北傳:雜阿含285經 南傳:相應部12相應10,54經 關涉主題:教理/緣起的五支說、緣起的內容‧譬喻/油燈的燃燒 (更新)
雜阿含285經[正聞本466經/佛光本323經](因緣相應/雜因誦/修多羅)(莊春江標點)
  如是我聞
  一時住舍衛國祇樹給孤獨園。
  爾時,世尊告諸比丘
  「我憶宿命,未成正覺時,獨一靜處,專精禪思,生如是念:『世間難入,所謂若生,若老,若病,若死;若遷,若受生,然諸眾生生、老、死,上及所依,不如實知。』
  我作是念:『何法有故,生有?何法緣故,生有?』
  即正思惟,起無間等,知:『有有故,生有;有緣故,生有。』
  復思惟:『何法有故,有有?何法緣故,有有?』
  即正思惟,如實無間等起,知:『取有故,有有;取緣故,有有。』
  又作是念:『取復何緣?何法有故,取有?何法緣故,取有?』
  即正思惟,如實無間等起,知:『取法味著、顧念、心縛,愛欲增長;彼愛有故,取有;愛故,緣取,取緣有,有緣生,生緣老、病、死、憂、悲、、苦,如是,如是,純大苦聚集。』
  諸比丘!於意云何?譬如:緣膏油及炷,燈明得燒,數增油、炷,彼燈明得久住不?」
  答言:「如是,世尊!」
  「如是,諸比丘!於色取[法]味著、顧念、{愛}[心]縛,[愛欲]增長;愛緣故取,取緣有,有緣生,生緣老、病、死、憂、悲、惱、苦,如是,如是,純大苦聚集。
  我時復作是念:『何法無故,無此老、病、死?何法滅故,老、病、死滅?』
  即正思惟,起如實無間等:『無生,則無老、病、死;生滅故,則老、病、死滅。』
  復作是念:『何法無故,無生?何法滅故,生滅?』
  即正思惟,起如實無間等:『有無故,生無;有滅故,生滅。』
  又復思惟:『何法無故,有無?何法滅故,有滅?』
  即正思惟,生如實無間等觀:『取無故,有無;取滅故,有滅。』
  又作是念:『何法無故,取無?何法滅故,取滅?』
  即正思惟,生如實無間等觀:『所取法無常、生滅、離欲、滅盡、捨離,心不顧念,心不縛著,愛則滅;彼愛滅故,取滅;取滅故,有滅;有滅故,生滅;生滅故,老、病、死、憂、悲、惱、苦滅,如是,如是,純大苦聚滅。』
  諸比丘!於意云何?譬如:油、炷然燈,若不增油、治炷,非彼燈明,未來不生、盡、磨滅耶?」
  比丘白佛[言]:「如是,世尊!」
  「如是,諸比丘!於所取法,觀察無常、生滅、離欲、滅盡、捨離,心不顧念,心不縛著,愛則滅;愛滅,則取滅……乃至純大苦聚滅。」
  佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。

相應部12相應10經/喬達摩經(因緣相應/因緣篇/修多羅)(莊春江譯)
  「比丘們!當就在我正覺以前,還是未現正覺菩薩時想這個:『唉!這個世間確實已陷入苦難:被生、衰老、死去、死沒、再生,然而,不知道這老死苦的出離,什麼時候這老死苦的出離才將被知道?』
  比丘們!那個我想這個:『在什麼存在時老死存在呢?以什麼為緣有老死(而老死存在)?』比丘們!那個我從如理作意,以慧有現觀:『在生存在時老死存在;以生為緣有老死)。』
  比丘們!那個我想這個:『在什麼存在時生存在呢?……(中略)有……取……渴愛……受……觸……六處……名色……識……諸行存在?以什麼為緣有諸行(而諸行存在)?』
  比丘們!那個我從如理作意,以慧有現觀:『在無明存在時諸行存在;以無明為緣有諸行(而諸行存在)。』
  像這樣,以無明為緣有諸行;以行為緣有識……(中略)這樣是這整個苦蘊
  『集!集!』比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起
  比丘們!那個我想這個:『在什麼不存在時老死不存在呢?以什麼滅有老死滅(而老死滅存在)』比丘們!那個我從如理作意,以慧有現觀:『在生不存在時老死不存在;以生滅有老死滅。』
  比丘們!那個我想這個:『在什麼不存在時生不存在?……(中略)有……取……渴愛……受……觸……六處……名色……識……諸行不存在?以什麼滅有行滅呢?』
  比丘們!那個我從如理作意,以慧有現觀:『在無明不存在時諸行不存在;以無明滅有行滅。』
  像這樣,以無明滅有行滅;以行滅有識滅……(中略)這樣是這整個苦蘊的
  『滅!滅!』比丘們!在以前不曾聽聞的諸法上,我的眼生起,智生起,慧生起,明生起,光生起。」
  佛陀品第一,其攝頌
  「教說與解析、道跡,毘婆尸、尸棄及毘舍浮,
   拘留孫、拘那含、迦葉,以及大釋迦牟尼喬達摩。」

