經號:   
   (AN.10.24 更新)
增支部10集24經/大純陀經(莊春江譯)[MA.90]
  有一次尊者大純陀住在支提的瑟訶若低。在那裡,尊者大純陀召喚比丘們:「比丘學友們!」「學友!」那些比丘回答尊者大純陀。尊者大純陀說這個:
  「學友們!當比丘說智語:『我知道這個法、看見這個法。』時,學友們!如果貪持續征服(征服後持續)那位比丘,瞋……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求持續征服[那位比丘],他能這麼被感知:『這位尊者像這樣不知道:如是知道者貪不存在,像這樣貪持續征服這位尊者,這位尊者像這樣不知道:如是知道者瞋不存在……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求持續征服這位尊者。』
  學友們!當比丘說修習語:『我已修習身、已修習戒、已修習心、已修習慧。』時,學友們!如果貪持續征服那位比丘,瞋……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求持續征服,他能這麼被感知:『這位尊者像這樣不知道:如是知道者貪不存在,像這樣貪持續征服這位尊者,這位尊者像這樣不知道:如是知道者瞋不存在……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求持續征服這位尊者。』
  學友們!當比丘說智語與修習語:『我知道這個法、看見這個法,我已修習身、已修習戒、已修習心、已修習慧。』時,學友們!如果貪持續征服那位比丘,瞋……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求持續征服,他能這麼被感知:『這位尊者像這樣不知道:如是知道者貪不存在,像這樣貪持續征服這位尊者,這位尊者像這樣不知道:如是知道者瞋不存在……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求持續征服這位尊者。』
  學友們!猶如當男子就是貧窮者時說富裕語,當就是無財產者時說有財產語,當就是無財富者時說有財富語,他就在任何財產義務出現時,不能夠提供財產,或穀物,或銀,或金。他們這麼知道他:『這位尊者就是貧窮者時說富裕語,當就是無財產者時說有財產語,當就是無財富者時說有財富語,那是什麼原因?因為,像這樣,這位尊者就在任何財產義務出現時,不能夠提供財產,或穀物,或銀,或金。』
  同樣的,學友們!當比丘說智語與修習語:『我知道這個法、看見這個法,我已修習身、已修習戒、已修習心、已修習慧。』時,學友們!如果貪持續征服那位比丘,瞋……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求持續征服,他能這麼被感知:『這位尊者像這樣不知道如是知道者貪不存在,像這樣貪持續征服這位尊者,這位尊者像這樣不知道:如是知道者瞋不存在……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求持續征服這位尊者。』
  學友們!當比丘說智語:『我知道這個法、看見這個法。』時,學友們!如果貪不持續征服那位比丘,瞋……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不持續征服,他能這麼被感知:『這位尊者像這樣知道:如是知道者貪不存在,像這樣貪不持續征服這位尊者,這位尊者像這樣知道:如是知道者瞋恚不存在……愚癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求不持續征服這位尊者。』
  學友們!當比丘說修習語:『我已修習身、已修習戒、已修習心、已修習慧。』時,學友們!如果貪不持續征服那位比丘,瞋恚……愚癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不持續征服,他能這麼被感知:『這位尊者像這樣知道:如是知道者貪不存在,像這樣貪不持續征服這位尊者,這位尊者像這樣知道:如是知道者瞋恚不存在……愚癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求不持續征服這位尊者。』
  學友們!當比丘說智語與修習語:『我知道這個法、看見這個法,我已修習身、已修習戒、已修習心、已修習慧。』時,學友們!如果貪不持續征服那位比丘,瞋……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不持續征服,他能這麼被感知:『這位尊者像這樣知道:如是知道者貪不存在,像這樣貪不持續征服這位尊者,這位尊者像這樣知道:如是知道者瞋不存在……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求不持續征服這位尊者。』
  學友們!猶如當男子就是富裕者時說富裕語,當就是有財產者時說有財產語,當就是有財富者時說有財富語,他就在任何財產義務出現時,能夠提供財產,或穀物,或銀,或金。他們這麼知道他:『這位尊者就是富裕者時說富裕語,當就是有財產者時說有財產語,當就是有財富者時說有財富語,那是什麼原因?因為,像這樣,這位尊者就在任何財產義務出現時,能夠提供財產,或穀物,或銀,或金。』
  同樣的,學友們!當比丘說智語與修習語:『我知道這個法、看見這個法,我已修習身、已修習戒、已修習心、已修習慧。』時,學友們!如果貪不持續征服那位比丘,瞋……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不持續征服,他能這麼被感知:『這位尊者像這樣知道:如是知道者貪不存在,像這樣貪不持續征服這位尊者,這位尊者像這樣知道:如是知道者瞋不存在……癡……憤怒……怨恨……藏惡……專橫……慳吝……惡嫉妒……惡欲求不存在,像這樣惡欲求不持續征服這位尊者。』」
AN.10.24/ 4. Mahācundasuttaṃ
   24. Ekaṃ samayaṃ āyasmā mahācundo cetīsu viharati sahajātiyaṃ. Tatra kho āyasmā mahācundo bhikkhū āmantesi– “āvuso bhikkhave”ti. “Āvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato mahācundassa paccassosuṃ. Āyasmā mahācundo etadavoca–
   “Ñāṇavādaṃ, āvuso, bhikkhu vadamāno– ‘jānāmimaṃ dhammaṃ, passāmimaṃ dhamman’ti. Tañce, āvuso, bhikkhuṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho … kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo– ‘nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati; nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato doso na hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhatī’ti.
