北傳:中阿含22經 南傳:增支部5集166經 關涉主題:事蹟/阿難受佛責備 (更新)
中阿含22經/成就戒經(舍梨子相應品)(莊春江標點)
  我聞如是
  一時遊舍衛國,在勝林給孤獨園。
  爾時,尊者舍梨子告諸比丘
  「若比丘成就戒、成就定、成就慧者,便於現法出入想知滅定,必有此處。若於現法不得究竟智,身壞命終,過摶食天,生餘意生天中,於彼出入想知滅定,必有此處。」
  是時,尊者烏陀夷共在眾中。尊者烏陀夷白曰:
  「尊者舍梨子!若比丘生餘意生天中,出入想知滅定者,終無此處。」
  尊者舍梨子再三告諸比丘:
  「若比丘成就戒、成就定、成就慧者,便於現法出入想知滅定,必有此處。若於現法不得究竟智,身壞命終,過摶食天,生餘意生天中,於彼出入想知滅定,必有此處。」
  尊者烏陀夷亦復再三白曰:
  「尊者舍梨子!若比丘生餘意生天中,出入想知滅定者,終無此處。」
  於是,尊者舍梨子便作是念:
  「此比丘乃至再三非我所說,無一比丘歎我所說,我寧可往至世尊所。」
  於是,尊者舍梨子往詣佛所,稽首作禮,卻坐一面。尊者舍梨子去後不久,尊者烏陀夷及諸比丘亦往詣佛所,稽首作禮,卻坐一面。於中,尊者舍梨子復告諸比丘:
  「若比丘成就戒、成就定、成就慧者,便於現法出入想知滅定,必有此處。若於現法不得究竟智,身壞命終,過摶食天,生餘意生天中,於彼出入想知滅定,必有此處。」
  尊者烏陀夷復白曰:
  「尊者舍梨子!若比丘生餘意生天中,出入想知滅定者,終無此處。」
  尊者舍梨子復再三告諸比丘:
  「若比丘成就戒、成就定、成就慧者,便於現法出入想知滅定,必有此處。若於現法不得究竟智,身壞命終,過摶食天,生餘意生天中,於彼出入想知滅定,必有此處。」
  尊者烏陀夷亦復再三白曰:
  「尊者舍梨子!若比丘生餘意生天中,出入想知滅定者,終無此處。」
  尊者舍梨子復作是念:
  「此比丘於世尊前再三非我所說,亦無一比丘歎我所說,我宜默然。」
  於是,世尊問曰:
  「烏陀夷!汝說意生天為是色耶?」
  尊者烏陀夷白世尊曰:「是也,世尊!」
  世尊面訶烏陀夷曰:
  「汝愚癡人,盲無有目!以何等故,論甚深阿毘曇?」
  於是,尊者烏陀夷為佛面訶已,內懷憂慼,低頭默然,失辯無言,如有所思。
  世尊面訶尊者烏陀夷已,語尊者阿難曰:
  「上尊名德長老比丘為他所詰,汝何以故,縱而不撿?汝愚癡人,無有慈心,捨背上尊名德長老。」
  於是,世尊面訶尊者烏陀夷及尊者阿難已,告諸比丘:
  「若比丘成就戒、成就定、成就慧者,便於現法出入想知滅定,必有此處。若於現法不得究竟智,身壞命終,過摶食天,生餘意生天中,於彼出入想知滅定,必有此處。」佛說如是,即入禪室,宴坐默然。
  爾時,尊者白淨比丘在於眾中,尊者阿難白尊者白淨:
  「是他所作,而我得責。尊者白淨!世尊晡時必從禪室出,至比丘眾前,敷座而坐,共論此義。尊者白淨應答此事,我極於世尊所及諸梵行。」
  於是,世尊則於晡時從禪室出,至比丘眾前,敷座而坐,告曰:
  「白淨!長老比丘為有幾法,為諸梵行者愛敬尊重?」
  尊者白淨白曰:
  「世尊!長老比丘若有五法,為諸梵行者愛敬尊重,云何為五?
