經號:   
   (AN.8.25 更新)
增支部8集25經/摩訶男經(莊春江譯)[SA.929]
  有一次世尊住在釋迦族的迦毘羅衛城尼拘律園。那時,釋迦族摩訶男去見世尊。抵達後,向世尊問訊後,在一旁坐下。在一旁坐下的釋迦族摩訶男對世尊說這個:「大德!什麼情形是優婆塞呢?」「摩訶男!當已歸依佛、已歸依法、已歸依僧團,摩訶男!這個情形是優婆塞。」
  「大德!又,什麼情形是持戒的優婆塞?」「摩訶男!當優婆塞是離殺生者,是離未被給與的拿取者,是離邪淫者,是離妄語者,是離榖酒、果酒、酒放逸處者,摩訶男!這個情形是持戒的優婆塞。」
  「大德!又,什麼情形優婆塞是為了自己利益、非為了他人利益的行者?」「摩訶男!當優婆塞只自己是信具足者,在信具足上不勸導他人;只自己是戒具足者,在戒具足上不勸導他人;只自己是施捨具足者,在施捨具足上不勸導他人;只自己是想要見諸比丘者,在諸比丘的看見上不勸導他人;只自己是想要聽聞正法者,在正法的聽聞上不勸導他人;只自己是所聽聞諸法的憶持之類者,在法的憶持上不勸導他人;只自己是所聽聞諸法的義理考察者,在義理考察上不勸導他人;了知義理、了知法後只自己是法、隨法行者,在法、隨法行上不勸導他人;摩訶男!這個情形優婆塞是為了自己利益、非為了他人利益的行者。」
  「大德!又,什麼情形優婆塞是為了自己利益、以及為了他人利益的行者?」「摩訶男!當優婆塞自己是信具足者,以及在信具足上勸導他人;自己是戒具足者,以及在戒具足上勸導他人;自己是施捨具足者,以及在施捨具足上勸導他人;自己是想要見諸比丘者,以及在諸比丘的看見上勸導他人;自己是想要聽聞正法者,以及在正法的聽聞上勸導他人;自己是所聽聞諸法的憶持之類者,以及在法的憶持上勸導他人;自己是所聽聞諸法的義理考察者,以及在義理考察上勸導他人;了知義理後、了知法後自己是法、隨法行者,以及在法、隨法行上勸導他人;摩訶男!這個情形優婆塞是為了自己利益、以及為了他人利益的行者。」
AN.8.25/ 5. Mahānāmasuttaṃ
   25. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme. Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṃ etadavoca– “kittāvatā nu kho, bhante, upāsako hotī”ti? “Yato kho, mahānāma, buddhaṃ saraṇaṃ gato hoti, dhammaṃ saraṇaṃ gato hoti, saṅghaṃ saraṇaṃ gato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako hotī”ti.
   “Kittāvatā pana, bhante, upāsako sīlavā hotī”ti? “Yato kho, mahānāma upāsako pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādā paṭivirato hoti, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako sīlavā hotī”ti.
   “Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti? “Yato kho, mahānāma, upāsako attanāva saddhāsampanno hoti, no paraṃ saddhāsampadāya samādapeti; attanāva sīlasampanno hoti, no paraṃ sīlasampadāya samādapeti; attanāva cāgasampanno hoti, no paraṃ cāgasampadāya samādapeti; attanāva bhikkhūnaṃ dassanakāmo hoti, no paraṃ bhikkhūnaṃ dassane samādapeti; attanāva saddhammaṃ sotukāmo hoti, no paraṃ saddhammassavane samādapeti; attanāva sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti, no paraṃ dhammadhāraṇāya samādapeti; attanāva sutānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti, no paraṃ atthūpaparikkhāya samādapeti; attanāva atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, no paraṃ dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā”ti.
   “Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti? “Yato kho, mahānāma, upāsako attanā ca saddhāsampanno hoti, parañca saddhāsampadāya samādapeti; attanā ca sīlasampanno hoti, parañca sīlasampadāya samādapeti; attanā ca cāgasampanno hoti, parañca cāgasampadāya samādapeti; attanā ca bhikkhūnaṃ dassanakāmo hoti, parañca bhikkhūnaṃ dassane samādapeti; attanā ca saddhammaṃ sotukāmo hoti, parañca saddhammassavane samādapeti; attanā ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti, parañca dhammadhāraṇāya samādapeti; attanā ca sutānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti, parañca atthūpaparikkhāya samādapeti, attanā ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, parañca dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā”ti. Pañcamaṃ.
漢巴經文比對(莊春江作):