bhikkhave, aṭṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya. ‘Ime kho, bhikkhave, aṭṭha akkhaṇā asamayā brahmacariyavāsāya’”.
“Ekova kho, bhikkhave, khaṇo ca samayo ca brahmacariyavāsāya. Katamo eko? Idha, bhikkhave, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. Dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti paññavā ajaḷo aneḷamūgo paṭibalo subhāsitadubbhāsitassa atthamaññātuṃ. Ayaṃ, bhikkhave, ekova khaṇo ca samayo ca brahmacariyavāsāyā”ti.
“Manussalābhaṃ laddhāna, saddhamme suppavedite;
Ye khaṇaṃ nādhigacchanti, atināmenti te khaṇaṃ.
“Bahū hi akkhaṇā vuttā, maggassa antarāyikā;
Kadāci karahaci loke, uppajjanti tathāgatā.
“Tayidaṃ sammukhībhūtaṃ, yaṃ lokasmiṃ sudullabhaṃ;
Manussapaṭilābho ca, saddhammassa ca desanā.
Alaṃ vāyamituṃ tattha, attakāmena jantunā.
“Kathaṃ vijaññā saddhammaṃ, khaṇo ve mā upaccagā.
Khaṇātītā hi socanti, nirayamhi samappitā.
“Idha ce naṃ virādheti, saddhammassa niyāmataṃ;
Vāṇijova atītattho, cirattaṃ anutapissati.
“Avijjānivuto poso, saddhammaṃ aparādhiko;
Jātimaraṇasaṃsāraṃ, ciraṃ paccanubhossati.
“Ye ca laddhā manussattaṃ, saddhamme suppavedite;
Akaṃsu satthu vacanaṃ, karissanti karonti vā.
“Khaṇaṃ paccaviduṃ loke, brahmacariyaṃ anuttaraṃ;
Ye maggaṃ paṭipajjiṃsu, tathāgatappaveditaṃ.
“Ye saṃvarā cakkhumatā, desitādiccabandhunā;
Tesu gutto sadā sato, vihare anavassuto.
“Sabbe anusaye chetvā, māradheyyaparānuge;
Te ve pāraṅgatā loke, ye pattā āsavakkhayan”ti. Navamaṃ.