  世尊!長老比丘修習禁戒,守護從解脫,又復善攝威儀禮節,見纖{介}[芥]罪常懷畏怖,受持學戒,世尊!禁戒長老上尊比丘,為諸梵行者愛敬尊重。
  復次,世尊!長老比丘廣學多聞,守持不忘,積聚博聞,所謂:法者,初善、中善、竟亦善,有義有文具足清淨顯現梵行,如是,諸法廣學多聞,翫習至千意所惟觀明見深達,世尊!多聞長老上尊比丘,為諸梵行者愛敬尊重。
  復次,世尊!長老比丘得四增上心現法樂居,易不難得,世尊!禪{伺}[思]長老上尊比丘,為諸梵行者愛敬尊重。
  復次,世尊!長老比丘修行智慧,觀興衰法,得如是智:聖、慧明達,分別曉了,以正盡苦,世尊!智慧長老上尊比丘,為諸梵行者愛敬尊重。
  復次,世尊!長老比丘諸已盡,無復有結,心解脫慧解脫,於現法中自知、自覺,自作證成就遊:『生已盡梵行已立所作已辦不更受有,知如真。』世尊!盡長老上尊比丘,為諸梵行者愛敬尊重。世尊!長老比丘若成就此五法,為諸梵行者愛敬尊重。」
  世尊問曰:
  「白淨!若長老比丘無此五法,當以何義使諸梵行者愛敬尊重?」
  尊者白淨白曰:
  「世尊!若長老比丘無此五法者,更無餘事使諸梵行愛敬尊重,唯以老耄、頭白、齒落,盛壯日衰,身曲腳戾,體重氣上,{柱}[拄]杖而行,肌縮皮緩,皺如麻子,諸根毀熟,顏色醜惡,彼因此故,使諸梵行愛敬尊重。」
  世尊告曰:
  「如是,如是,若長老比丘無此五法,更無餘事使諸梵行愛敬尊重,唯以老耄、頭白、齒落,盛壯日衰,身曲腳戾,體重氣上,{柱}[拄]杖而行,肌縮皮緩,皺如麻子,諸根毀熟,顏色醜惡,彼因此故,使諸梵行愛敬尊重。白淨!舍梨子比丘有此五法,汝等應當愛敬尊重,所以者何?
  白淨!舍梨子比丘修習禁戒,守護從解脫,又復善攝威儀禮節,見纖芥罪常懷畏怖,受持學戒。
  復次,白淨!舍梨子比丘廣學多聞,守持不忘,積聚博聞,所謂:法者,初善、中善、竟亦善,有義、有文,具足清淨顯現梵行,如是諸法,廣學多聞,翫習至千,意所惟觀,明見深達。
  復次,白淨!舍梨子比丘得四增上心現法樂居,易不難得。
  復次,白淨!舍梨子比丘修行智慧,觀興衰法,得如是智:聖、慧明達,分別曉了,以正盡苦。
  復次,白淨!舍梨子比丘諸漏已盡,無復有結,心解脫、慧解脫,於現法中自知、自覺,自作證成就遊:『生已盡,梵行已立,所作已辦,不更受有,知如真。』白淨!舍梨子比丘成就此五法,汝等應共愛敬尊重。」
  佛說如是,尊者白淨及諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。

增支部5集166經/滅經(莊春江譯)
  在那裡,尊者舍利弗召喚比丘們:……(中略)。
  「學友們!這裡,戒具足具足、慧具足的比丘能進出想受滅,有此可能。如果他在當生中沒到達完全智而往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,有此可能。」
  在這麼說時,尊者優陀夷對尊者舍利弗說這個:
  「舍利弗學友!這不可能;無此空間:比丘往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,無此可能。」
  第二次……(中略)。第三次,尊者舍利弗召喚比丘們:
  「學友們!這裡,戒具足、定具足、慧具足的比丘能進出想受滅,有此可能。如果他在當生中沒到達完全智而往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,有此可能。」
  第三次,尊者優陀夷對尊者舍利弗說這個:
  「舍利弗學友!這不可能;無此空間:比丘往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,無此可能。」
  那時,尊者舍利弗想這個:
  「尊者優陀夷已反駁我三次,且沒有任何比丘隨喜我,讓我去見世尊。」
  那時,尊者舍利弗去見世尊。抵達後,向世尊問訊後,在一旁坐下。在一旁坐下的尊者舍利弗召喚比丘們:
  「學友們!這裡,戒具足、定具足、慧具足的比丘能進出想受滅,有此可能。如果他在當生中沒到達完全智而往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,有此可能。」
