(7) 2.大品
增支部3集62經/宗派處等經(莊春江譯)[MA.13]
「
比丘們!有
這三種宗派處,凡當被賢智者審問、詰問、追究時,都走到其他的後,
保持(住立)無作用的,哪三個?比丘們!有一些這樣說、這樣見的
沙門婆羅門:『凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,
那全部是過去所作之因。』比丘們!有一些這樣說、這樣見的沙門婆羅門:『凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是自在者化作之因。』比丘們!有一些這樣說、這樣見的沙門婆羅門:『凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是無因無
緣。』
比丘們!在那裡,凡那些這樣說、這樣見的沙門婆羅門:『凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是過去所作之因。』我去見他們後這麼說:『
尊者們,傳說是真的?你們是這樣知者、這樣見者:「凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是過去所作之因。」』而他們被我這樣詢問,自稱:『是的。』我對他們這麼說:『那樣的話,尊者們過去所作之因將成為殺生者,過去所作之因將成為
未被給與的拿取者,過去所作之因將成為非
梵行者,過去所作之因將成為
妄語者,過去所作之因將成為
離間語者,過去所作之因將成為
粗惡語者,過去所作之因將成為
雜穢語者,過去所作之因將成為
貪婪者,過去所作之因將成為有瞋害心者,過去所作之因將成為邪見者。』
比丘們!又,
返回過去所作為核心者,對這是應該被做的或這是不應該被做的
沒有意欲或精進,像這樣,在應該被做的、不應該做的不被知道(被得到)為真實的堅固的時,對
念已忘失者,對住於無守護者,
沒有各自如法的沙門言語。比丘們!這是我的在那些這樣說、這樣見的沙門婆羅門上第一個如法的折伏。
比丘們!在那裡,凡那些這樣說、這樣見的沙門婆羅門:『凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是自在者化作之因。』我去見他們後這麼說:『尊者們,傳說是真的?你們是這樣知者、這樣見者:「凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是自在者化作之因。」』而他們被我這樣詢問,自稱:『是的。』我對他們這麼說:『那樣的話,尊者們自在者化作之因將成為殺生者,自在者化作之因將成為未被給與的拿取者,自在者化作之因將成為非梵行者,自在者化作之因將成為妄語者,自在者化作之因將成為離間語者,自在者化作之因將成為粗惡語者,自在者化作之因將成為雜穢語者,自在者化作之因將成為貪婪者,自在者化作之因將成為有瞋害心者,自在者化作之因將成為邪見者。』
比丘們!又,返回自在者化作為核心者,對這是應該被做的或這是不應該被做的沒有意欲或精進,像這樣,在應該被做的、不應該做的不被知道為真實的堅固的時,對念已忘失者,對住於無守護者,沒有各自如法的沙門言語。這是我的在那些這樣說、這樣見的沙門婆羅門上第二個如法的折伏。
比丘們!在那裡,凡那些這樣說、這樣見的沙門婆羅門:『凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是無因無緣。』我去見他們後這麼說:『尊者們,傳說是真的?你們是這樣知者、這樣見者:「凡這位男子個人感受任何或樂、或苦、或不苦不樂,那全部是無因無緣。」』而他們被我這樣詢問,自稱:『是的。』我對他們這麼說:『那樣的話,尊者們無因無緣將成為殺生者……(中略)無因無緣將成為邪見者。』
比丘們!又,返回無因無緣為核心者,對這是應該被做的或這是不應該被做的沒有意欲或精進,像這樣,在應該被做的、不應該做的不被知道為真實的堅固的時,對念已忘失者,對住於無守護者,沒有各自如法的沙門言語。這是我的在那些這樣說、這樣見的沙門婆羅門上第三個如法的折伏。
比丘們!這是三種宗派處,凡當被賢智者審問、詰問、追究時,都走到其他的後,保持無作用的。
比丘們!但被我教導的法不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。比丘們!而哪個被我教導的法不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責?比丘們!『這是六界』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責;『這是
六觸處』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責;『這是十八種
意的近伺察』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責;『這是四聖諦』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。
『這是六界』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。然而,像這樣這個被說,
緣於什麼這個被說?比丘們!有這六界:地界、水界、火界、風界、虛空界、識界,比丘們!『這是六界』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。像這樣,凡那個被說,這是緣於這個被說。
『這是六觸處』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。然而,像這樣這個被說,緣於什麼這個被說?比丘們!有這六觸處:眼觸處、耳觸處、鼻觸處、舌觸處、身觸處、意觸處,比丘們!『這是六觸處』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。像這樣,凡那個被說,這是緣於這個被說。
『這是十八種意的近伺察』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。然而,像這樣這個被說,緣於什麼這個被說?以眼見色後,
順喜悅處近伺察色、
