相應部12相應67經/蘆葦束經(因緣相應/因緣篇/修多羅)(莊春江譯)[SA.288]
有一次,
尊者舍利弗與尊者摩訶拘絺羅,住在波羅奈仙人墜落處的鹿林。
那時,尊者摩訶拘絺羅傍晚時,從
獨坐出來,去見尊者舍利弗。抵達後,與尊者舍利弗一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,在一旁坐下。在一旁坐下的尊者摩訶拘絺羅對尊者舍利弗說這個:
「舍利弗
學友!怎麼樣,老死是自己作的嗎?其他作的嗎?
自己與其他作的嗎?或非自己非其他作的;
自然生的呢?」
「拘絺羅學友!老死不是自己作的、不是其他作的、不是自己與其他作的、也不是非自己非他人作的;自然生的,而是以生
為緣而有老死(而老死存在)。」
「舍利弗學友!怎麼樣,生是自己作的嗎?其他作的嗎?自己與其他作的嗎?或非自己非其他作的;自然生的呢?」
「拘絺羅學友!生不是自己作的、不是其他作的、不是自己與其他作的、也不是非自己非他人作的;自然生的,而是以有為緣而有生。」
「舍利弗學友!怎麼樣,有是自己作的嗎?……(中略)取是自己作的嗎?……渴愛是自己作的嗎?……受是自己作的嗎?……觸是自己作的嗎?……六處是自己作的嗎?……名色是自己作的嗎?其他作的嗎?自己與其他作的嗎?或非自己非其他作的;自然生的呢?」
「拘絺羅學友!名色不是自己作的、不是其他作的、不是自己與其他作的、也不是非自己非其他作的;自然生的,而是以識為緣而有名色。」
「舍利弗學友!怎麼樣,識是自己作的嗎?其他作的嗎?自己與其他作的嗎?或非自己非其他作的;自然生的呢?」
「拘絺羅學友!識不是自己作的、不是其他作的、不是自己與其他作的、也不是非自己非其他作的;自然生的,而是以名色為緣而有識。」
「就現在,我們這麼了知尊者舍利弗所說:『拘絺羅學友!名色不是自己作的、不是其他作的、不是自己與其他作的、也不是非自己非其他作的;自然生的,而是以識為緣而有名色。』但,就現在,我們又這麼了知尊者舍利弗所說:『拘絺羅學友!識不是自己作的、不是其他作的、不是自己與其他作的、也不是非自己非其他作的;自然生的,而是以名色為緣而有識。』那麼,舍利弗學友!這所說的義理,應該如怎樣被看見呢?」
「學友!那樣的話,我將為你作譬喻,這裡,一些有智的男子也以譬喻了知所說的義理。學友!猶如兩把蘆葦束互相依靠後站立。同樣的,學友!以名色為緣而有識;以識為緣而有名色;以名色為緣而有六處;以六處為緣而有觸……(中略)這樣是這整個
苦蘊的
集。
學友!如果拉那些蘆葦束中之一個,另一個倒下;如果拉另一個(另外的),這一個(另外的)倒下。同樣的,學友!以名色
滅而有識滅(而識滅存在);以識滅而有名色滅,以名色滅而有六處滅;以六處滅而有觸滅……(中略)這樣是這整個苦蘊的滅。」
「不可思議啊,舍利弗學友!
未曾有啊,舍利弗學友!這被尊者舍利弗多麼善說。而且,我們以這三十六事隨喜這位尊者舍利弗的所說:『學友!如果
比丘對老死是為了
厭、
離貪、
滅而教導法,「說法者比丘」是適當的言語。
學友!如果比丘是對老死是為了厭、離貪、滅的行者,「
法、隨法行者比丘」是適當的言語。
學友!如果比丘對老死從
厭、
離貪、滅,不執取後成為解脫者,「得當生涅槃者比丘」是適當的言語。
學友!如果比丘教導對生……對有……對取……對渴愛……對受……對觸……對六處……對名色……對識……對行……如果比丘對
無明是為了厭、離貪、滅而教導法,「說法者比丘」是適當的言語。
學友!如果比丘對無明是為了厭、離貪、滅的行者,「法、隨法行者比丘」是適當的言語。
學友!如果比丘對無明從厭、離貪、滅,不執取後成為解脫者,「得當生涅槃者比丘。」是適當的言語』」
SN.12.67/(7). Naḷakalāpīsuttaṃ
67. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahākoṭṭhiko bārāṇasiyaṃ viharanti isipatane migadāye. Atha kho āyasmā mahākoṭṭhiko sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā sāriputtena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā mahākoṭṭhiko āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca– “kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, sayaṃkataṃ jarāmaraṇaṃ, paraṃkataṃ jarāmaraṇaṃ, sayaṃkatañca paraṃkatañca jarāmaraṇaṃ, udāhu asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ jarāmaraṇan”ti? “Na kho, āvuso koṭṭhika, sayaṃkataṃ jarāmaraṇaṃ, na paraṃkataṃ jarāmaraṇaṃ, na sayaṃkatañca paraṃkatañca jarāmaraṇaṃ, nāpi asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ jarāmaraṇaṃ. Api ca, jātipaccayā jarāmaraṇan”ti.
“Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, sayaṃkatā jāti, paraṃkatā jāti, sayaṃkatā ca paraṃkatā ca jāti, udāhu asayaṃkārā aparaṃkārā adhiccasamuppannā jātī”ti? “Na kho, āvuso koṭṭhika, sayaṃkatā jāti, na paraṃkatā jāti, na sayaṃkatā ca paraṃkatā ca jāti, nāpi asayaṃkārā aparaṃkārā adhiccasamuppannā jāti. Api ca, bhavapaccayā jātī”ti.
“Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, sayaṃkato bhavo …pe… sayaṃkataṃ upādānaṃ… sayaṃkatā taṇhā… sayaṃkatā vedanā… sayaṃkato phasso… sayaṃkataṃ saḷāyatanaṃ… sayaṃkataṃ nāmarūpaṃ, paraṃkataṃ nāmarūpaṃ, sayaṃkatañca paraṃkatañca nāmarūpaṃ, udāhu asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ nāmarūpan”ti “Na kho, āvuso koṭṭhika, sayaṃkataṃ nāmarūpaṃ, na paraṃkataṃ nāmarūpaṃ, na sayaṃkatañca paraṃkatañca nāmarūpaṃ, nāpi asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ, adhiccasamuppannaṃ nāmarūpaṃ. Api ca, viññāṇapaccayā nāmarūpan”ti.
“Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, sayaṅkataṃ viññāṇaṃ, paraṅkataṃ viññāṇaṃ, sayaṃkatañca paraṃkatañca viññāṇaṃ, udāhu asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ viññāṇan”ti? “Na kho, āvuso koṭṭhika, sayaṃkataṃ viññāṇaṃ, na paraṃkataṃ viññāṇaṃ na sayaṃkatañca paraṃkatañca viññāṇaṃ, nāpi asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ viññāṇaṃ. Api ca, nāmarūpapaccayā viññāṇan”ti.
“Idāneva kho mayaṃ āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ evaṃ ājānāma – ‘na khvāvuso koṭṭhika, sayaṃkataṃ nāmarūpaṃ, na paraṃkataṃ nāmarūpaṃ, na sayaṃkatañca paraṃkatañca nāmarūpaṃ, nāpi asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ nāmarūpaṃ. Api ca, viññāṇapaccayā nāmarūpan’”ti.
“Idāneva ca pana mayaṃ āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ evaṃ ājānāma– ‘na khvāvuso koṭṭhika, sayaṃkataṃ viññāṇaṃ, na paraṃkataṃ viññāṇaṃ, na sayaṃkatañca paraṃkatañca viññāṇaṃ nāpi asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ viññāṇaṃ. Api ca, nāmarūpapaccayā viññāṇan’”ti.
“Yathā kathaṃ panāvuso sāriputta, imassa bhāsitassa attho daṭṭhabbo”ti? “Tenahāvuso, upamaṃ te karissāmi. Upamāyapidhekacce viññū purisā bhāsitassa atthaṃ jānanti. Seyyathāpi, āvuso, dve naḷakalāpiyo aññamaññaṃ nissāya tiṭṭheyyuṃ. Evameva kho, āvuso, nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ; viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ; nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ; saḷāyatanapaccayā phasso …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. Tāsaṃ ce, āvuso naḷakalāpīnaṃ ekaṃ ākaḍḍheyya, ekā papateyya; aparaṃ ce ākaḍḍheyya, aparā papateyya. Evameva kho, āvuso, nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho; viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho; nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho; saḷāyatananirodhā phassanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī”ti. “Acchariyaṃ āvuso sāriputta; abbhutaṃ, āvuso sāriputta! Yāvasubhāsitaṃ cidaṃ āyasmatā sāriputtena. Idañca pana mayaṃ āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ imehi chattiṃsāya vatthūhi anumodāma– ‘jarāmaraṇassa ce, āvuso, bhikkhu nibbidāya virāgāya nirodhāya dhammaṃ deseti, dhammakathiko bhikkhūti alaṃ vacanāya. Jarāmaraṇassa ce, āvuso, bhikkhu nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, dhammānudhammappaṭipanno bhikkhūti alaṃ vacanāya. Jarāmaraṇassa ce, āvuso, bhikkhu nibbidā virāgā nirodhā anupādā vimutto hoti, diṭṭhadhammanibbānappatto bhikkhūti alaṃ vacanāya. Jātiyā ce… bhavassa ce… upādānassa ce… taṇhāya ce… vedanāya ce… phassassa ce… saḷāyatanassa ce… nāmarūpassa ce… viññāṇassa ce… saṅkhārānaṃ ce… avijjāya ce, āvuso, bhikkhu nibbidāya virāgāya nirodhāya dhammaṃ deseti, dhammakathiko bhikkhūti alaṃ vacanāya. Avijjāya ce, āvuso, bhikkhu nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, dhammānudhammappaṭipanno bhikkhūti alaṃ vacanāya Avijjāya ce, āvuso, bhikkhu nibbidā virāgā nirodhā anupādā vimutto hoti, diṭṭhadhammanibbānappatto bhikkhūti alaṃ vacanāyā’”ti. Sattamaṃ.