  在這麼說時,尊者優陀夷對尊者舍利弗說這個:
  「舍利弗學友!這不可能;無此空間:比丘往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,無此可能。」
  第二次……(中略)。第三次,尊者舍利弗召喚比丘們:
  「學友們!這裡,戒具足、定具足、慧具足的比丘能進出想受滅,有此可能。如果他在當生中沒到達完全智而往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,有此可能。」
  第三次,尊者優陀夷對尊者舍利弗說這個:
  「舍利弗學友!這不可能;無此空間:比丘往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,無此可能。」
  那時,尊者舍利弗想這個:
  「即使在世尊的面前,尊者優陀夷都反駁我三次,且沒有任何比丘隨喜我,讓我保持沈默。」那時,尊者舍利弗保持沈默。
  那時,世尊召喚尊者優陀夷:
  「但,優陀夷!你了解的意生身[天]是什麼呢?」
  「大德!那些天是無色的、想所生的。」
  「優陀夷!你說些什麼?愚痴、無能者,你也想你應該說話!」
  那時,世尊召喚尊者阿難:
  「阿難!有上座比丘正困擾著,而你只旁觀,阿難!你對正困擾著的上座比丘毫無悲愍嗎?」
  那時,世尊召喚比丘們:
  「比丘們!這裡,戒具足、定具足、慧具足的比丘能進出想受滅,有此可能。如果他在當生中沒到達完全智而往生超越與食用物質食物之諸天們的共住狀態的某個意所生的[天]眾中,他能進出想受滅,有此可能。」
  世尊說這個。說這個後,善逝從座位起來後進入住處。
  那時,當世尊離開不久,尊者阿難去見尊者優波摩那。抵達後,對尊者優波摩那說這個:
  「優波摩那學友!這裡,他們困擾其他上座比丘,而我們因為那樣被波及,優波摩那學友!如果當世尊傍晚時,從獨坐出來,要[人]說明關於這個,這不奇怪。這裡,尊者優波摩那應該應答,這裡,我們已陷入怯怖了。」
  那時,世尊傍晚時,從獨坐出來去講堂。抵達後,在設置的座位坐下。坐下後,世尊對尊者優波摩那說這個:
  「優波摩那!具備幾法的上座比丘對同梵行者是可愛的、合意的、應該尊重的、應該被尊敬的呢?」
  「大德!具備五法的上座比丘對同梵行者是可愛的、合意的、應該尊重的、應該被尊敬的,哪五法呢?大德!這裡,上座比丘是持戒者……(中略)在諸學處上受持後學習;是多聞者……(中略)被見善貫通;是善言語者、善言說者,具備優雅的、明瞭的、清晰的、義理令知的言語者;是增上心、當生樂住處之四禪的隨欲得到者、不困難得到者、無困難得到者;以諸的滅盡,以證智自作證後,在當生中進入後住於無漏心解脫慧解脫者,大德!具備這五法的上座比丘對同梵行者是可愛的、合意的、應該尊重的、應該被尊敬的。」
  「優波摩那!!好!具備這五法的上座比丘對同梵行者是可愛的、合意的、應該尊重的、應該被尊敬的。但,優波摩那!如果上座比丘不存在這五法時,同梵行者對他不會恭敬、不會尊重、不會尊敬、不會崇敬,只以牙齒毀壞、白髮、皺紋,但,優波摩那!因為上座比丘存在著這五法,由那樣之故,同梵行者對他恭敬、尊重、尊敬、崇敬。」

巴利語經文(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
AN.5.166/ 6. Nirodhasuttaṃ
   166. Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi …pe… “idhāvuso, bhikkhu sīlasampanno samādhisampanno paññāsampanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi – atthetaṃ ṭhānaṃ. No ce diṭṭheva dhamme aññaṃ ārādheyya, atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānan”ti.