順憂處近伺察色、
順平靜處近伺察色,以耳聽聲音後……以鼻聞氣味後……以舌嚐味道後……以身接觸
所觸後……以意識知法後,順喜悅處近伺察法、順憂處近伺察法、順平靜處近伺察法,比丘們!『這是十八種意的近伺察』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。像這樣,凡那個被說,這是緣於這個被說。
『這是四聖諦』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。然而,像這樣這個被說,緣於什麼這個被說?比丘們!對六界取著後
有胎的下生;在進入時有名色;以名色
為緣有六處;以六處為緣有觸;以觸為緣有受,比丘們!又,對感受者,我告知(安立):『這是苦。』我告知:『這是苦
集。』我告知:『這是苦
滅。』我告知:『這是導向苦
滅道跡。』
比丘們!而什麼是苦聖諦?生是苦,老也是苦,死也是苦,愁、悲、苦、憂、
絕望也是苦,與不愛的結合也是苦,與所愛的別離也是苦,凡沒得到想要的,那也是苦。以簡要:
五取蘊是苦,比丘們!這被稱為苦聖諦。
比丘們!而什麼是苦集聖諦?以
無明為緣有諸行(而諸行存在);以行為緣有識;以識為緣有名色;以名色為緣有六處;以六處為緣有觸;以觸為緣有受;以受為緣有渴愛;以渴愛為緣有取;以取為緣有有;以有為緣有生;以生為緣老、死、愁、悲、苦、憂、絕望生成,這樣是這整個
苦蘊的集,比丘們!這被稱為苦集聖諦。
比丘們!而什麼是苦滅聖諦?但就以無明的
無餘褪去與滅有行
滅(而行滅存在);以行滅有識滅;以識滅有名色滅;以名色滅有六處滅;以六處滅有觸滅;以觸滅有受滅;以受滅有渴愛滅;以渴愛滅有取滅;以取滅有有滅;以有滅有生滅;以生滅而老、死、愁、悲、苦、憂、絕望被滅,這樣是這整個苦蘊的滅,比丘們!這被稱為苦滅聖諦。
比丘們!而什麼是導向苦滅道跡聖諦?就是這
八支聖道;即:正見、正志、正語、正業、正命、正精進、正念、正定,比丘們!這被稱為導向苦滅道跡聖諦。
比丘們!『這是四聖諦』是被我教導的法,不被沙門們、婆羅門們、智者們折伏、污染、責備、叱責。像這樣,凡那個被說,這是緣於這個被說。」
(7) 2. Mahāvaggo
AN.3.62/1. Titthāyatanādisuttaṃ
62. “Tīṇimāni bhikkhave, titthāyatanāni yāni paṇḍitehi samanuyuñjiyamānāni samanugāhiyamānāni samanubhāsiyamānāni parampi gantvā akiriyāya saṇṭhahanti. Katamāni tīṇi? Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino– ‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ pubbekatahetū’ti. Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino– ‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ issaranimmānahetū’ti. Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino– ‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ ahetu-appaccayā’”ti.
“Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ pubbekatahetū’ti, tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi– ‘saccaṃ kira tumhe āyasmanto evaṃvādino evaṃdiṭṭhino– yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ pubbekatahetū’ti Te ca me evaṃ puṭṭhā ‘āmā’ti paṭijānanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi– ‘tenahāyasmanto pāṇātipātino bhavissanti pubbekatahetu, adinnādāyino bhavissanti pubbekatahetu, abrahmacārino bhavissanti pubbekatahetu, musāvādino bhavissanti pubbekatahetu, pisuṇavācā bhavissanti pubbekatahetu, pharusavācā bhavissanti pubbekatahetu, samphappalāpino bhavissanti pubbekatahetu, abhijjhāluno bhavissanti pubbekatahetu, byāpannacittā bhavissanti pubbekatahetu, micchādiṭṭhikā bhavissanti pubbekatahetu’”.
“Pubbekataṃ kho pana, bhikkhave, sārato paccāgacchataṃ na hoti chando vā vāyāmo vā idaṃ vā karaṇīyaṃ idaṃ vā akaraṇīyanti. Iti karaṇīyākaraṇīye kho pana saccato thetato anupalabbhiyamāne muṭṭhassatīnaṃ anārakkhānaṃ viharataṃ na hoti paccattaṃ sahadhammiko samaṇavādo Ayaṃ kho me, bhikkhave, tesu samaṇabrāhmaṇesu evaṃvādīsu evaṃdiṭṭhīsu paṭhamo sahadhammiko niggaho hoti.
“Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ issaranimmānahetū’ti, tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi– ‘saccaṃ kira tumhe āyasmanto evaṃvādino evadiṭṭhino – yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ issaranimmānahetū’ti? Te ca me evaṃ puṭṭhā ‘āmā’ti paṭijānanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi– ‘tenahāyasmanto pāṇātipātino bhavissanti issaranimmānahetu, adinnādāyino bhavissanti issaranimmānahetu, abrahmacārino bhavissanti issaranimmānahetu, musāvādino bhavissanti issaranimmānahetu, pisuṇavācā bhavissanti issaranimmānahetu, pharusavācā bhavissanti issaranimmānahetu, samphappalāpino bhavissanti issaranimmānahetu, abhijjhāluno bhavissanti issaranimmānahetu, byāpannacittā bhavissanti issaranimmānahetu, micchādiṭṭhikā bhavissanti issaranimmānahetu’”.
“Issaranimmānaṃ kho pana, bhikkhave, sārato paccāgacchataṃ na hoti chando vā vāyāmo vā idaṃ vā karaṇīyaṃ idaṃ vā akaraṇīyanti. Iti karaṇīyākaraṇīye kho pana saccato thetato anupalabbhiyamāne muṭṭhassatīnaṃ anārakkhānaṃ viharataṃ na hoti paccattaṃ sahadhammiko samaṇavādo. Ayaṃ kho me, bhikkhave, tesu samaṇabrāhmaṇesu evaṃvādīsu evaṃdiṭṭhīsu dutiyo sahadhammiko niggaho hoti.
“Tatra bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino– ‘yaṃ kiṃ cāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ ahetu-appaccayā’ti, tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi– ‘saccaṃ kira tumhe āyasmanto evaṃvādino evaṃdiṭṭhino– yaṃ kiṃ cāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ ahetu-appaccayā’ti? Te ca me evaṃ puṭṭhā ‘āmā’ti paṭijānanti Tyāhaṃ evaṃ vadāmi– ‘tenahāyasmanto pāṇātipātino bhavissanti ahetu-appaccayā …pe… micchādiṭṭhikā bhavissanti ahetu-appaccayā’”.
“Ahetu-appaccayaṃ kho pana, bhikkhave, sārato paccāgacchataṃ na hoti chando vā vāyāmo vā idaṃ vā karaṇīyaṃ idaṃ vā akaraṇīyanti. Iti karaṇīyākaraṇīye kho pana saccato thetato anupalabbhiyamāne muṭṭhassatīnaṃ anārakkhānaṃ viharataṃ na hoti paccattaṃ sahadhammiko samaṇavādo. Ayaṃ kho me, bhikkhave, tesu samaṇabrāhmaṇesu evaṃvādīsu evaṃdiṭṭhīsu tatiyo sahadhammiko niggaho hoti.
“Imāni kho, bhikkhave, tīṇi titthāyatanāni yāni paṇḍitehi samanuyuñjiyamānāni samanugāhiyamānāni samanubhāsiyamānāni parampi gantvā akiriyāya saṇṭhahanti.
“Ayaṃ kho pana, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi. Katamo ca, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi? Imā cha dhātuyoti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi. Imāni cha phassāyatanānīti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi. Ime aṭṭhārasa manopavicārāti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi. Imāni cattāri ariyasaccānīti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi.
“Imā cha dhātuyoti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Chayimā, bhikkhave dhātuyo– pathavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu, ākāsadhātu, viññāṇadhātu. Imā cha dhātuyoti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
“Imāni cha phassāyatanānīti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Chayimāni, bhikkhave, phassāyatanāni– cakkhu phassāyatanaṃ, sotaṃ phassāyatanaṃ, ghānaṃ phassāyatanaṃ, jivhā phassāyatanaṃ, kāyo phassāyatanaṃ, mano phassāyatanaṃ. Imāni cha phassāyatanānīti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
“Ime aṭṭhārasa manopavicārāti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Cakkhunā rūpaṃ disvā somanassaṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati domanassaṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati upekkhāṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati, sotena saddaṃ sutvā… ghānena gandhaṃ ghāyitvā… jivhāya rasaṃ sāyitvā… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… manasā dhammaṃ viññāya somanassaṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati domanassaṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati upekkhāṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati. Ime aṭṭhārasa manopavicārāti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
“Imāni cattāri ariyasaccānīti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Channaṃ, bhikkhave, dhātūnaṃ upādāya gabbhassāvakkanti hoti; okkantiyā sati nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā. Vediyamānassa kho panāhaṃ, bhikkhave, idaṃ dukkhanti paññapemi, ayaṃ dukkhasamudayoti paññapemi, ayaṃ dukkhanirodhoti paññapemi, ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadāti paññapemi.
“Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ? Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā maraṇampi dukkhaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, (appiyehi sampayogo dukkho, piyehi vippayogo dukkho,) yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ.
“Katamañca, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ? Avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ.
“Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ? Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, viññāṇa-nirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ.
“Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ– sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammā-ājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ. ‘Imāni cattāri ariyasaccānī’ti, bhikkhave, mayā dhammo desito aniggahito asaṃkiliṭṭho anupavajjo appaṭikuṭṭho samaṇehi brāhmaṇehi viññūhīti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttan”ti. Paṭhamaṃ.