經號:   
   (AN.7.57 更新)
增支部7集57經/獅子將軍經(莊春江譯)
  被我這麼聽聞
  有一次世尊住在毘舍離大林重閣講堂。
  那時,獅子將軍去見世尊。抵達後,向世尊問訊後,在一旁坐下。在一旁坐下的獅子將軍對世尊說這個:
  「大德!能安立直接可見的布施果嗎?」
  「獅子!那樣的話,就在這件事上我將反問你,你就如對你能接受的那樣回答它。獅子!你怎麼想它:這裡,有二位男子,一位男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;一位男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,獅子!你怎麼想它:當憐愍時,阿羅漢會第一個憐愍誰:男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;或男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者呢?」
  「大德!凡男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者,當憐愍時,為何阿羅漢會第一個憐愍他?凡男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,當憐愍時,阿羅漢會第一個憐愍他。」
  「獅子!你怎麼想它:當往見時,阿羅漢會第一個往見誰:男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;或男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者呢?」
  「大德!凡男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者,當往見時,為何阿羅漢會第一個往見他?凡男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,當往見時,阿羅漢會第一個往見他。」
  「獅子!你怎麼想它:當接受[施物]時,阿羅漢會第一個接受誰的:男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;或男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者呢?」
  「大德!凡男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者,當接受時,為何阿羅漢會第一個接受他的?凡男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,當接受時,阿羅漢會第一個接受他的。」
  「獅子!你怎麼想它:當教導法時,阿羅漢會第一個教導誰:男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;或男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者呢?」
  「大德!凡男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者,當教導法時,為何阿羅漢會第一個教導他?凡男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,當教導法時,阿羅漢會第一個教導他。」
  「獅子!你怎麼想它:誰的好名聲被傳播:男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;或男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者呢?」
  「大德!凡男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者,為何他的好名聲被傳播?凡男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,他的好名聲被傳播。」
  「獅子!你怎麼想它:誰會往見任何群眾:不論剎帝利眾,不論婆羅門眾,不論屋主眾,不論沙門眾,會有自信地、不羞愧地往見:男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;或男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者呢?」
  「大德!凡男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者,他如何能往見任何群眾,剎帝利眾,不論婆羅門眾,不論屋主眾,不論沙門眾,會有自信地、不羞愧地往見?凡男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,他能往見任何群眾,剎帝利眾,不論婆羅門眾,不論屋主眾,不論沙門眾,會有自信地、不羞愧地往見。」
  「獅子!你怎麼想它:誰以身體的崩解,死後能往生善趣、天界中:男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者;或男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者呢?」
  「大德!凡男子是無信者、慳吝者、卑鄙者、惡口者,他如何以身體的崩解,死後能往生善趣、天界中?凡男子是有信者、布施主、隨布施喜樂者,他以身體的崩解,死後能往生善趣、天界中。
  大德!凡世尊所說直接可見的布施果,在這裡,我不對世尊行之以信,我也知道這些:大德!我是施與者、布施主,當憐愍時,阿羅漢第一個憐愍我;大德!我是施與者、布施主,當往見時,阿羅漢第一個往見我;大德!我是施與者、布施主,當接受時,阿羅漢第一個接受我的;大德!我是施與者、布施主,當教導法時,阿羅漢第一個教導我;大德!我是施與者、布施主,我的好名聲被傳播:『獅子將軍是施與者、作者僧團的奉獻者』;大德!我是施與者、布施主,我往見任何群眾,剎帝利眾或……(中略)沙門眾,有自信地、不羞愧地往見,大德!凡世尊所說直接可見的布施果,在這裡,我不對世尊行之以信,我也知道這些,大德!但凡世尊對我說這個:『獅子!施與者、布施主以身體的崩解,死後往生善趣、天界。』者,我不知道這個,而,在這裡,我對世尊行之以信。」
  「這是這樣,獅子!這是這樣,獅子!施與者、布施主以身體的崩解,死後往生善趣、天界。」
AN.7.57/ 4. Sīhasenāpatisuttaṃ
   57. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho sīho senāpati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho sīho senāpati bhagavantaṃ etadavoca– “sakkā nu kho, bhante, sandiṭṭhikaṃ dānaphalaṃ paññāpetun”ti?
   “Tena hi, sīha, taññevettha paṭipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, sīha, idha dve purisā– eko puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, eko puriso saddho dānapati anuppadānarato. Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kaṃ nu kho arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampeyyuṃ– ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’”ti?
   “Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampissanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato taṃyeva arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampeyyuṃ”.
   “Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kaṃ nu kho arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkameyyuṃ– ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’”ti? “Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkamissanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato taṃyeva arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkameyyuṃ”.
   “Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kassa nu kho arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇheyyuṃ– ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’”ti? “Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ tassa arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇhissanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato tasseva arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇheyyuṃ’”.
   “Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kassa nu kho arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā deseyyuṃ– ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’”ti? “Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ tassa arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā desessanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato tasseva arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā deseyyuṃ”
   “Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kassa nu kho kalyāṇo kittisaddo abbhuggaccheyya– ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’”ti? “Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ tassa kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchissati! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato tasseva kalyāṇo kittisaddo abbhuggaccheyya”.
   “Taṃ kiṃ maññasi, sīha, ko nu kho yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkameyya, yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkameyya amaṅkubhūto– ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’”ti? “Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kiṃ so yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkamissati, yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkamissati amaṅkubhūto! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato so yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkameyya, yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkameyya amaṅkubhūto”.
   “Taṃ kiṃ maññasi, sīha, ko nu kho kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya– ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’”ti “Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kiṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya”.
   “Yānimāni, bhante, bhagavatā sandiṭṭhikāni dānaphalāni akkhātāni, nāhaṃ ettha bhagavato saddhāya gacchāmi. Ahampi etāni jānāmi. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, maṃ arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampanti. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, maṃ arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkamanti. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, mayhaṃ arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇhanti Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, mayhaṃ arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā desenti. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, mayhaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato– ‘sīho senāpati dāyako kārako saṅghupaṭṭhāko’ti Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkamāmi, yadi khattiyaparisaṃ …pe… yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkamāmi amaṅkubhūto. Yānimāni, bhante, bhagavatā sandiṭṭhikāni dānaphalāni akkhātāni, nāhaṃ ettha bhagavato saddhāya gacchāmi. Ahampi etāni jānāmi. Yañca kho maṃ, bhante, bhagavā evamāha– ‘dāyako, sīha, dānapati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjatī’ti Etāhaṃ na jānāmi, ettha ca panāhaṃ, bhagavato saddhāya gacchāmī”ti. “Evametaṃ, sīha evametaṃ, sīha! Dāyako, sīha, dānapati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjatī”ti. Catutthaṃ.
漢巴經文比對(莊春江作):
  「作者」(kārako),菩提比丘長老英譯為「發起者」(a sponsor)。