   Evaṃ vutte āyasmā udāyī āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca– “aṭṭhānaṃ kho etaṃ, āvuso sāriputta, anavakāso yaṃ so bhikkhu atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– natthetaṃ ṭhānan”ti.
   Dutiyampi kho …pe… tatiyampi kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi– “idhāvuso, bhikkhu sīlasampanno samādhisampanno paññāsampanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānaṃ. No ce diṭṭheva dhamme aññaṃ ārādheyya, atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānan”ti.
   Tatiyampi kho āyasmā udāyī āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca – “aṭṭhānaṃ kho etaṃ, āvuso sāriputta anavakāso yaṃ so bhikkhu atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– natthetaṃ ṭhānan”ti.
   Atha kho āyasmato sāriputtassa etadahosi– “yāvatatiyakampi kho me āyasmā udāyī paṭikkosati, na ca me koci bhikkhu anumodati. Yaṃnūnāhaṃ yena bhagavā tenupasaṅkameyyan”ti. Atha kho āyasmā sāriputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi– “idhāvuso, bhikkhu sīlasampanno samādhisampanno paññāsampanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānaṃ. No ce diṭṭheva dhamme aññaṃ ārādheyya, atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānan”ti.
   Evaṃ vutte āyasmā udāyī āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca– “aṭṭhānaṃ kho etaṃ, āvuso sāriputta, anavakāso yaṃ so bhikkhu atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– natthetaṃ ṭhānan”ti.
   Dutiyampi kho …pe… tatiyampi kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi– “idhāvuso, bhikkhu sīlasampanno samādhisampanno paññāsampanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānaṃ No ce diṭṭheva dhamme aññaṃ ārādheyya, atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānan”ti.
   Tatiyampi kho āyasmā udāyī āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca – “aṭṭhānaṃ kho etaṃ, āvuso sāriputta, anavakāso yaṃ so bhikkhu atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– natthetaṃ ṭhānan”ti.
   Atha kho āyasmato sāriputtassa etadahosi– “bhagavatopi kho me sammukhā āyasmā udāyī yāvatatiyakaṃ paṭikkosati, na ca me koci bhikkhu anumodati. Yaṃnūnāhaṃ tuṇhī assan”ti. Atha kho āyasmā sāriputto tuṇhī ahosi.
   Atha kho bhagavā āyasmantaṃ udāyiṃ āmantesi– “kaṃ pana tvaṃ, udāyi, manomayaṃ kāyaṃ paccesī”ti? “Ye te, bhante, devā arūpino saññāmayā”ti. “Kiṃ nu kho tuyhaṃ, udāyi, bālassa abyattassa bhaṇitena! Tvampi nāma bhaṇitabbaṃ maññasī”ti! Atha kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi– “atthi nāma, ānanda, theraṃ bhikkhuṃ vihesiyamānaṃ ajjhupekkhissatha Na hi nāma, ānanda, kāruññampi bhavissati theramhi bhikkhumhi vihesiyamānamhī”ti.
   Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “idha, bhikkhave, bhikkhu sīlasampanno samādhisampanno paññāsampanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānaṃ. No ce diṭṭheva dhamme aññaṃ ārādheyya atikkammeva kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ aññataraṃ manomayaṃ kāyaṃ upapanno saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjeyyāpi vuṭṭhaheyyāpi– atthetaṃ ṭhānan”ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.