   “Bhāvanāvādaṃ, āvuso, bhikkhu vadamāno– ‘bhāvitakāyomhi bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño’ti. Tañce, āvuso, bhikkhuṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo – ‘nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati; nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato doso na hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso … macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhatī’ti.
   “Ñāṇavādañca, āvuso, bhikkhu vadamāno bhāvanāvādañca– ‘jānāmimaṃ dhammaṃ, passāmimaṃ dhammaṃ, bhāvitakāyomhi bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño’ti. Tañce, āvuso, bhikkhuṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo– ‘nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati; nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato doso na hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhatī’ti.
   “Seyyathāpi āvuso, puriso daliddova samāno aḍḍhavādaṃ vadeyya, adhanova samāno dhanavāvādaṃ vadeyya, abhogova samāno bhogavāvādaṃ vadeyya. So kismiñcideva dhanakaraṇīye samuppanne na sakkuṇeyya upanīhātuṃ dhanaṃ vā dhaññaṃ vā rajataṃ vā jātarūpaṃ vā. Tamenaṃ evaṃ jāneyyuṃ– ‘daliddova ayamāyasmā samāno aḍḍhavādaṃ vadeti, adhanova ayamāyasmā samāno dhanavāvādaṃ vadeti, abhogavāva ayamāyasmā samāno bhogavāvādaṃ vadeti. Taṃ kissa hetu? Tathā hi ayamāyasmā kismiñcideva dhanakaraṇīye samuppanne na sakkoti upanīhātuṃ dhanaṃ vā dhaññaṃ vā rajataṃ vā jātarūpaṃ vā’ti.
   “Evamevaṃ kho, āvuso, ñāṇavādañca bhikkhu vadamāno bhāvanāvādañca– ‘jānāmimaṃ dhammaṃ, passāmimaṃ dhammaṃ, bhāvitakāyomhi bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño’ti. Taṃ ce, āvuso, bhikkhuṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo – ‘nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho abhibhuyya tiṭṭhati; nāyamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato doso na hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā … pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā abhibhuyya tiṭṭhatī’ti.
   “Ñāṇavādaṃ, āvuso, bhikkhu vadamāno– ‘jānāmimaṃ dhammaṃ, passāmimaṃ dhamman’ti. Tañce, āvuso, bhikkhuṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo– ‘ayamāyasmā tathā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati; tathā ayamāyasmā pajānāti yathā pajānato doso na hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhatī’ti.
   “Bhāvanāvādaṃ āvuso, bhikkhu vadamāno– ‘bhāvitakāyomhi bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño’ti. Tañce, āvuso, bhikkhuṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo – ‘tathā ayamāyasmā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati; tathā ayamāyasmā pajānāti yathā pajānato doso na hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhatī’ti.
   “Ñāṇavādañca, āvuso, bhikkhu vadamāno bhāvanāvādañca– ‘jānāmimaṃ dhammaṃ, passāmimaṃ dhammaṃ, bhāvitakāyomhi bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño’ti. Tañce, āvuso, bhikkhuṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo– ‘tathā ayamāyasmā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati; tathā ayamāyasmā pajānāti yathā pajānato doso hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhatī’ti.
   “Seyyathāpi āvuso, puriso aḍḍhova samāno aḍḍhavādaṃ vadeyya, dhanavāva samāno dhanavāvādaṃ vadeyya, bhogavāva samāno bhogavāvādaṃ vadeyya. So kismiñcideva dhanakaraṇīye samuppanne sakkuṇeyya upanīhātuṃ dhanaṃ vā dhaññaṃ vā rajataṃ vā jātarūpaṃ vā. Tamenaṃ evaṃ jāneyyuṃ– ‘aḍḍhova ayamāyasmā samāno aḍḍhavādaṃ vadeti, dhanavāva ayamāyasmā samāno dhanavāvādaṃ vadeti, bhogavāva ayamāyasmā samāno bhogavāvādaṃ vadeti. Taṃ kissa hetu? Tathā hi ayamāyasmā kismiñcideva dhanakaraṇīye samuppanne sakkoti upanīhātuṃ dhanaṃ vā dhaññaṃ vā rajataṃ vā jātarūpaṃ vā’ti.
   Evamevaṃ kho, āvuso, ñāṇavādañca bhikkhu vadamāno bhāvanāvādañca– ‘jānāmimaṃ dhammaṃ, passāmimaṃ dhammaṃ, bhāvitakāyomhi bhāvitasīlo bhāvitacitto bhāvitapañño’ti. Tañce, āvuso, bhikkhuṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati, doso… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhati, so evamassa veditabbo – ‘tathā ayamāyasmā pajānāti yathā pajānato lobho na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ lobho nābhibhuyya tiṭṭhati; tathā ayamāyasmā pajānāti yathā pajānato doso na hoti… moho… kodho… upanāho… makkho… paḷāso… macchariyaṃ… pāpikā issā… pāpikā icchā na hoti, tathāhimaṃ āyasmantaṃ pāpikā icchā nābhibhuyya tiṭṭhatī’”ti. Catutthaṃ.
漢巴經文比對(莊春江作):
  「智語」(Ñāṇavādaṃ),菩提比丘長老英譯為「理解的宣稱」(a declaration of knowledge)。按:《滿足希求》說,智語、修習語、智語與修習語三者就是他們宣稱阿羅漢狀態(tayopi cete arahattameva paṭijānanti)。