相應部12相應54經/結經第二(因緣相應/因緣篇/修多羅)(莊春江譯)
  住在舍衛城……(中略)。
  「比丘們!猶如緣於油與緣於燈芯,油燈燃燒。在那裡,如果男子經常地灌入油、放置燈芯,比丘們!這樣,那個油燈有那個食物、那個燃料,它會長久地、長時間地燃燒。同樣的,比丘們!在會被結縛的諸法上隨看樂味地住者的渴愛增長,以渴愛為緣有取(而取存在)……(中略)這樣是這整個苦蘊
  比丘們!猶如緣於油與緣於燈芯,油燈燃燒。在那裡,如果男子不經常地灌入油、放置燈芯,比丘們!這樣,那個油燈以先前燃料的耗盡,與以其它的沒帶來,無食物者被熄滅。同樣的,比丘們!在會被結縛的諸法上隨看過患地住者的渴愛被滅,以渴愛滅有取滅(而取滅存在)……(中略)這樣是這整個苦蘊的。」

巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
SN.12.10/(10) Gotamasuttaṃ
   10. “Pubbeva me, bhikkhave, sambodhā anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato etadahosi– ‘kicchaṃ vatāyaṃ loko āpanno jāyati ca jīyati ca mīyati ca cavati ca upapajjati ca. Atha ca panimassa dukkhassa nissaraṇaṃ nappajānāti jarāmaraṇassa. Kudāssu nāma imassa dukkhassa nissaraṇaṃ paññāyissati jarāmaraṇassā’”ti?
   “Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi– ‘kimhi nu kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, kiṃpaccayā jarāmaraṇan’ti Tassa mayhaṃ, bhikkhave, yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘jātiyā kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, jātipaccayā jarāmaraṇan’”ti.
   “Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi– ‘kimhi nu kho sati jāti hoti …pe… bhavo… upādānaṃ… taṇhā… vedanā… phasso… saḷāyatanaṃ… nāmarūpaṃ… viññāṇaṃ… saṅkhārā honti, kiṃpaccayā saṅkhārā’ti? Tassa mayhaṃ, bhikkhave yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘avijjāya kho sati saṅkhārā honti, avijjāpaccayā saṅkhārā’”ti.
   “Iti hidaṃ avijjāpaccayā saṅkhārā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. ‘Samudayo, samudayo’ti kho me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
   “Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi– ‘kimhi nu kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, kissa nirodhā jarāmaraṇanirodho’ti? Tassa mayhaṃ, bhikkhave, yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘jātiyā kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, jātinirodhā jarāmaraṇanirodho’”ti.
   “Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi– ‘kimhi nu kho asati jāti na hoti …pe… bhavo… upādānaṃ… taṇhā… vedanā… phasso… saḷāyatanaṃ… nāmarūpaṃ… viññāṇaṃ… saṅkhārā na honti, kissa nirodhā saṅkhāranirodho’ti? Tassa mayhaṃ, bhikkhave, yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo– ‘avijjāya kho asati saṅkhārā na honti, avijjānirodhā saṅkhāranirodho’”ti.
   “Iti hidaṃ avijjānirodhā saṅkhāranirodho; saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti. ‘Nirodho, nirodho’ti kho me, bhikkhave, pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādī”ti. Dasamo.
  Buddhavaggo paṭhamo.
  Tassuddānaṃ–
   Desanā vibhaṅgapaṭipadā ca, vipassī sikhī ca vessabhū.
   Kakusandho koṇāgamano kassapo, mahāsakyamuni ca gotamoti.

SN.12.54/(4). Dutiyasaṃyojanasuttaṃ
   54. Sāvatthiyaṃ viharati …pe… “seyyathāpi, bhikkhave, telañca paṭicca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo jhāyeyya. Tatra puriso kālena kālaṃ telaṃ āsiñceyya vaṭṭiṃ upasaṃhareyya. Evañhi so, bhikkhave, telappadīpo tadāhāro tadupādāno ciraṃ dīghamaddhānaṃ jaleyya. Evameva kho, bhikkhave, saṃyojaniyesu dhammesu assādānupassino viharato taṇhā pavaḍḍhati. Taṇhāpaccayā upādānaṃ …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti”.
   “Seyyathāpi bhikkhave, telañca paṭicca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo jhāyeyya. Tatra puriso na kālena kālaṃ telaṃ āsiñceyya na vaṭṭiṃ upasaṃhareyya Evañhi so, bhikkhave, telappadīpo purimassa ca upādānassa pariyādānā aññassa ca anupahārā anāhāro nibbāyeyya. Evameva kho, bhikkhave, saṃyojaniyesu dhammesu ādīnavānupassino viharato taṇhā nirujjhati. Taṇhānirodhā upādānanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī”ti. Catutthaṃ.
南北傳經文比對(莊春江作):
  「若死;若遷(SA.285)/自滅、自沒(SA.366)」,南傳作「死亡;死沒」(mīyati ca cavati ca),菩提比丘長老英譯為「以及死,它死去」(and dies, it passes away)。
  北傳SA.285,SA.287,SA.366都沒有「集!集!」(‘samudayo, samudayo’ti)與「滅!滅!」(‘nirodho, nirodho’ti),這樣依「苦、集、滅、道」之「四聖諦」的述說層次就沒有南傳經文的明顯。
  「有有故,生有;有緣故,生有」,SN.12.4作「在有存在時有生;以有為緣有生」(bhave kho sati jāti hoti, bhavapaccayā jātī),菩提比丘長老英譯為「當有存在,結果是出生;出生以存在為其條件」(when there is existence, birth comes to be; birth has existence as its condition)。