   Atha kho āyasmā ānando acirapakkantassa bhagavato yenāyasmā upavāṇo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ upavāṇaṃ etadavoca– “idhāvuso upavāṇa, aññe there bhikkhū vihesenti. Mayaṃ tena na muccāma. Anacchariyaṃ kho, panetaṃ āvuso upavāṇa, yaṃ bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito etadeva ārabbha udāhareyya yathā āyasmantaṃyevettha upavāṇaṃ paṭibhāseyya. Idāneva amhākaṃ sārajjaṃ okkantan”ti. Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena upaṭṭhānasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā āyasmantaṃ upavāṇaṃ etadavoca–
   “Katīhi nu kho, upavāṇa, dhammehi samannāgato thero bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā”ti? “Pañcahi, bhante, dhammehi samannāgato thero bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Katamehi pañcahi? Idha, bhante, thero bhikkhu sīlavā hoti …pe… samādāya sikkhati sikkhāpadesu; bahussuto hoti …pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā; kalyāṇavāco hoti kalyāṇavākkaraṇo poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagalāya atthassa viññāpaniyā; catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī; āsavānaṃ khayā …pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhante, pañcahi dhammehi samannāgato thero bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā”ti. “Sādhu sādhu, upavāṇa! Imehi kho, upavāṇa, pañcahi dhammehi samannāgato thero bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Ime ce, upavāṇa, pañca dhammā therassa bhikkhuno na saṃvijjeyyuṃ, taṃ sabrahmacārī na sakkareyyuṃ na garuṃ kareyyuṃ na māneyyuṃ na pūjeyyuṃ khaṇḍiccena pāliccena valittacatāya. Yasmā ca kho, upavāṇa, ime pañca dhammā therassa bhikkhuno saṃvijjanti, tasmā taṃ sabrahmacārī sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjentī”ti. Chaṭṭhaṃ.
南北傳經文比對(莊春江作):
  「成就戒」,南傳作「戒具足」(sīlasampanno,另譯為「戒成就」),菩提比丘長老英譯為「在德行行為上成就」(accomplished in virtuous behavior)。
  「摶食天」,南傳作「食用物質食物之諸天們的共住狀態」(kabaḷīkārāhārabhakkhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ),菩提比丘長老英譯為「與以食用食物支撐的諸天在一起」(the company of devas that subsist on edible food)。按:《滿足希求》以「欲界諸天」(kāmāvacaradevānaṃ)解說。
  「是也(意生天為是色)」,南傳作「那些天是無色的、想所生的」(Ye te,…devā arūpino saññāmayā”ti),菩提比丘長老英譯為「那是那些無色、想所生的諸天」(it is those devas that are formless, perception-made),並解說,尊者優陀夷(烏陀夷)將想所生的無色界天與意所生的色界天弄混。按:依經文前後文意,南傳比較合理。
  「而我們因為那樣被波及」(Mayaṃ tena na muccāma,直譯為「而我們因為那樣沒脫離」),菩提比丘長老依錫蘭本(mayaṃ te na pucchāma)英譯為「但我們沒質問他們」(but we didn't question them)。按:尊者阿難一生中唯此事被佛陀責備,MA.33說「未曾為佛所見訶責,除其一過」。
  「同梵行者對他不會恭敬、不會尊重、不會尊敬、不會崇敬,只以牙齒毀壞、白髮、皺紋」(taṃ sabrahmacārī na sakkareyyuṃ na garuṃ kareyyuṃ na māneyyuṃ na pūjeyyuṃ khaṇḍiccena pāliccena valittacatāya),菩提比丘長老依錫蘭本(kena naṃ sabrahmacārī sakkareyyuṃ garukareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ khaṇḍiccena pāliccena valittacatāya)英譯為「為何他的同伴比丘會榮耀、尊重、尊敬、崇敬他呢?因為他的斷牙、灰髮與皺皮膚嗎?」(why should his fellow monks honor, respect, esteem, and venerate him? On account of his broken teeth, grey hair, and wrinkled skin?)。